Vedci odhalili skrytú hrozbu pre naše pľúca: Po ťažkej infekcii v nich ostávajú stopy, ktoré zvyšujú riziko rakoviny

Vedci priniesli znepokojujúce zistenie o dlhodobých dôsledkoch vírusových ochorení. Ťažký priebeh infekcií, ako je napríklad COVID-19, môže podľa novej štúdie zvýšiť riziko vzniku rakoviny pľúc aj niekoľko rokov po uzdravení.

Výskum publikovaný v odbornom časopise Cell ukazuje, že vírusové infekcie dokážu zmeniť fungovanie pľúc. Tieto zmeny môžu vytvoriť prostredie, v ktorom sa nádorové ochorenia rozvíjajú ľahšie než za normálnych okolností.

Vírusy môžu zmeniť fungovanie pľúc

Tím vedcov skúmal, čo sa deje v pľúcach po prekonaní ťažkých respiračných infekcií. Výskumníci zistili, že vírusy dokážu pľúcne tkanivo doslova „preprogramovať“. Po náročnom boji s infekciou ostávajú pľúca v dlhodobom zápalovom stave. Takéto prostredie potom vytvára vhodné podmienky na vznik nádorových buniek.

Výskumník Jie Sun z UVA School of Medicine vysvetľuje mechanizmus pomerne priamo. „Ťažký priebeh COVID-u alebo chrípky môže zanechať pľúca v dlhodobom „zápalovom“ stave, ktorý neskôr uľahčuje vznik rakoviny,“ uviedol podľa portálu Daily Mail.

Respiračné infekcie patria medzi najčastejšie príčiny poškodenia pľúc. Vedci však doteraz presne nevedeli, ako takéto poškodenie ovplyvňuje dlhodobé riziko rakoviny.

zdroj: Freepik

Skúmali myši aj ľudí

Výskumný tím analyzoval účinky infekcie na laboratórnych myšiach aj na ľudských pacientoch. Pri experimentoch na myšiach vedci zaznamenali jasný trend. Zvieratá, ktoré prekonali ťažkú infekciu pľúc, neskôr častejšie ochoreli na rakovinu pľúc. Zároveň mali vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na toto ochorenie.

Podobný vzorec sa objavil aj v dátach od ľudí. Vedci identifikovali významnú súvislosť medzi hospitalizáciou pre COVID-19 a neskorším výskytom rakoviny pľúc. Analýza ukázala, že riziko sa zvýšilo približne 1,24-násobne. Tento trend sa objavil aj u ľudí bez ďalších zdravotných problémov.

Vedci pritom zohľadnili aj faktory ako fajčenie alebo iné ochorenia. Zvýšené riziko sa objavilo bez ohľadu na tieto takzvané komorbidity.

Slovákov čaká veľká zmena: Dôležitú dávku bude možné čerpať aj na viacerých príbuzných

Kľúčovú úlohu zohrávajú imunitné bunky

Podľa výsledkov výskumu zohrávajú dôležitú úlohu niektoré typy imunitných buniek, konkrétne neutrofily a makrofágy. Tieto bunky za normálnych okolností chránia pľúca pred infekciami. Vírus však dokáže časť neutrofilov „preprogramovať“ tak, že začnú podporovať zápal.

Takéto prostredie následne vytvára takzvané „pro-tumorové“ podmienky. Inými slovami – pľúca sa stanú miestom, kde sa nádorové bunky dokážu ľahšie uchytiť a rásť. Vedci zaznamenali aj zmeny v epitelových bunkách. Tie vystielajú pľúca a drobné vzduchové vaky, ktoré umožňujú dýchanie. Tieto zmeny môžu pretrvávať mesiace alebo dokonca roky po prekonaní infekcie.

Vakcinácia priniesla povzbudivé zistenie

Štúdia priniesla aj pozitívnu správu. Výskumníci zistili, že očkovanie dokáže škodlivé zmeny v pľúcach výrazne obmedziť. Jie Sun vysvetlil, že vakcíny môžu chrániť pľúca aj z dlhodobého hľadiska: „Povzbudivou správou je, že očkovanie vo veľkej miere zabraňuje tým škodlivým zmenám, ktoré podporujú rast rakoviny v pľúcach.“

Vedec zároveň zdôraznil, že ochrana nemusí spočívať len v prevencii hospitalizácie: „Môžu tiež znižovať dlhodobé následky ťažkej infekcie vrátane takzvaného imunitného zjazvenia, ktoré môže zvýšiť riziko rakoviny.“ Avšak –u ľudí, ktorí prekonali len mierny priebeh COVID-u a zároveň sa nechali zaočkovať, sa riziko rakoviny dokonca mierne znížilo.

Ročne pribúda tritisíc prípadov 

Rakovina pľúc patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí na onkologické ochorenia. Ako informuje portál STVR, na Slovensku pribudne ročne tritisíc pacientov, ktorí trpia rakovinou pľúc.

Čo je zaujímavé, táto choroba začína čoraz viac postihovať ženy nefajčiarky. Aj preto vedci zdôrazňujú, že dlhodobé následky vírusových infekcií by mohli v budúcnosti zohrávať dôležitejšiu úlohu pri hodnotení rizika.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti