Venezuela pod paľbou: Toto je skutočným cieľom Trumpových vojenských operácií, tvrdí prezident Maduro

Prezident Donald Trump v posledných mesiacoch dohliadal na vojenské útoky proti údajným „pašerským“ lodiam pri pobreží Venezuely, nariadil zhromažďovanie vojenských síl v jej pobrežných vodách, obvinil prezidenta Nicolása Madura z účasti na dr*govom karteli a v stredu zabavil jeden z ropných tankerov krajiny.

Venezuelský líder Maduro podľa BBC hovorí, že stupňujúci sa tlak zo strany USA sa v podstate redukuje na jednu vec: Washington sa chce zmocniť obrovských ropných zásob juhoamerickej krajiny.

Na otázku, či sa americké kroky v regióne týkajú dr*g alebo ropy, hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová vo štvrtok odpovedala, že administratíva sa sústreďuje na „veľa vecí“.

Aké záujmy majú USA vo Venezuele?

Zastavenie toku nelegálnych dr*g do USA označili Spojené štáty za svoju „prioritnú úlohu číslo jeden“.

Donald Trump obvinil Venezuelu z pašovania dr*g do Spojených štátov a tieto obvinenia použil ako ospravedlnenie pre smrteľné vojenské operácie namierené proti venezuelským lodiam.

Dr*gy pašované v plavidlách

Podľa denníka The Independent Trump začiatkom jesene schválil vojenské útoky na venezuelské plavidlá, o ktorých jeho administratíva tvrdila, že sa využívajú na pašovanie dr*g. Pri incidente z 2. septembra mal minister obrany Pete Hegseth vydať rozkaz zaútočiť na loď s jedenástimi ľuďmi na palube. Denník sa odvoláva na správu Washington Post, podľa ktorej Hegseth následne nariadil aj druhý útok s cieľom zabiť preživších.

The Independent zároveň upozorňuje, že žiadna z osôb zabitých pri týchto útokoch nebola súdom preukázaná ako zločinec.

Cartel de los Soles

Trump podľa denníka neobviňuje Venezuelu len z toho, že je východiskovým bodom pre údajných obchodníkov s dr*gami, ale priamo obviňuje aj prezidenta Nicolása Madura. Tvrdí, že Maduro je členom vysokopostaveného dr*gového kartelu, ktorý pašuje dr*gy do USA.

Americký prezident podľa The Independent označuje Madura za hlavu tzv. „Cartel de los Soles“. Tento pojem sa používa pre skorumpovaných venezuelských vojenských dôstojníkov a vládnych predstaviteľov zapojených do obchodu s dr*gami. Denník však pripomína, že výraz sa používa už od 90. rokov a nemusí označovať štruktúrovanú organizáciu v zmysle klasického dr*gového kartelu. Trump podľa The Independent nepredložil dôkazy, že by Maduro obchodovanie s dr*gami vo Venezuele riadil alebo sa na ňom priamo podieľal.

Najväčšia bojová loď na svete dorazila do cieľa. USA rozmiestnili v Karibiku nevídanú silu. Venezuela reaguje

Denník tiež cituje Trumpovo vyjadrenie zo štvrtka, keď sa prezident reportérovi Fox News pochválil výrazným poklesom pašovania dr*g po mori, hoci čísla, ktoré uviedol, označuje The Independent za podozrivo vysoké.

„Ak sa pozriete na obchodovanie s dr*gami, obchodovanie s dr*gami po mori kleslo o 92 percent,“ vyhlásil Trump. „A nikto nevie zistiť, kto je tá osmička, pretože nemám žiadnu predstavu. Každý, kto sa do toho teraz zapája, si nevedie dobre. A začneme s tým aj na súši. Čoskoro to začne na súši.“

Na záver The Independent píše, že hoci Trump svoju vojenskú politiku ospravedlňuje bojom proti dr*gám, jeho skutočný záujem sa podľa denníka netýka toho, čo Venezuelu opúšťa, ale toho, čo je pochované pod jej povrchom.

Najväčšie preukázateľné zásoby ropy na svete

BBC uvádza, že Venezuela má s odhadovanými 303 miliardami barelov najväčšie preukázané zásoby ropy na svete. Napriek tomu však krajina v súčasnosti produkuje len zlomok svojho potenciálu. Venezuela je bohatá aj na vzácne zeminy. 

Ťažba ropy vo Venezuele prudko klesla už na začiatku 21. storočia. Dôvodom boli kroky bývalého prezidenta Huga Cháveza a neskôr administratívy prezidenta Nicolása Madura, ktoré sprísnili kontrolu nad štátnou ropnou spoločnosťou PDVSA. Tento proces podľa BBC viedol k odchodu mnohých skúsených odborníkov a k postupnému oslabeniu celého sektora.

Hoci niektoré západné ropné spoločnosti, vrátane amerického giganta Chevron, vo Venezuele naďalej pôsobia, ich aktivity sú podľa BBC výrazne obmedzené. Spojené štáty totiž rozšírili sankcie, ktoré sa zameriavajú najmä na vývoz ropy, s cieľom obmedziť prístup vlády prezidenta Madura k hlavnému zdroju príjmov krajiny.

zdroj: TASR/AP Photo/Fernando Llano

Produkcia je neporovnateľne nižšia ako v minulosti

Sankcie, ktoré USA prvýkrát zaviedli v roku 2015 počas administratívy prezidenta Baracka Obamu v reakcii na údajné porušovanie ľudských práv, podľa BBC zároveň výrazne obmedzili prístup Venezuely k zahraničným investíciám, technológiám a náhradným dielom nevyhnutným pre ropný priemysel.

„Skutočnou výzvou, ktorej čelia, je ich infraštruktúra,“ povedal pre BBC Callum McPherson, vedúci oddelenia komodít v investičnej spoločnosti Investec.

Podľa najnovšej správy o trhu s ropou, ktorú zverejnila Medzinárodná energetická agentúra, Venezuela v novembri vyprodukovala približne 860-tisíc barelov ropy denne. To je len asi tretina produkcie spred desiatich rokov a zároveň menej než jedno percento celosvetovej spotreby ropy.

Zabavený tanker a medzinárodný presah

Biely dom vo štvrtok potvrdil, že zabaví ropu v tankeri, ktorý zaistil deň predtým. Venezuelská vláda vo vyhlásení reagujúcom na incident s tankerom Caracas priamo obvinila USA zo snahy o drancovanie Venezuely kvôli jej bohatstvu.

„Za týchto okolností sa konečne odhalili skutočné dôvody dlhotrvajúcej agresie voči Venezuele… Vždy išlo o naše prírodné zdroje, našu ropu, našu energiu, zdroje, ktoré patria výlučne venezuelskému ľudu,“ uviedla venezuelská vláda vo vyhlásení.

Podľa Axiosu Trump vo štvrtok uvalil nové sankcie aj na troch Madurových synovcov, ako aj na šesť spoločností, ktoré vyvážajú ropu z krajiny.

Zlomenie Madura – alebo jeho nahradenie – by mohlo dať podľa The Independent USA výhodu v budúcich dohodách o nerastných surovinách s touto krajinou. Podľa Madura sa Venezuela nachádza na nerastnom bohatstve v hodnote 1,36 bilióna dolárov.

Ruský prezident Vladimir Putin v reakcii na americké kroky hovoril s Madurom a podľa Reuters ho uistil o podpore Moskvy. Washington tiež riskuje svojimi zásahmi voči ropným tankerom, že si rozhnevá Čínu, ktorá nakupuje prevažnú väčšinu venezuelskej ropy.

Popri dr*gách a rope sa v Trumpovej rétorike voči Venezuele dlhodobo objavuje ešte jeden silný motív – imigrácia. Prezident USA krajinu opakovane obviňuje z toho, že je zdrojom masového prílevu nelegálnych migrantov do Spojených štátov.

Počas kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2024 Trump svojim podporovateľom pravidelne tvrdil, že Venezuela údajne „otvára väznice“ a cielene posiela zločincov, členov gangov a násilníkov cez americkú hranicu. Tieto tvrdenia sa stali stabilnou súčasťou jeho politických vystúpení, hoci ich nepodložil konkrétnymi dôkazmi.

Téma migrácie zaznela aj vo štvrtok, keď sa reportér Fox News Peter Doocy prezidenta opýtal, či je po zabavení venezuelského tankera americká kampaň proti Caracasu stále len o dr*gách, alebo už aj o rope.

„Teraz, keď sme zaistili tento tanker, je kampaň proti Venezuele stále len o dr*gách, alebo sa teraz týka aj ropy?“ spýtal sa Doocy.

„No, ide o veľa vecí,“ odpovedal Trump. „Ale jednou z vecí, o ktoré ide, je fakt, že umožnili miliónom ľudí prísť do našej krajiny z ich väzníc, gangov, dílerov dr*g a psychiatrických liečební.“

Trump následne tvrdil, že do Spojených štátov vstúpilo až 12-tisíc vrahov, pričom podľa neho „mnohí z nich pochádzajú z Venezuely“.

Aj keď prezident často spája Venezuelu s migráciou a kriminalitou, imigrácia zatiaľ nebola oficiálnym dôvodom zásahov.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta