Veľká noc je „happy end“, Vianoce „narodeninová párty“, vysvetľuje teológ. Čo ak by sa našli Ježišove pozostatky?

Aj keď sa mnohí domnievajú, že najdôležitejším kresťanským sviatkom sú Vianoce, v skutočnosti je to Veľká noc. Upozornil na to teológ a odborník na taliansku kultúru Ľubomír Švorca v rozhovore Štúdia SITA.

„Povedal by som to možno tak zľahčene, že Vianoce sú taká ´narodeninová párty´, kde sa tešíme z toho, že niekto prišiel na svet, a nebol to hocikto. Kresťanstvo verí, že to bol Boh,“ uviedol teológ.

Veľká noc je podľa neho zase „happy endom“, keď to všetko dostalo zmysel a všetko vyvrcholilo šťastným koncom. Súčasne podotkol, že Veľká noc je z historického hľadiska starším sviatkom ako Vianoce, pričom jej korene siahajú do židovského sviatku Pesach.

Význam Veľkej noci pre kresťanstvo

Odborník vysvetlil, že ak by nebolo zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tak by Ježiš zostal iba zaujímavou historickou osobnosťou alebo filozofom, nie vykupiteľom. Bez zmŕtvychvstania by sa podľa jeho slov nič nezmenilo a ľudia by zostali v hriechu.

Samotné kresťanstvo by bolo len nejakým filozofickým smerom a nemalo by v skutočnosti hlbší zmysel. Pripomenul v tejto súvislosti aj slová apoštola Pavla, ktoré hovoria, že „keby nebolo vzkriesenia, naša viera by bola márna“.

„Veľká noc je silná práve v tom, že až zmŕtvychvstanie dáva celému príbehu zmysel. Lebo nič by sa nezmenilo ani z pohľadu kresťanstva, keď sa narodil Boží syn. Človek by aj tak pykal za svoje hriechy a nedostal by prístup k večnému životu,“ vysvetlil Švorca s tým, že to je ten dôvod, prečo sa práve Veľká noc z pohľadu kresťanstva slávi ako najväčší sviatok.

„Možno pre neveriacich ľudí môže byť sviatkom premeny, ale tiež oslavy nového života,“ doplnil teológ.

Čo by sa stalo, keby sa našli pozostatky Ježiša Krista?

Čo by sa stalo, keby sa našli pozostatky Ježiša Krista? Ak existuje jedna otázka, na ktorej stojí kresťanstvo, tak je to podľa teológa práve táto. „Otázka historickej existencie telesných pozostatkov Ježiša Krista patrí medzi najcitlivejšie prieniky medzi históriou, teológiou a prírodnými vedami. Treba povedať úplne presne, kresťanstvo od svojho počiatku nestojí na náleze hrobu, ale na svedectve o jeho prázdnote,“ dodal Švorca.

Priblížil, že z historického hľadiska sú k dispozícii staršie pramene, ktorými sú novozákonné texty, najmä evanjeliá a Pavlove listy. „Už tie Pavlove listy, písané približne 20 rokov po ukrižovaní Ježiša, hovoria o tom, že Kristus bol pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych a zjavil sa svedkom. Tento fakt je kľúčový, lebo ide o veľmi skoré tradície, ktoré nevznikli o stáročia neskôr, ale prakticky v generácii očitých svedkov,“ uviedol odborník.

Ak by sa dnes našli autentické telesné pozostatky, ktoré by bolo možné s istotou identifikovať ako Ježišove, malo by to zásadný dopad na kresťanskú teológiu.

„Apoštol Pavol to formuluje veľmi radikálne – ak Kristus nevstal z mŕtvych, viera je márna. Kresťanstvo by sa v takom prípade zredukovalo na etický alebo filozofický systém. Z vedeckého hľadiska však narážame na zásadný problém. Identifikácia konkrétnych pozostatkov z 1. storočia v Judei je extrémne neistá,“ doplnil Švorca a vysvetlil, že nie je zachovaný biologický materiál, s ktorým by sa dalo porovnávať DNA.

Súčasne podotkol, že meno Ježiš bolo v tej dobe veľmi bežné. Preto aj všetky doterajšie pokusy, ako napríklad známy prípad tzv. Talpiotskej hrobky, zostávajú na úrovni hypotéz, ktoré odborná obec vo veľkej miere odmieta ako nedostatočne podložené.

Konšpirácie a alternatívne vysvetlenia

Konšpirácie o tom, že telo Ježiša Krista bolo ukradnuté alebo odstránené sa objavujú podľa slov teológa už v samotnom Matúšovom evanjeliu. „Spomína sa tam verzia, že učeníci telo ukradli. Problém tejto hypotézy je však vnútorná logika. Tí istí učeníci boli ochotní zomierať za svoje presvedčenie o vzkriesení. Historicky je veľmi ťažké obhájiť, že by niekto vedome zomieral za lož, ktorú si sám vymyslel,“ povedal Švorca.

Existujú však podľa neho aj iné vysvetlenia. Napríklad, že Ježiš nezomrel úplne, alebo že došlo k omylu s hrobom. „Tieto teórie však narážajú na medicínske a historické fakty o rímskom ukrižovaní, ktoré bolo mimoriadne efektívnym spôsobom popravy. Rímski vojaci mali presnú povinnosť zabezpečiť smrť odsúdeného,“ doplnil odborník.

Vzkriesenie ako prechod do novej existencie

Z teologického pohľadu je podľa neho dôležité pochopiť ešte jednu vec, a to, že vzkriesenie nie je návrat k biologickému životu v zmysle oživenia mŕtveho tela, ako napríklad pri Lazárovi.

„Ide o prechod do novej formy existencie, ktorú nemožno skúmať rovnakými metódami ako archeologické nálezy. Preto kresťanská tradícia nikdy nehľadala relikvie Ježišovho tela v tom zmysle, ako sa uctievajú ostatky svätých,“ uzavrel Švorca.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska