Neurovedci odhalili, prečo prokrastinuješ. Sabotuje ťa vlastný mozog, záchranu ponúkajú 4 otázky

Máš často pocit, že pravidelne prokrastinuješ? Spolu s ničnerobením prichádzajú aj staré známe zlozvyky – napríklad obhrýzanie nechtov, scrollovanie alebo režim, v ktorom odkladáš všetko na „potom“. Vedci sa pozreli práve na túto spojitosť a ukazujú, že často nejde len o slabú vôľu každého z nás.

Mozog sa pri strese a hrozbe zlyhania snaží znížiť napätie čo najrýchlejšie, ako sa dá. Preto radšej naše telo siahne po okamžitej úľave, než aby zostalo v nepríjemnom tlaku z konkrétnej úlohy. Zlozvyk tak môže fungovať ako krátke „upokojenie“, zatiaľ čo prokrastinácia oddiali situáciu, ktorá v nás vyvoláva strach alebo neistotu.

Mozog funguje pre prežitie, nie pre pohodlie

Prokrastináciu, sebapoškodzujúce zlozvyky a sebasabotáž dnes výskumníci nevidia len ako lenivosť či zlyhanie v disciplíne. Nové teórie a štúdie podľa portálu WIRED ukazujú, že tieto správania majú hlbšie biologické a evolučné korene a spájajú sa s fungovaním mozgu a jeho ochrannými mechanizmami.

Podľa psychológov tieto návyky vznikajú preto, že mozog bol pôvodne vyvinutý tak, aby predchádzal hrozbám a maximalizoval šance na prežitie v nepredvídateľnom prostredí. Sebasabotáž, odkladanie úloh či obhrýzanie nechtov sa z tohto pohľadu nezdajú byť iracionálne – mozog ich vníma ako spôsob, ako získať kontrolu nad situáciou a predísť väčšiemu, neznámemu riziku.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Startitup (@startitup_media)

To znamená, že keď stojíš pred úlohou, ktorá obsahuje možnosť neúspechu, odmietnutia alebo hanby, tvoja myseľ môže radšej vytvoriť „malé poškodenie“ (napr. odkladanie, nervozita), než čeliť neznámej hrozbe, ktorá by mohla priniesť silnú negatívnu emóciu.

Cukor bez výčitiek: Vedci vyrábajú sladidlo, ktoré klame chuť aj metabolizmus

Biológia prokrastinácie

Neurologický výskum podľa The Times of India vysvetľuje, že prokrastinácia vzniká často konfliktom medzi rôznymi časťami mozgu. Limbický systém (emocionálna, „staršia“ časť mozgu) reaguje na okamžitú bolesť alebo nepríjemnosť tak, že tlačí človeka smerom k jednoduchšiemu uspokojeniu. Prefrontálna kôra (racionalita, plánovanie) sa snaží udržať kurz k dlhodobému cieľu. Keď emocionálne riziko prevažuje, mozog odkladá úlohu.

V niektorých najnovších neurovedeckých štúdiách vedci identifikovali aj konkrétny obvod v mozgu zapojený do tejto motivácie. Výskum s primátmi ukázal, že prepojenia v mozgu tlmia motiváciu konať pri úlohách spojených s nepríjemnosťou, aj keď prinášajú odmenu.

zdroj: Unsplash/Andrew Neel, Unsplash/Sander Sammy

Prečo zlozvyky prichádzajú s prokrastináciou?

Zlozvyky ako obhrýzanie nechtov, poškodzovanie pokožky či iné drobné sebapoškodzovanie často sprevádzajú prokrastináciu. Tieto správania vyzerajú ako samostatné problémy, no podľa klinických psychológov sa často spájajú s rovnakým mechanizmom: mozog sa snaží zmierniť úzkosť či napätie pred úlohami alebo situáciami, ktoré považuje za hrozbu.

Tento mechanizmus môže pomôcť vysvetliť, prečo ľudia často hľadajú drobné „obete“ – niečo, čo je známe a kontrolovateľné – namiesto toho, aby sa postavili väčšiemu emocionálnemu stresu spojenému s dôležitou úlohou.

Lepšie známe zranenie než neznámy boj

Ako informuje ResearchGate, podľa výskumníkov mozog funguje podľa princípu „malé zranenie je preferované pred neznámym hrozivým rizikom“. V prehistorickom svete mohol každý nepredvídateľný moment predstavovať skutočnú fyzickú hrozbu pre prežitie človeka. Tento princíp sa dnes môže prejavovať ako prokrastinácia, perfekcionizmus alebo sebakritika.

Viaceré štúdie ukazujú, že emočné faktory ako strach z neúspechu, úzkosť a nízke sebavedomie často prevažujú nad racionálnymi rozhodnutiami mozgu, čo vedie k odkladaniu dôležitých úloh napriek vedomiu, že to zhorší výkon alebo pohodu.

Štúdia tiež naznačuje, že technologické rozptýlenia, slabé plánovanie a nedostatok sebariadenia môžu posilniť prokrastinačné návyky. Tieto faktory spolu vytvárajú prostredie, v ktorom mozog ľahko „vyberá“ okamžitú úľavu pred náročným krokom vpred.

Na prekonanie stačia 4 otázky

V článku publikovanom na portáli Inc.com, ktorý sa opiera o poznatky behaviorálnej vedy a empirické štúdie, odborníci odporúčajú pri úlohe zastaviť sa a zodpovedať si tieto štyri otázky:

Tento prístup funguje preto, že mení tvoju pozornosť z tlaku a negatívnych emócií na konkrétne kroky a výsledky, čo podporuje aktivitu prefrontálnej kôry mozgu zodpovednej za plánovanie a rozhodovanie. Odborníci zároveň zdôrazňujú, že prekonanie prokrastinácie nie je len o motivácii, ale o premýšľaní, ktoré znižuje stres a posilňuje pocit kontroly.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy