Veľká Británia sa potichu zbližuje s EÚ. Kroky veľkého „resetu“ však vyvolávajú aj odpor

Veľká Británia pripravuje nový návrh zákona vo vzťahu k EÚ. Má vytvoriť právny rámec zosúladenia pravidiel. Materiál má prísť do parlamentu na jar, prípadne v lete 2026. Zámer súvisí s plánom „resetu“ po brexite. Týka sa obchodu, energetiky a klímy.

Návrh už teraz vyvoláva politické spory, píše Politico. Na jednej strane stoja ekonomické záujmy, na druhej strane určité politické postoje. 

Veľká Británia mení svoj postoj

Podľa informácií z Veľkej Británie má ísť o široký rámec spolupráce, tvrdí BBC. Ten dá vláde právomoci na zosúladenie s EÚ. Zosúladenie sa má týkať viacerých oblastí. Spomínajú sa potravinové normy a agropotravinárstvo. Ďalej dobré životné podmienky zvierat. V hre sú aj pravidlá pre pesticídy. Otvára sa aj trh s elektrinou, rovnako aj systém obchodovania s emisiami. 

For the first time since the creation of the Euro, Britain’s unemployment rate is reaching EU levels.

Starmer can’t blame international factors any more.

The gap has narrowed, and it confirms Britain’s tanking employment rate is because of decisions his government have made. pic.twitter.com/0oRUTvLC8H

— Conservatives (@Conservatives) January 6, 2026

Hovorca britskej vlády na margo tohto kroku uviedol, že „reset medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ zlepšuje našu diplomatickú, hospodársku a bezpečnostnú spoluprácu a do roku 2040 bude mať pre britskú ekonomiku hodnotu 9 miliárd libier. Prijmeme právne predpisy na dosiahnutie tohto cieľa a ďalšie podrobnosti o návrhu zákona budú oznámené včas,“ pripomína Politico. 

Návrh má vytvoriť nový proces prijímania pravidiel. Platilo by to pre vládu aj regióny. Teda aj pre decentralizované administratívy. Kľúčom je tzv. dynamické zosúladenie. To znamená preberanie nových pravidiel EÚ. A to po ich schválení v Bruseli. Niektoré pravidlá by sa mohli preniesť automaticky. Londýn by si však mal nechať právo veta. Detaily vraj ešte nie sú uzavreté.

Vláda to spája so znižovaním byrokracie. Najmä pri obchode s EÚ. Týka sa to exportérov potravín a firiem. Zároveň sa rokuje o prepojení systémov emisií. Dôležitá je aj elektrická energia. Tam sa rieši návrat k prepojeným trhom, uvádza Guardian. 

Prečo ide o veľký posun 

Británia odišla z jednotného trhu na konci roka 2020. Brexit vtedy sľuboval viac regulačnej slobody. Teraz premiér Keir Starmer volí iný prístup. Nehovorí o návrate do colnej únie. Skôr o bližšom vzťahu s jednotným trhom. Teda cez sektorové dohody. Tento „švajčiarsky“ štýl má znížiť bariéry a pritom neprepisovať iné obchodné dohody, pripomína Guardian. 

V politickej debate sa rieši suverenita. Kritici hovoria o režime preberania pravidiel EÚ, teda konkrétne o preberaní pravidiel bez hlasovania. Podľa nich to oslabí parlament a priblíži právomoci Bruselu. BBC pripomína, že podobné výhrady už zaznievajú aj v médiách. 

🚨 WATCH: Keir Starmer says he wants a closer relationship with the EU

„If it’s in our national interest to have even closer alignment with the Single Market, we should go that far“ pic.twitter.com/Zg4XvTLfID

— Politics UK (@PolitlcsUK) January 4, 2026

Naopak, vláda argumentuje ekonomikou, upozorňuje Politico. Tvrdí, že reset má priniesť rast. V komunikácii sa objavuje suma 9 miliárd libiera a horizont do roku 2040. Tento údaj používa aj Downing Street. Objavuje sa aj v širšej debate o resete. 

Výsledok nie je jasný

Guardian sa zameriava aj na dôležitý kontext klímy. EÚ od januára 2026 spustila uhlíkové pravidlá. Ide o mechanizmus CBAM pre dovoz. Ten môže zdražiť exporty s vyššími emisiami. Preto je prepojenie trhov s emisiami citlivou témou. Pre priemysel je to dokonca kľúčové. 

Návrh zákona má uľahčiť zosúladenie s EÚ. Má prísť do parlamentu na jar. Alebo v lete 2026. Zamerať sa má na potraviny a normy. Aj na elektrinu a emisie. Vláda sľubuje menej byrokracie a rast. Opozícia varuje pred stratou vplyvu. Rozhodujúce budú konkrétne pravidlá a veto. A tiež výsledok rokovaní s Bruselom.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie