Vedci prišli so zaujímavým objavom. Konzumácia jednej potraviny môže znížiť riziko demencie o 45 %

Umelá inteligencia, genetika aj životný štýl dnes menia pohľad na zdravie viac než kedykoľvek predtým. Najnovší výskum teraz prináša zaujímavé zistenie – to, čo ješ v strednom veku, môže výrazne ovplyvniť tvoje riziko demencie v budúcnosti. A podľa vedcov pritom nezohráva rolu len genetika, ale aj úplne bežné stravovacie návyky.

Nová štúdia naznačuje, že práve konzumácia mäsa môže mať u niektorých ľudí ochranný efekt. Nejde však o univerzálne odporúčanie pre všetkých, ale o konkrétnu skupinu ľudí s genetickým rizikom Alzheimerovej choroby.

Gén, ktorý zvyšuje riziko demencie

Vedci sa dlhodobo venujú génu APOE, ktorý úzko súvisí s Alzheimerovou chorobou – najčastejšou formou demencie. Tento gén existuje v troch variantoch: APOE2, APOE3 a APOE4.

Najväčšie riziko predstavuje práve variant APOE4. Odhaduje sa, že ho má približne 20 % populácie, pričom už jedna jeho kópia výrazne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby.

Ak má človek dve kópie, riziko môže byť až 10- až 15-násobne vyššie po 65. roku života. Zároveň platí, že genetika nie je osud. Práve naopak – výskum čoraz viac ukazuje, že životný štýl dokáže riziko ovplyvniť.

zdroj: Freepik

Mäso ako ochranný faktor

Novú štúdiu viedli vedci zo Štokholmskej univerzity a publikovali ju v odbornom časopise JAMA Network. Výskum sledoval viac ako 2 000 Švédov vo veku nad 60 rokov, ktorí na začiatku nemali žiadne kognitívne problémy. Účastníkov sledovali približne 15 rokov a detailne analyzovali ich stravu – až 98 rôznych potravín. Hlavný dôraz kládli na celkový príjem mäsa.

Výsledky ukázali zaujímavý trend. Ľudia s génom APOE4, ktorí jedli viac mäsa, mali pomalší pokles kognitívnych schopností a zároveň nižšie riziko demencie.

Rozdiel bol výrazný. Tí, ktorí konzumovali najviac mäsa – približne na úrovni jednej porcie kuracích pŕs denne – mali o 45 % nižšie riziko demencie v porovnaní s tými, ktorí ho jedli najmenej.

Nie každé mäso je rovnaké

Vedci sa pozreli aj na rozdiel medzi spracovaným a nespracovaným mäsom. Spracované mäso zahŕňa produkty ako slanina či klobásy, ktoré prešli úpravou – napríklad solením, údením alebo fermentáciou.

Výsledky ukázali, že vyšší podiel spracovaného mäsa súvisí s vyšším rizikom demencie bez ohľadu na genetiku. Naopak, medzi červeným mäsom a hydinou vedci nenašli významné rozdiely. To znamená, že dôležité nie je len množstvo, ale aj typ mäsa, ktoré konzumuješ.

Rebríček najlepších kúpeľov: Slováci majú jasno, favorit je vzdialený len hodinu od Bratislavy

Vysvetlenie môže byť vo vitamíne B12

Vedci ponúkajú aj možné vysvetlenie. Mäso je významným zdrojom vitamínu B12, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri fungovaní mozgu. Nedostatok vitamínu B12 môže viesť k problémom s pamäťou, porozumením či rozhodovaním. 

Výskumníci preto predpokladajú, že ľudia s génom APOE4 môžu byť na dostatočný príjem vitamínu B12 citlivejší. Práve konzumácia mäsa im môže pomôcť udržať jeho hladinu na úrovni, ktorá chráni mozog.

Vedci vyzývajú na opatrnosť

Autori štúdie zdôrazňujú, že ide o dôležitý krok k pochopeniu vzťahu medzi genetikou a stravou. Podľa odborníkov štúdia posilňuje potrebu ďalšieho výskumu precíznej výživy so zameraním na APOE, čo by mohlo pomôcť pri tvorbe budúcich odporúčaní a politík v oblasti stravovania a prevencie demencie. Upozorňujú však na niekoľko obmedzení.

Jedným z limitov môže byť prežívací bias – výber účastníkov mohol zahŕňať najodolnejších jedincov, čo môže ovplyvniť výsledky. Ďalším faktorom je etnická homogénnosť vzorky; účastníci boli prevažne severoeurópskeho pôvodu, čo obmedzuje možnosť generalizácie výsledkov na iné populácie.

Vedci tiež upozorňujú na možné nepresnosti v sebaohlásených údajoch o strave, hoci podľa nich pravdepodobne nenarušili zistené interakcie medzi génmi a stravou.

Napriek týmto limitom štúdia poskytuje dôležité údaje o genotypovo špecifických reakciách na stravu a zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu v oblasti presnej výživy s dôrazom na gén APOE.

Demencia ako rastúci problém

Demencia dnes patrí medzi najväčšie zdravotné výzvy. Ako sme informovali, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Danka Capáková tvrdí, že Alzheimerova choroba sa najčastejšie diagnostikuje u ľudí vo veku nad 80 rokov. Zaujímavé je, že ženy sú postihnuté približne trikrát častejšie ako muži.

Zároveň toto ochorenie predstavuje 60 až 70 % všetkých prípadov demencie. Podľa Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti Slovensko zatiaľ nemá presné epidemiologické údaje o demencii.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti