Viac ako 95 % ľudí s rakovinou pankreasu zomiera. Vedci objavili nový netradičný spôsob, ako zdolať „tichého zabijaka“

Či si dnes raňajkoval, alebo nie, tvoj pankreas potichu vykonáva svoju prácu. Tento dôležitý orgán produkuje tráviace enzýmy a hormóny, ktoré riadia metabolizmus. Ak však dôjde k poruche, dôsledky bývajú vážne, upozorňuje portál Science Alert.

Rakovina pankreasu patrí medzi najnebezpečnejšie typy rakoviny. Získala prezývku „tichý zabijak“, pretože príznaky sa často objavujú až v pokročilom štádiu, keď už liečba ponúka len obmedzené možnosti. 

Viac ako 95 % pacientov s touto diagnózou zomiera 

Ako píše portál Nie Rakovine, ide o mimoriadne zákerné zhubné ochorenie. U väčšiny pacientov sa ho podarí odhaliť neskoro, keď už je rakovina v pokročilom štádiu a rozšírila sa. Preto v súčasnosti viac ako 95 % pacientov s rakovinou pankreasu zomiera. Ide pritom o deviatu najčastejšiu onkologickú diagnózu na Slovensku a má piatu najvyššiu mieru úmrtnosti. 

Najčastejšia forma tohto ochorenia, duktálny adenokarcinóm pankreasu (PDAC), vzniká v pankreatickom vývode, ktorý spája pankreas s tenkým črevom. Nádory tu môžu zablokovať tok enzýmov, čo vedie k poruchám trávenia a chronickej únave. Keďže sú však príznaky nenápadné, ľudia ich často prehliadajú alebo si ich mýlia s inými problémami.

zdroj: Pixabay

Vedci sa dnes snažia odhaliť rakovinu pankreasu skôr – a zameriavajú sa na nečakaný zdroj: ľudskú stolicu. Hoci to znie netradične, výkaly obsahujú množstvo údajov o zdravotnom stave človeka.

Vedci využili aj umelú inteligenciu 

V črevách žije viac ako 40 biliónov baktérií, ktoré tvoria rozmanité ekosystémy. Tieto mikroorganizmy reagujú na zmeny v tele vrátane vzniku chorôb. Keďže PDAC sa často vyvíja v oblasti prepojenej s tráviacim traktom, pravidelne odoberané vzorky stolice môžu poskytnúť dôležité informácie – bez nutnosti invazívnych vyšetrení.

Výskum tejto metódy prebieha na celom svete. Štúdie z Japonska, Číny a Španielska potvrdili jej potenciál. Významný posun však priniesol výskum z roku 2025, na ktorom sa podieľali vedci z Fínska a Iránu. Zamerali sa na to, ako črevné baktérie súvisia s rakovinou pankreasu naprieč rôznymi populáciami.

Tím analyzoval vzorky stolice pomocou metódy nazývanej 16S rRNA sekvenovanie. Tá umožňuje určiť zloženie črevného mikrobiómu podľa genetického materiálu baktérií. Výsledky ukázali, že pacienti s PDAC mali v črevách nižšiu bakteriálnu rozmanitosť, pričom niektoré druhy baktérií boli výrazne početnejšie alebo naopak takmer chýbali.

Vedci zároveň vytvorili model umelej inteligencie, ktorý dokázal s vysokou presnosťou rozlíšiť medzi zdravými ľuďmi a pacientmi na základe zloženia črevných baktérií. Tento prístup by mohol v budúcnosti pomôcť odhaliť ochorenie ešte predtým, než sa objavia klinické príznaky.

Potenciál výskumu je obrovský

Výskumníci z inštitútu Quadram aplikujú podobné postupy aj pri skúmaní kolorektálneho karcinómu. Vyhodnotili už tisíce vzoriek stolice a vytvárajú databázy bakteriálnych genómov, aby zistili, ako sa mikrobióm mení pri rôznych ochoreniach.

Zaujímavé je, že rakovina neovplyvňuje len črevné baktérie – samotné baktérie môžu vplývať na vznik ochorenia. Podobné prepojenia vedci pozorovali napríklad aj pri Parkinsonovej chorobe.

Hoci sa tento výskum ešte len začína uplatňovať v praxi, jeho potenciál je obrovský. Včasné zachytenie „tichého zabijaka“ by mohlo zachrániť množstvo životov. No bude potrebné pokračovať v dôkladných štúdiách, aby sa tieto poznatky mohli plne využiť v zdravotníctve.

Mikrobióm už nie je len vedeckou kuriozitou. Predstavuje novú cestu, ako pochopiť zdravie – a možno aj zachrániť životy – vďaka informáciám, ktoré sme doteraz splachovali bez povšimnutia.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti