Vedci odhalili, ako beh vplýva na zdravie nášho srdca. Príznaky sa dajú ľahko pomýliť s infarktom

Beh patrí medzi najrozšírenejšie vytrvalostné športy a dlhodobo sa spája s lepším zdravím srdca. Napriek tomu sa u aktívnych bežcov, najmä maratóncov, občas objavia príznaky, ktoré môžu pôsobiť znepokojujúco. Nové zistenia publikované na portáli ScienceAlert ukazujú, že viaceré z týchto prejavov nemusia znamenať infarkt ani trvalé poškodenie srdca, ale prirodzenú reakciu organizmu na extrémnu záťaž.

Ako vplýva beh na naše srdce?

Lekári u vytrvalostných športovcov dlhodobo pozorujú zmeny v činnosti srdca, najmä po náročných pretekoch. Ide o mierne poruchy srdcového rytmu, tlak alebo bolesť na hrudi, zvýšenú únavu či odchýlky na EKG. Tieto signály sa v bežnej populácii často spájajú s akútnym infarktom myokardu, čo vyvoláva obavy nielen u samotných bežcov, ale aj u zdravotníkov bez špecializácie na športovú medicínu.

Výskumníci sa v štúdii zamerali na hladiny troponínu, teda proteínu, ktorý slúži ako jeden z hlavných markerov poškodenia srdcového svalu. U pacientov s infarktom jeho koncentrácia prudko rastie a zostáva zvýšená dlhší čas. U maratónskych bežcov však vedci zaznamenali iný priebeh. Hladiny troponínu sa po extrémnej fyzickej záťaži síce zvýšili, no v priebehu 24 až 48 hodín sa vrátili do normálnych hodnôt. Zobrazovacie vyšetrenia zároveň nepreukázali trvalé poškodenie srdcového tkaniva.

Tieto výsledky naznačujú, že zvýšený troponín po maratóne automaticky neznamená infarkt. Srdce reaguje na dlhodobú a intenzívnu záťaž podobne ako kostrové svaly – krátkodobým preťažením, z ktorého sa pri dostatočnej regenerácii dokáže zotaviť. Ide o dočasnú fyziologickú odpoveď, nie o patologický proces.

zdroj: Freepik/drobotdean

Srdce pracuje na hranici svojej kapacity

Príznaky, ktoré sa po dlhom behu podobajú infarktu, súvisia s tým, že srdce pracuje na hranici svojej kapacity. Počas maratónu musí prečerpávať výrazne väčší objem krvi, zvyšuje sa srdcová frekvencia a mení sa elektrická stabilita srdcového svalu. Tento stav môže vyvolať tlak na hrudi, dýchavičnosť alebo bolesť vyžarujúcu do ramena. U vytrvalostného športovca však tieto prejavy často predstavujú len prechodnú adaptačnú fázu.

Vedci tento fenomén označujú ako „srdce športovca“. Ide o stav, pri ktorom sa srdcový sval mierne zväčší a zosilnie, aby zvládal vyššie nároky na výkon. Takéto zmeny zvyšujú efektivitu pumpovania krvi, znižujú pokojový tep a podporujú celkovú vytrvalosť. Nejde o ochorenie, ale o funkčnú adaptáciu organizmu na pravidelný tréning.

Koniec driny v posilňovni? Vedci objavili v bunkách „deravú priehradu“, ktorá likviduje tuky

Daj si pozor po behu

Štúdia v The Conversation však zároveň upozorňuje, že nie všetky príznaky treba bagatelizovať. Ak bolesť na hrudi pretrváva dlhšie ako dva dni, objaví sa strata vedomia, výrazné búšenie srdca v pokoji alebo má bežec rodinnú anamnézu srdcových ochorení, odborné kardiologické vyšetrenie zostáva nevyhnutné. Rozdiel medzi adaptáciou a problémom často dokáže správne posúdiť len lekár so skúsenosťami v oblasti športovej medicíny.

Z dlhodobého hľadiska výskumy potvrdzujú, že pravidelný beh znižuje riziko koronárnych ochorení, pomáha udržiavať zdravý krvný tlak, zlepšuje metabolizmus tukov a znižuje celkovú úmrtnosť na srdcovo-cievne choroby. Aj keď extrémna záťaž môže krátkodobo vyvolať alarmujúce signály, prínosy behu pre zdravie srdca výrazne prevažujú nad rizikami.

Beh tak nepredstavuje hrozbu pre srdce, ale účinný nástroj prevencie – za predpokladu, že rešpektuješ regeneráciu a signály vlastného tela.

Tento článok neposkytuje žiadne lekárske ani zdravotné poradenstvo. Slúži výlučne na vecný a informačný opis výsledkov vedeckej štúdie a dostupných výskumných zistení. Pri zdravotných ťažkostiach alebo podozrení na ochorenie je vždy potrebné obrátiť sa na kvalifikovaného lekára.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy