Vedci prišli s prelomovým zistením: Revolučné testy môžu odhaliť riziko demencie až 12 rokov vopred

Zrak nie je len prostriedkom, ktorým vnímame svet – môže byť aj dôležitým ukazovateľom stavu nášho mozgu. Prvé príznaky kognitívneho úpadku sa totiž môžu prejaviť práve v očiach, ešte skôr než dôjde k zhoršeniu pamäti, uvádza portál Science Alert.

Výskumy naznačujú, že niektoré rizikové faktory pre demenciu sa formujú už v detstve a adolescencii – dávno predtým, než sa objavia prvé klinické príznaky. 

Najnovší výskum ukázal, že pokles citlivosti na vizuálne podnety môže predpovedať vznik demencie až s 12-ročným predstihom. Štúdia sledovala viac ako 8 600 zdravých jedincov z anglického grófstva Norfolk po dobu niekoľkých rokov. Počas tejto doby sa u 537 účastníkov rozvinula demencia, čo vedcom umožnilo spätne identifikovať skoré varovné signály.

Zrak ako predvoj kognitívneho úpadku

Na začiatku výskumu absolvovali účastníci test zameraný na vnímanie pohybu. Ich úlohou bolo stlačiť tlačidlo pri zazretí trojuholníka vytvárajúceho sa medzi pohybujúcimi sa bodkami. Ukázalo sa, že tí, ktorým bola neskôr diagnostikovaná demencia, reagovali na tento podnet omnoho pomalšie než ostatní.

Dôvod, prečo zrakové zmeny predchádzajú pamäťové poruchy, môže súvisieť s biologickými procesmi v mozgu. Pri Alzheimerovej chorobe sa najprv vytvárajú amyloidové plaky, ktoré môžu zasiahnuť oblasti mozgu zodpovedné za spracovanie zraku.

Až neskôr dochádza k poškodeniu pamäťových centier. To naznačuje, že zrakové testy môžu odhaliť ochorenie skôr ako tradičné kognitívne vyšetrenia.

zdroj: Freepik

Alzheimerova choroba ovplyvňuje aj ďalšie aspekty vizuálneho vnímania – napríklad schopnosť rozoznať obrysy (kontrastnú citlivosť) či rozlíšiť niektoré farby. Osobitne narušené býva vnímanie modro-zelenej škály, čo sa deje už v skorých štádiách ochorenia, často bez toho, aby si to postihnutý uvedomil.

Ďalším nenápadným, ale významným symptómom je zhoršená kontrola očných pohybov. Ľudia s demenciou majú tendenciu zamerať pozornosť na rušivé vizuálne podnety, čo sťažuje ich schopnosť sústrediť sa.

Tento problém môže mať praktické dôsledky, napríklad pri vedení vozidla, kde schopnosť ignorovať vedľajšie vplyvy zohráva dôležitú úlohu. Výskumníci z Loughborough University sa touto súvislosťou aktívne zaoberajú.

Skúmanie tváre je skvelým indikátorom demencie

Zaujímavým zistením je aj spôsob, akým ľudia s demenciou vnímajú nové tváre. Zatiaľ čo zdravý mozog prirodzene sleduje očami kľúčové časti tváre – od očí cez nos až k ústam –, ľudia s demenciou tento „skenovací vzor“ často nevyužívajú. To im môže brániť v zapamätaní tvárí, čo následne vedie k problémom s ich rozpoznávaním. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že si všimnú prvé náznaky demencie práve podľa toho, ako človek sleduje tvár partnera v rozhovore.

Keďže vizuálna citlivosť súvisí s pamäťovými funkciami, vedci skúmajú, či stimulácia pohybu očí môže pomôcť zlepšiť pamäť. Výsledky výskumov sú zatiaľ nejednoznačné, no niektoré štúdie ukazujú, že pohyby očí, napríklad pri čítaní alebo sledovaní televízie, môžu mať pozitívny vplyv. Tento efekt môže byť aj dôvodom, prečo pravidelní čitatelia alebo televízni diváci vykazujú nižšie riziko rozvoja demencie.

Zaujímavé je, že rýchle pohyby očí zo strany na stranu (dva pohyby za sekundu) môžu zlepšovať schopnosť vybaviť si osobné spomienky. Tento efekt bol však pozorovaný najmä u pravákov a dôvody zatiaľ nie sú úplne jasné.

Napriek sľubným výsledkom sa diagnostika demencie na základe sledovania očí zatiaľ bežne nepoužíva. Jednou z hlavných prekážok je dostupnosť technológie – zariadenia na sledovanie očných pohybov sú drahé a vyžadujú odbornú obsluhu. Kým sa nevyvinú jednoduchšie a cenovo dostupnejšie riešenia, ostáva tento prístup najmä v laboratórnom prostredí.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti