Veľmoci bojujú o dominanciu: Rebríček top 10 najinovatívnejších zbraní, ktoré definovali rok 2025 (ANALÝZA)

Svet sa nachádza vo fáze zrýchlenej militarizácie, v ktorej vývoj vojenských technológií priamo odráža globálnu geopolitiku, regionálne konflikty a meniacu sa rovnováhu síl. Zbrojenie už nie je len o surovej sile veľmocí, ale čoraz viac o lacnej presnosti, umelej inteligencii, autonómnych systémoch a schopnosti vyrábať zbrane doma rýchlo a bez závislosti od spojencov.

Vývoj vojenskej techniky dlhodobo a pozorne sledujeme a pravidelne o ňom informujeme. Tentoraz sme vybrali 10 zbraní a systémov roku 2025, o ktorých sme ťa v našich článkoch informovali. Tieto zbrane podľa nás nepredstavujú len technologický pokrok, ale reálne menia spôsob vedenia vojny.

Rebríček je zostavený geograficky aj geopoliticky a ponúka prehľad o tom, kde sa zbrojenie stupňuje a aké technológie budú formovať konflikty najbližších rokov.

Raketa Flamingo, Ukrajina 

Od januára 2025, keď Trump nastúpil do úradu, došlo k zníženiu americkej vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine, čo núti Kyjev k väčšej sebestačnosti v obrane. Ukrajina aj preto urýchlila vývoj a výrobu domácich technológií, ako sú drony s dlhým dosahom, AI-riadené systémy a rakety, čím sa stala „vojenským laboratóriom sveta“.

Ukrajinská raketa Flamingo od firmy Fire Pooint, s dosahom 3000 kilometrov, sa stala symbolom domácej inovácie v čase, keď Kyjev bojuje o prežitie bez plnej závislosti od západných dodávok. Ukrajina ju predstavila v auguste 2025.

Prvý bojový úspech v septembri 2025, keď zničila ruskú FSB základňu na okupovanom Kryme, či neskôr na ruskom území podčiarkuje jej strategickú dôležitosť: umožňuje Ukrajine útočiť na hlboké ciele bez rizika pre pilotov a s minimálnymi nákladmi na výrobu. Ak sa podarí dosiahnuť plánovanú sériovú výrobu do roku 2026, Flamingo by sa mohlo stať relatívne dostupným nástrojom asymetrickej obrany proti ruským kapacitám dlhého dosahu.

Mení pravidlá asymetrickej vojny

Na bojisku poľa viacerých analytikov mení Flamingo pravidlá asymetrickej vojny. Núti nepriateľa rozptýliť obranu na širokom fronte, zvyšuje psychologický tlak a umožňuje presné údery, ktoré tradičné systémy ako HIMARS len dopĺňajú. Podľa bývalého šéfa CIA Davida Petraeusa, je to „game changer“, ktorý predlžuje konflikt tým, že vyrovnáva nerovnováhu síl.

Flamingo je lacná raketa dlhého doletu vyrábaná v domácich podmienkach s podporou AI navigácie. Zároveň ilustruje jeden z hlavných trendov roku 2025: presun k domácim, rozpočtovo udržateľným presným zbraniam, ktoré umožňujú viesť dlhodobý konflikt bez masívnych arzenálov.“

Prezident Volodymyr Zelenskyj podľa BBC tvrdí, že krajina v súčasnosti vyrába viac ako 50 % zbraní, ktoré používa na fronte. Takmer celý jej inventár zbraní dlhého doletu pochádza z domácej výroby.

Jadrová ponorka Suffren-class De Grasse, Francúzsko

Francúzsko 27. mája 2025 dosiahlo dôležitý míľnik v modernizácii svojho námorníctva. Do služby zaradilo ponorku De Grasse, štvrtú z celkovo šiestich jadrových útočných ponoriek triedy Barracuda (oficiálne trieda Suffren).

Reaktor Francúzi spustili v decembri 2025. De Grasse posilňuje francúzsku nukleárnu triádu a nahrádza zastarané Rubis-class jednotky. Jej dôležitosť spočíva v stealth schopnostiach a projekcii moci: ako súčasť NATO a EÚ umožňuje Parížu chrániť atlantické trasy a odstrašovať Rusko či Čínu bez viditeľného nasadenia.

Podľa dostupných zdrojov v námorných konfliktoch mení De Grass   dynamiku blokád. Jej tiché útoky na nepriateľské lode alebo ponorky, v kombinácii s hypersonickými strelami, premieňajú obranu na proaktívnu hrozbu, kde nepriateľ nikdy nevie, odkiaľ príde úder.

Trend, ktorý tu vidíme, je modernizácia nukleárnych flotíl s AI-riadenými systémami pre dlhodobú dominanciu, najmä v ére connectivity, kde ponorky musia uniknúť satelitnému dohľadu.

Laser DragonFire, Veľká Británia

Veľká Británia prechádza érou radikálnej obrannej reformy, kde Strategic Defence Review (SDR) investovalo miliardy libier do technológií, ktoré posilňujú NATO proti ruskej agresii a čínskemu vplyvu v Pacifiku. Podľa ministerstva obrany (MoD) výdavky na výskum dosiahli 50 miliárd libier (57,35 miliárd eur), s dôrazom na „NATO First“ stratégiu. Ide o kombináciu jadrových, konvenčných a digitálnych systémov.

Medzi špičkovými zbraňovými inováciami vyniká DragonFire high-energy laser. Podľa portálu Interesting Engineering tento rok v teste laser zostrelil drony pohybujúce sa rýchlosťou porovnateľnou s dvojnásobnou rýchlosťou monopostu Formuly 1.

Odhaduje sa, že každý výstrel bude stáť približne 10 libier (približne 11,7 eura) a systém je dostatočne presný na to, aby zasiahol cieľ veľkosti mince na vzdialenosť jedného kilometra, čo ho robí atraktívnym pre budúce nasadenie Kráľovského námorníctva a armády.

Mini rakety Kreuger 100, Švédsko

Lídri Európskej únie hľadajú spôsoby, ako brániť svoje letiská po sérii podozrivých vpádov ruských dronov v Európe. Ich hlavnou výzvou je bezpečnosť, pretože zostreľovanie dronov silnými raketami nad civilnými oblasťami vytvára riziko úmrtí, zranení a poškodenia kľúčovej infraštruktúry.

Ďalším veľkým problémom sú náklady. Použitie „neuveriteľne drahých rakiet“ na zostreľovanie „naozaj lacných dronov“ je nákladné. Podobne ako to bolo pri ruských útokoch približne 20 dronmi, ktoré začiatkom septembra zasiahli Poľsko.

S efektívnym riešením prišli Švédi, ktorí vyvinuli mini rakety Kreuger 100, testované v novembri 2025 pre Ukrajinu a NATO. Sú lacným (len 5000 dolárov za kus) kinetickým interceptormi bez výbušnín, ktoré ničia ruské drony. Ich dôležitosť pre Štokholm spočíva v posilnení baltskej obrany: ako nový člen NATO potrebuje Švédsko nástroje na ochranu infraštruktúry pred lacnými hrozbami z východu.

Na bojisku menia obranu proti rojom – elektrický pohon umožňuje rýchle nasadenie v „drone wall“ systémoch, chráni letiská či mestá bez drahých rakiet, a znižuje straty na minimum.

Odrážajú trend 2025 v counter-UAS technológiách: mini, elektrizované zbrane, ktoré robia NATO odolnejším voči masovým, lacným útokom inšpirovaným ukrajinskými lekciami.

Námorný laserový systém od Rheinmetall a MBDA, Nemecko

Ostaneme ešte pri laseroch. Nemecký námorný laserový systém, vyvinutý spoločnosťami Rheinmetall a MBDA s výkonom 20 kW, absolvoval v októbri 2025 úspešné testy na palube lodí a dosiahol tak prvý európsky „blue sky“ zásah – presný úder v otvorenom vzdušnom priestore. Pre Berlín predstavuje tento systém kľúčový prvok modernizácie NATO: výrazne posilňuje obranu baltskej flotily pred ruskými hrozbami a zároveň znižuje závislosť od amerických technológií.

Na námornom bojisku prináša zásadné zlepšenie obrany. Likviduje drony aj rakety, efektívne dopĺňa tradičné kanóny a výrazne zvyšuje odolnosť flotíl v otvorenom mori, kde konvenčné munície často zlyhávajú.

Jeho integrácia do námorných platforiem dokonale stelesňuje trend hybridných obranných systémov roku 2025, v ktorom NATO spája laserové technológie s raketovými systémami, aby dosiahlo maximálnu efektivitu a ochranu.

Medzikontinentálna strela s jadrovým pohonom Burevestnik, Rusko

Ruský prezident Vladimir Putin v októbri 2025  potvrdil, že Rusko úspešne otestovalo medzikontinentálnu strelu s jadrovým pohonom Burevestnik. Podľa informácií denníka Moscow Times sa test uskutočnil 21. októbra, pričom raketa preletela 14-tisíc kilometrov počas približne 15 hodín. Hlavný veliteľ ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov uviedol, že strela dokázala obísť systémy protiraketovej obrany a preukázala „prakticky neobmedzený“ dolet.

Hypersonické a nukleárne technológie ako Burevestnik dokonale vystihujú trend „exotických“ zbraní, ktoré v roku 2025 slúžia predovšetkým na strategické odstrašovanie.

Podľa Williama Alberquea, bývalého šéfa centra NATO pre nešírenie jadrových zbraní, je zbraň subsonická, čiže pomalšia ako zvuk, o čom píše na svojom blogu tu. Myslí si to práve kvôli tomu, že ide o riadenú raketu a nie balistickú, ktoré sú práve tie rýchlejšie. Vedec tvrdí, že zbraň je plne manévrovateľná, teda aspoň tak manévrovateľná ako lietadlo.

Alberque tvrdí, že Burevestnik je veľmi špecifickou výzvou, pokiaľ ide o schopnosť lietať tesne nad zemou, a tým sa vyhnúť niektorým radarom. Vďaka spomínanému pohonu na jadrovú energiu môže raketa zaútočiť napríklad na USA z akéhokoľvek uhla, a to vrátane aj tých, v ktorých má Washington momentálne diery.

Lietadlová loď Fujijan, Čína

Čínska flotila prechádza najrýchlejšou expanziou v modernej histórii – jej kapacita stavby lodí je podľa BCC 200-krát väčšia ako tá USA, čo jej umožňuje vyrábať viac ako 60 % svetových objednávok. Flotila narástla na 395 lodí v roku 2025 (z 355 v 2020) a 435 do 2030, s dôrazom na veľké povrchové lode a nosiče. V roku 2025 sa Čína sústredila na pokročilé zbrane a systémy, ktoré posilňujú jej dominanciu v Tichom oceáne, najmä v Juhočínskom mori a okolo Taiwanu. Ku kľúčovým inováciám patrí  hypersonická protilodná raketa YJ-20: s rýchlosťou nad Mach 6 (viac ako 7 000 km/h) s dosahom presahujúcim 1 000 km či pokročilé torpédoborce Type 055. Tieto „super torpédoborce“ (viac ako 10 000 ton) sú vybavené stealth technológiou, integrovanými systémami AI pre riadenie ohňom a kapacitou na nosenie viacerých hypersonických rakiet. Čína vo veľkom investuje aj do podvodných dronov.

Hardvér čínskej flotily

Netreba však zabúdať ani na míľnik v „hardvéri čínskej flotily“ – lietadlovú loď Fujijan, ktorú Čína tento rok komisionovala. 

Ide o ich zatiaľ najvyspelejší plávajúci kolos, ktorý ako prvý v čínskej flotile využíva elektromagnetickú katapultovaciu technológiu. Ide o zásadný technologický skok, ktorý doteraz zvládli len Spojené štáty s plavidlom USS Gerald R. Ford.

Čína na svojej najnovšej lietadlovej lodi Fujian tento rok prvýkrát úspešne vyskúšala vzlety a pristátia stíhačiek s pomocou elektromagnetického katapultu.

Na palube Fujianu štartovali tri typy lietadiel: ťažká stíhačka J-15T, stealth stíhačka J-35 a špeciálne lietadlo včasnej výstrahy KJ-600. Pre Peking ide o veľkú vec, elektromagnetický katapult je totiž modernejší, presnejší a lacnejší na údržbu než staré parné systémy. Navyše umožňuje vypúšťať viac druhov lietadiel rýchlejšie a efektívnejšie.

Laserový systém protivzdušnej obrany Iron Beam, Izrael

Izraelský laserový systém protiraketovej obrany Iron Beam bol oficiálne uvedený do prevádzky v roku 2025. Konkrétne, prvý operačný systém bol doručený Izraelským vzdušným silám (IAF) 29. decembra 2025Tento systém, vyvinutý spoločnosťou Rafael Advanced Defense Systems, slúži na zachytávanie dronov, rakiet, delostrelectva a mínometov s nízkou trajektóriou za zlomok nákladov oproti tradičným zachytávačom ako Iron Dome.

Systém prichádza po rokoch testovania a podľa izraelského rezortu obrany má „fundamentálne zmeniť pravidlá boja“. Pre Tel Aviv je nevyhnutný v boji proti H*masu a Hezbollahu. Zvyšuje schopnosť zachytávať a chráni civilné oblasti pred rojmi dronov.

Ako sme ťa informovali, po septembrových testoch sa stane prvým štátom, ktorý zavedie laserový systém schopný zachytávať projektily v bojových podmienkach. Stokilowattový lúč počas niekoľkých týždňov preukázal schopnosť zničiť rakety, mínometné strely aj bezpilotné lietadlá v priebehu sekúnd.

Iron Beam je mimoriadne lacný na prevádzku. Jeden výstrel stojí len niekoľko centov vďaka tomu, že ide o energetický výboj bez potreby munície, skladovania či logistiky. Systém využíva vlastné senzory, riadiace jednotky a vysokokvalitné optické kamery, pričom jeho nasadenie neobmedzuje zásoba rakiet. Stačí nepretržitý prísun energie.

Drony Hadid -110, Irán

Irán je jedným z priekopníkov vo výrobe a nasadzovaní dronov – najmä v segmente lacných, masovo vyrábaných bojových bezpilotných lietadiel.

Táto krajina Blízkeho východu bola nútená stať sa sebestačnou vo výrobe zbraní vrátane UAV v dôsledku zákazu dovozu zbraní a komponentov po sankciách OSN a USA, čo posilnilo jej domácu obrannú výrobu dronov a ďalších zbraní.

Iránske stealth kamikadze drony Hadid-110, spustené v decembri 2025  s rýchlosťou nad 500 km/h a nosnosťou 30 kg, sú asymetrickou odpoveďou na sankcie. Ich dôležitosť spočíva v exporte proxy skupinám, ako sú H*mas či Húsiovia, čo umožňuje Teheránu viesť nepriame vojny bez priameho rizika.

Na bojisku zvyšujú efektivitu útokov.  Prenikajú obranami, ničia základne v Perzskom zálive a podporujú swarm warfare, kde kvantita prekonáva kvalitu. Majú prúdový motor, takže letia niekoľkonásobne rýchlejšie ako Šáhid.

Proliferácia lacných, rýchlych UAV odráža trend 2025 v stealth dronoch pre Blízky východ, kde asymetria dominuje.

Stíhačka F-47, USA

V roku poznačenom eskaláciou v Pacifiku a na

Ukrajine sa Spojené štáty americké chopili vedenia v zbrojení, kde inovácie nie sú len o sile, ale o prežití v ére hybridných hrozieb. Podľa ministerstva obrany (DoD) výdavky na výskum dosiahli rekordných 145 miliárd dolárov, s dôrazom na systémy, ktoré odstrašujú Čínu od Taiwanu a Rusko od ďalšej agresie.

Medzi top inováciami vynikajú smerované energetické zbrane (DEW), ako námorný laser SONGBOW s výkonom 400 kW, testovaný v októbri na USS Zumwalt. Ďalším míľnikom je Next Generation Air Dominance (NGAD). Americké letectvo tento rok spustilo výrobu prvej stíhačky šiestej generácie F-47.

Nahradí F-22 Raptor

Tá má nahradiť legendárnu F-22 Raptor a súperiť s modernými stealth lietadlami, ako je F-35 Lightning II. Oznámil to v pondelok 22. 9. náčelník štábu generál David Allvin.

Plán vývoja lietadla je ambiciózny, ale vedúci predstavitelia letectva tvrdia, že rýchlosť je kľúčová pre boj proti rastúcim hrozbám v rýchlo meniacom sa globálnom prostredí. Na programe výroby šiestej generácie pracuje spoločnosť Boeing, ktorá očakáva, že nový typ vzlietne do roku 2028.

Rok geopolitickej adaptácie

Rok 2025 odhalil, ako sa vojenská technológia stáva nástrojom geopolitickej adaptácie: od ukrajinskej sebestačnosti cez európske lasery po čínsku projekciu moci. Dominuje asymetria – lacné drony a mini-rakety vyrovnávajú nerovnováhu voči veľmociam, zatiaľ čo špičkové systémy  posilňujú odstrašovanie. AI a swarm taktiky menia vojnu na hybridný chaos, kde kvantita prekonáva kvalitu, no zvyšuje riziká proliferácie. Tieto inovácie neprinášajú len silu, ale aj etické dilemy: lacnosť urýchľuje konflikty, núti NATO k rekonštrukcii obrany. 

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: Ukrinform, BBC, walberque., BBC, Moscow Times, Archív Startitup, Interesting Engineering