Vedci odhaľujú najzáhadnejšie pohorie sveta. Obrí masív leží pod tromi kilometrami ľadu

V hlbinách pod antarktickým ľadom sa ukrýva fascinujúci prírodný fenomén, o ktorom si pravdepodobne ešte nepočul. Antarktída ukrýva monumentálny horský systém známy ako Gamburtsevské podľadovcové pohorie. 

Niekoľko najvyšších vrcholov miestami preráža cez ľadovú pokrývku, no len málokto tuší o existencii celého masívu. Poďme spolu odhaliť tajomstvá tohto skrytého divu prírody pod kilometrami ľadu, ktorého najvyšší bod vedci považujú za najchladnejšie miesto našej planéty.

Informuje o tom web Discover Magazine a štúdia uverejnená na Science Direct. 

Impozantný velikán pod ľadovou prikrývkou

Horský systém známy ako Gamburtsevské podľadovcové pohorie leží pod niekoľko kilometrov hrubou vrstvou antarktického ľadu. Tento impozantný masív sa týči do výšky vyše 2 700 metrov nad hladinou mora a približne 3 000 metrová vrstva ľadu ho kompletne zahaľuje. Svojou veľkosťou a tvarom pripomína Švajčiarske Alpy, no na rozdiel od nich zostáva ukrytý pred zrakmi ľudstva.

Geológovia venujúci sa štúdiu tohto unikátneho útvaru dlho diskutovali o spôsobe a čase vzniku týchto pohraničných končiarov. Tím vedcov nedávno predstavil v odbornom časopise Earth and Planetary Science Letters novú teóriu ich formovania. „Ľad ukrýva niektoré z najzáhadnejších útvarov Zeme,“ uvádza štúdia. A Gamburtsevské pohorie bezpochyby patrí medzi ne.

Dramatické zrodenie antarktických veľhôr

Mnohí vedci tvrdia, že tieto horské masívy vznikli v dávnej minulosti pri zrážke viacerých tektonických platní zahŕňajúcich územia dnešnej Afriky, Južnej Ameriky, Austrálie, Indie a Antarktídy. Táto mohutná kolízia vytvorila superkontinent Gondwana. V detailoch tohto procesu však stále panuje značná nezhoda medzi odborníkmi.

„Načasovanie a trojrozmerná štruktúra kolíznej zóny, známej ako Kuungský orogén, zostávajú vysoko kontroverzné,“ zdôrazňujú autori štúdie. Nový výskum prináša viac svetla do tejto problematiky. Vedci navrhujú teóriu, podľa ktorej kolízia tektonických platní najprv vyzdvihla Gamburtsevské pohorie počas vzájomného trenia.

Tektonická zrážka následne uvoľnila prúd roztavenej horniny pod pohoriami. Horúca roztavená vrstva postupne hrubla, čo spôsobilo prepadávanie hôr pod vlastnou váhou. Základňa týchto hôr teraz spočíva priamo na zemskom plášti, vrstve pod kôrou našej planéty.

Horniny rozprávajúce prastarý príbeh

Geológovia odhalili túto masívnu aktivitu skúmaním drobných objektov – zrniečok zirkónu, ktoré usadili rieky tečúce z hôr pred viac ako 250 miliónmi rokov. Tieto zrná fungujú ako geologické časomery vďaka obsahu uránu, ktorý sa rozpadá predvídateľnou rýchlosťou merateľnou vedcami.

Analýza zŕn z rôznych častí pohoria ukázala, že hory začali rásť približne pred 650 miliónmi rokov, dosiahli výšky porovnateľné s Himalájami pred 580 miliónmi rokov a dokončili klesanie približne pred 500 miliónmi rokov. Masívna vrstva ľadu ich odvtedy pokrýva, čím ich premenila na jedno z najlepšie zachovaných horských pásiem planéty. Ľad ich totiž chráni pred eróziou, ktorá neúprosne ničí odhalené pohoria.

Vedci by mohli získať viac informácií o zložení pohoria navŕtaním ľadu a extrahovaním vzoriek hornín. Tento proces však vyžaduje značné náklady a čas. Momentálne skúmajú odhalené horniny z východného pobrežia Antarktídy, aby získali predstavu o druhoch hornín pod masívnym ľadovým príkrovom.

Fascinujúce geologické procesy v útrobách kontinentu

Proces známy ako „kanálový tok“ rozptýlil horúcu orogénnu kôru až do vzdialenosti približne 1 000 kilometrov vo východnej Antarktíde. Pevné archaické bloky v oblasti Prydžského pásu usmerňovali tento gravitačný tok.

Dáta z izotopov zirkónu nám odhaľujú uzatváranie oceánu a kolíziu spred približne 650 miliónov rokov. Orogénny systém dosiahol zrelosť približne pred 580 miliónmi rokov, pričom gravitačné rozširovanie vrcholilo v období 560 – 500 miliónov rokov.

Kolízie kontinentov vytvárajú zrelé orogénne systémy postupne počas desiatok miliónov rokov. Tento proces formuje tepelne oslabenú vrstvu strednej kôry v hĺbke 15 – 50 km, ktorá tečie do strán od zhrubnutých horských pásiem alebo náhorných plošín. Gravitačný tok čiastočne roztavenej vrstvy pod pevnou vrchnou vrstvou nastáva počas aj po formovaní hôr a rozptyľuje vysokoteplotnú orogénnu kôru na vzdialenosti stoviek až tisícok kilometrov.

V Prydžskom páse vo východnej Antarktíde vznikli počas spájania Gondwany rôznorodé vysokoteplotné ediakarské až kambrické orogénne horniny a magmatické horniny. Architektúra kolízneho orogénu a umiestnenie kľúčových švov však zostáva predmetom diskusií. Nový model klasifikácie orogénnej kôry vychádza zo záznamov ediakarskej až kambrickej deformácie a metamorfózy.

Tento model platí široko pre štúdie gravitačného šírenia v orogénnych systémoch a poskytuje tektonický kontext pre východoantarktickú litosféru. Zlepšuje tak porozumenie načasovania a umiestnenia kľúčových švov pri spájaní superkontinentu Gondwana.

Naša planéta stále ukrýva množstvo tajomstiev. Horský masív formovaný stovky miliónov rokov teraz leží zakonzervovaný pod ľadovým príkrovom ako svedok dramatickej geologickej histórie nášho sveta. Pokročilé technológie možno jedného dňa umožnia vedcom preskúmať tieto hory detailnejšie a odhaliť ďalšie tajomstvá pre lepšie pochopenie minulosti Zeme.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti