Vedci odhalili skrytý hormón, ktorý podporuje rakovinu. Našli „Achillovu pätu“, ktorá otvára dvere k novej liečbe

Hoci správy o vojnách, krízach či klimatických problémoch zapĺňajú titulky, vedci na celom svete prinášajú aj pozitívne novinky. V laboratóriách aj výskumných centrách vznikajú objavy, ktoré posúvajú hranice nášho poznania a otvárajú nové možnosti pre budúcnosť.

Niektoré sa týkajú zdravia a prinášajú nádej na účinnejšiu liečbu chorôb, ktoré ešte nedávno vyzerali ako neriešiteľné. Iné sa sústreďujú na životné prostredie a ukazujú, že globálne dohody a spoločné úsilie dokážu priniesť výsledky. Objavujú sa aj prekvapivé zistenia o prírodných javoch, ktoré pripomínajú, že svet okolo nás stále skrýva nečakané tajomstvá.

Tieto novinky nemusia hneď meniť svet, no ukazujú, že veda má schopnosť prinášať postupné zlepšenia. Výsledky prichádzajú z rôznych odvetví – od fyziky a biológie, cez medicínu, až po klimatické vedy. Startitup ti preto prináša prehľad niekoľkých pozitívnych udalostí a objavov, ktoré sa udiali za posledné týždne.

Voda, ktorá je zároveň ľadom aj kvapalinou

Vedci z Tokijskej univerzity objavili fascinujúci nový stav vody, ktorý kombinuje vlastnosti ľadu a kvapaliny. Tento „predtaviaci“ stav sa vyskytuje v extrémne malých priestoroch, napríklad v nanokanáloch biologických membrán alebo umelých materiáloch. Molekuly vody sa v ňom pohybujú ako kvapalina, no zároveň si zachovávajú pevné, usporiadané štruktúry. Informuje o tom článok zverejnený na portáli Science Daily.

Výskumníci použili špičkovú NMR spektroskopiu s deutériovou vodou, aby odhalili viacvrstvový systém molekúl s rôznou pohyblivosťou a väzbami vodíka. Pri zahrievaní sa vrstvy vody postupne uvoľňovali, no niektoré zostávali čiastočne „zamrznuté“, čo vytvára unikátny hybridný stav.

Objav má veľký význam pre biológiu aj materiálové vedy – môže pomôcť lepšie pochopiť transport iónov v bunkách alebo vývoj nových materiálov na skladovanie plynov. Ukazuje, že voda, aj keď ju poznáme každodenne, stále skrýva prekvapivé tajomstvá.

Skrytý hormón môže viesť k novým liečbam rakoviny

Vedci z UT Southwestern Medical Center objavili, že rakovinové bunky využívajú skrytý hormón na potlačenie prirodzenej obrany organizmu, čo umožňuje nádorom rásť bez kontroly. Tento objav otvára nové možnosti v imunoterapii rakoviny a naznačuje potenciál pre liečbu autoimunitných ochorení.

Science Daily píše, že experti identifikovali hormón SCG2, ktorý sa viaže na receptor LILRB4 na povrchu imunitných buniek nazývaných myeloidné bunky. Aktivácia tohto receptora spúšťa signálnu dráhu, ktorá znižuje schopnosť týchto buniek bojovať proti nádorom a bráni ich interakcii s T-bunkami, ktoré sú kľúčové v protirakovinovej obrane.

Experimenty na myšiach ukázali, že blokovanie LILRB4 alebo odstránenie SCG2 spomalilo rast nádorov. Tento mechanizmus naznačuje, že rakovina využíva SCG2 na potlačenie imunitnej odpovede.

Vedci plánujú ďalej skúmať, ako tento objav môže viesť k novým imunoterapeutickým prístupom na liečbu rakoviny a zároveň ponúknuť cesty na moduláciu imunitnej odpovede pri autoimunitných ochoreniach.

Návrat vyhynutého tvora po 300 rokoch?

Spoločnosť Colossal Biosciences oznámila významný pokrok v úsilí o oživenie vyhynutého nelietavého vtáka „doda“. Vedci úspešne vypestovali primordálne pohlavné bunky holubov, čo je predpoklad na vytvorenie geneticky upravených dodo vtákov. Tieto bunky budú implantované do geneticky upravených kurčiat, ktoré budú slúžiť ako náhradné matky. Informuje o tom portál The Guardian.

