Vegánske deti sú štíhlejšie a majú lepšie srdce. Vedci však varujú pred skrytým nebezpečenstvom

Rastlinná strava už dávno nie je len výsadou dospelých. Čoraz viac rodičov sa rozhoduje vychovávať svoje deti na vegetariánskej alebo vegánskej strave – z etických, environmentálnych či zdravotných dôvodov.

Práve v prípade detí však tieto voľby vyvolávajú najviac otázok. Dokáže rastúci organizmus fungovať bez mäsa, rýb či mliečnych výrobkov? Nehrozia mu výživové deficity alebo spomalený vývoj?

Odpovede sa snaží priniesť doteraz najrozsiahlejšia metaanalýza rastlinnej stravy u detí, ktorá analyzovala údaje z celého sveta, ako upozornil denník Pravda.

Najrozsiahlejšia analýza detskej rastlinnej stravy

Medzinárodný tím vedcov z Talianska, Spojených štátov a Austrálie analyzoval údaje od viac ako 48-tisíc detí a dospievajúcich z 18 krajín sveta. Výsledky pochádzajú z 59 vedeckých štúdií a boli publikované v renomovanom odbornom časopise Critical Reviews in Food Science and Nutrition. Ide o doteraz najkomplexnejšie zhodnotenie vplyvu vegetariánskej a vegánskej stravy na zdravie detí mladších ako 18 rokov.

Výskumníci porovnávali tri skupiny. Jednou z nich boli lakto-ovo-vegetariáni, vegáni a tretiu skupinu tvorili deti s omnivorickou stravou, teda takou, ktorá zahŕňa aj živočíšne produkty.

Skúmali nielen samotný príjem živín, ale aj ukazovatele rastu, telesné zloženie, zdravotné biomarkery a riziko výživových nedostatkov. Dôležité je, že sa zamerali na dlhodobé trendy, nie krátkodobé diéty či modelové jedálničky.

Výživové rozdiely a riziká, ktoré nemožno ignorovať

Výsledky ukázali, že vegetariánske deti mali vo všeobecnosti vyšší príjem vlákniny, železa, kyseliny listovej, vitamínu C a horčíka než ich rovesníci, ktorí jedli mäso. Na druhej strane však prijímali menej energie, bielkovín, tukov, vitamínu B12 a zinku. U vegánskych detí sa objavovali podobné vzorce, pričom výrazne problematický bol najmä nízky príjem vápnika, píše portál EurekAlert.

„Najmä vitamín B12 nedosahoval primerané hladiny bez suplementácie alebo obohatených potravín a príjem vápnika, jódu a zinku bol často na dolnej hranici odporúčaných hodnôt,“ upozorňuje spoluautorka štúdie Jeannette Beasley z Newyorskej univerzity. „Vegánske deti mali obzvlášť nízky príjem vápnika,“ dodáva.

Autori zároveň zaznamenali vyššie riziko nedostatku železa a anémie u vegetariánov a deficit vitamínu B12 u vegánov. Hoci priemerné hodnoty väčšiny živín zostávali v odporúčaných pediatrických rozmedziach, bez cielenej kontroly a dopĺňania môže rastlinná strava viesť k dlhodobým problémom.

Zdravie vs. planéta: Vegánska strava znižuje emisie takmer o polovicu a riziko predčasného úmrtia až o pätinu

Prínosy pre srdce a štíhlejšie telo

Napriek rizikám priniesla štúdia aj pozitívne zistenia. Deti na vegetariánskej aj vegánskej strave mali priaznivejší kardiovaskulárny profil než omnivori. Vyznačovali sa nižšími hladinami celkového a LDL cholesterolu, ktorý je považovaný za rizikový faktor srdcovo-cievnych ochorení.

Z hľadiska telesného zloženia mali deti na rastlinnej strave tendenciu byť štíhlejšie. Vegetariánske deti boli mierne nižšie a ľahšie, s nižším indexom telesnej hmotnosti a menším množstvom telesného tuku.

Vegánske deti vykazovali podobný trend, vrátane nižšej výšky a BMI. Výskumníci však upozorňujú, že nižšie hodnoty kostnej minerálnej hustoty si vyžadujú zvýšenú pozornosť, najmä počas obdobia intenzívneho rastu.

„Naša analýza dostupných dôkazov naznačuje, že dobre naplánovaná a vhodne suplementovaná vegetariánska a vegánska strava môže pokrývať výživové potreby a podporovať zdravý rast detí,“ uvádza hlavná autorka štúdie Monica Dinu z Univerzity vo Florencii.

Kľúčová je rovnováha a odborný dohľad

Autori štúdie sa zhodujú, že rastlinná strava u detí nie je problémom sama o sebe. Rizikom sa stáva vtedy, ak rodičia podcenia plánovanie a odborný dohľad. Detstvo a dospievanie sú obdobia s vysokými nárokmi na energiu, bielkoviny a mikronutrienty, pričom výživové chyby sa nemusia prejaviť okamžite.

„Hoci sú dobre naplánované vegetariánske a vegánske stravy výživovo primerané pre dospelých, oveľa menej jasných informácií existuje o ich vhodnosti pre deti,“ upozorňuje spoluautor Wolfgang Marx z austrálskej Deakin University.

„Naše zistenia naznačujú, že nevyhnutný je vyvážený prístup a dôsledné sledovanie kľúčových živín – najmä vitamínu B12, vápnika, jódu, železa a zinku,“ dodáva.

Vedci preto odporúčajú, aby rodičia spolupracovali s dietológmi alebo pediatrami a pravidelne monitorovali výživový stav detí. Rastlinná strava môže priniesť zdravotné aj environmentálne výhody, no len vtedy, ak je vedená informovane. Najväčšia doterajšia štúdia tak neposkytuje jednoduchý verdikt, ale jasný odkaz: pri deťoch rozhoduje nie ideológia, ale rovnováha, znalosť a zodpovednosť.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy