Veriacich spovedal samotný Ježiš. Kňaza v známom kostole nahradila umelá inteligencia
- V najstaršom kostole Lucerne mal stovky rozhovorov s návštevníkmi
- Inštalácia vyvolala otázky o technológii, viere a modernom ponímaní viery
- V najstaršom kostole Lucerne mal stovky rozhovorov s návštevníkmi
- Inštalácia vyvolala otázky o technológii, viere a modernom ponímaní viery
Najstarší kostol vo švajčiarskom meste Luzern, Kaplnka sv. Petra, sa stal centrom nečakaného spojenia technológie a duchovnosti. Návštevníci, ktorí vstúpia do tradičnej spovednice, môžu byť prekvapení, keď sa pred nimi objaví holografická podoba Ježiša Krista poháňaná umelou inteligenciou.
Tento experimentálny projekt, nazvaný Deus in Machina, vznikol v spolupráci Kaplnky sv. Petra a Immersive Realities Research Lab na Lucernskej univerzite aplikovaných vied a umení (HSLU).
Cieľom inštalácie je podľa tvorcov otvoriť spoločenskú debatu o tom, aké príležitosti a riziká prináša využitie umelej inteligencie v pastorálnej starostlivosti.
Teológ kaplnky Marco Schmid, ktorý na projekte pracoval, uviedol, že „mnohí ľudia s ním prišli hovoriť“, pričom bolo zaznamenaných približne 900 konverzácií s osobami „všetkých vekov“. Dodal tiež, že „bolo skutočne zaujímavé sledovať, že ľudia s ním hovorili seriózne“, informuje portál Euronews.
Technológia, ktorá láka aj vyvoláva otázky
Holografická postava Ježiša víta návštevníkov slovami „Pokoj s tebou, brat“, bez ohľadu na pohlavie osoby, a povzbudzuje ich, aby sa podelili o „všetko, čo dnes ťaží vaše srdce“. Projekt cielene využíva priestor spovednice, ktorý podľa tímu ponúka prirodzenú intimitu. Schmid však pre NBC News zdôrazňuje: „Toto nie je spoveď; naším cieľom nie je napodobniť tradičnú spoveď.“ Rozhovory s hologramom sa teda nepovažujú za skutočnú sviatosť zmierenia.
Program dokáže komunikovať vo vyše 100 jazykoch vrátane nemčiny, angličtiny, francúzštiny či čínštiny. Otázky, ktoré mu návštevníci kladú, sa týkajú širokej škály tém – od hľadania pravej lásky, pocitu samoty a utrpenia vo svete, až po teologické a etické problémy, napríklad postoj Katolíckej cirkvi k homosexualite či prípady se*uálneho zneužívania.
Schmid uviedol, že AI bola trénovaná „pomocou posvätnej literatúry a teologických textov z internetu“, pričom existuje možnosť odchýlok od cirkevného učenia. Tvrdí však, že „vo všetkých testoch jeho odpovede zodpovedali teologickému pohľadu farského kostola sv. Petra“.
Podpora aj výsmech: verejnosť je rozdelená
Z technickej stránky viedol projekt profesor Philipp Haslbauer, ktorý vysvetľuje, že systém neobsahuje žiadne špeciálne ochranné mechanizmy, pretože AI podľa neho „dokáže pomerne dobre reagovať na kontroverzné témy“. Samotný názov Deus in Machina je podľa tímu zámerne provokatívny a má naznačovať božskú múdrosť, no zároveň vyvolávať diskusie.
Na sociálnych sieťach sa projekt stretol so zmiešanými reakciami. Kým niektorí ľudia pristupujú k AI Ježišovi so zvedavosťou či humorom – napríklad poznámkou „Otče, odpusť im, lebo sa zasekli…“ – iní reagujú ostro. Objavili sa komentáre označujúce inštaláciu za „rúhanie“ či „diablovo dielo“. Jeden používateľ ironicky napísal: „Ak budete počuť o požiari v kostole vo Švajčiarsku, určite som s tým nemal nič spoločné.“ Ďalší sa pýtal: „Nie som veriaci, ale nie je toto úplne proti učeniu?“
Tvorcovia však tvrdia, že cieľom projektu nie je nahnevať veriacich, ale povzbudiť k reflexii. Schmid dodáva, že najväčší záujem prejavujú „zvedaví ľudia, ktorí sú od cirkvi vzdialenejší“. Deus in Machina má podľa tímu poslúžiť ako impulz na zamyslenie sa nad tým, čo môže technológia v duchovnej oblasti poskytnúť – a čo nikdy nenahradí.
Hranica medzi technológiou a duchovnosťou sa pritom rieši v širšej medzinárodnej diskusii. Náboženské komunity aj technologickí analytici upozorňujú, že rastúci počet náboženských aplikácií, modlitebných asistentov a virtuálnych duchovných sprievodcov mení spôsob, akým ľudia hľadajú odpovede na existenčné otázky. Upozorňuje sa najmä na to, že umelá inteligencia síce dokáže imitovať jazyk teologických textov a ponúknuť okamžitú spätnú väzbu, no neobsahuje ľudskú skúsenosť, osobnú vieru ani pastoračnú zodpovednosť.
Práve to vyvoláva otázky o tom, či môže stroj skutočne nahradiť duchovný rozhovor, ktorý je tradične postavený na empatii, osobnom vzťahu a dôvere. V prostredí cirkví sa preto čoraz častejšie zdôrazňuje, že technológia môže duchovný život podporiť, no nemala by prekročiť hranicu, kde začne suplovať človeka alebo vytvárať ilúziu božského autorstva tam, kde ide len o výpočtový proces.
Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet
Zdroje: Euronews, NBC News, Journal Iscats