Cieľom je vytvoriť geneticky rôznorodé populácie dodo vtákov schopné reintrodukcie na Maurícius, ich pôvodný domov. Hoci projekt čelí skepticizmu a odborníci spochybňujú, či tieto geneticky upravené vtáky skutočne replikujú genetiku a ekologickú úlohu vyhynutého druhu, Colossal získal významné investície od celebrít, čo naznačuje rastúci záujem o vedu de-extinkcie.

Napriek kritike sa spoločnosť domnieva, že ich metódy môžu vrátiť dodo vtáky späť do divočiny. Projekt však vyvoláva aj etické otázky a obavy, či takéto de-extinkčné iniciatívy neodvracajú pozornosť od naliehavejších otázok ochrany biodiverzity a nevedú k neúmyselným ekologickým dôsledkom.

Šesť miliónkrát menej ako zrnko soli. Virológ objasnil, prečo sa Kotlár mýli: „mRNA vakcíny nemenia DNA“ (ROZHOVOR)

Austrálski vedci na čele revolúcie v boji proti demencii

Austrálski vedci podľa news.com.au dosiahli významný pokrok v boji proti demencii, pričom sa objavujú nové lieky, diagnostické testy a dokonca aj vakcíny. Tento vývoj prináša nádej pre milióny ľudí, ktorí čelia tejto zákernej chorobe. Profesor Matthew Kiernan z Neuroscience Research Australia (NeuRA) uviedol, že vedci začínajú vyvíjať špecifickú liečbu, ktorá cielene pôsobí na amyloidné plaky spojené s Alzheimerovou chorobou.

Prvým z týchto liekov je monoklonálna protilátka Donanemab (Kisunla), ktorá spomaľuje kognitívny úpadok až o 35 % pri včasnom podaní. Hoci bola schválená, jej vysoké náklady (40 000 až 80 000 dolárov ročne) bránia jej širšiemu prístupu.

Ďalším prelomom je nový krvný test na detekciu p-tau proteínu, ktorý umožňuje diagnostiku Alzheimerovej choroby až desať rokov pred objavením sa príznakov. Tento test získal schválenie FDA a je považovaný za revolučný nástroj v prevencii a liečbe.

Okrem toho sa skúmajú vakcíny a pokročilé diagnostické nástroje na predchádzanie vzniku demencie. Tieto inovácie ponúkajú nádej na prevenciu a zlepšenie kvality života pacientov. Profesor Kiernan vyjadril optimizmus, že tieto pokroky môžu zmeniť spôsob, akým pristupujeme k demencii, a priniesť lepšiu budúcnosť pre pacientov a ich rodiny.

Ozónová vrstva sa „uzdravuje“

Diera nad Antarktídou môže zmiznúť v priebehu desaťročí, tvrdia odborníci. Vedci podľa článku zverejnenom na portáli France24 potvrdzujú, že ozónová vrstva Zeme sa postupne obnovuje. Znamená to, že diera nad Antarktídou môže úplne zmiznúť počas niekoľkých desaťročí.

Slovenskí vedci vyvrátili Kotlárove tvrdenia o vakcínach bod po bode. Varujú pred manipuláciou so strachom

Tento pozitívny vývoj sa spája s medzinárodnými opatreniami na obmedzenie používania freónov a iných chemikálií, ktoré poškodili stratosféru. Montrealský protokol z roku 1987, ktorý zakázal výrobu a používanie mnohých týchto látok, sa ukazuje ako jeden z najúspešnejších environmentálnych dohovorov v histórii.

Vďaka nemu sa emisie freónov dramaticky znížili a koncentrácia ozónu sa postupne zvýšila. Satelity a vedecké merania dokumentujú, že vrstva sa regeneruje rýchlejšie, než odborníci predpokladali. Obnova ozónovej vrstvy má zásadný význam pre zdravie ľudí aj ekosystémy. Ozón pohlcuje škodlivé ultrafialové žiarenie, ktoré môže spôsobiť rakovinu kože, kataraktu či oslabiť imunitný systém.

Okrem toho zlepšovanie stavu ozónu prispieva aj k boju proti klimatickej zmene, pretože mnohé látky poškodzujúce ozón zároveň fungujú ako silné skleníkové plyny.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti