Viac daní, vyššie odvody, menej voľna. Konsolidáciu za 2,7 miliardy eur pocíti úplne každý (VEĽKÝ PREHĽAD)

  • Konsolidácia verejných financií je schválená
  • Priprav sa na zmeny v daniach, odvodoch aj vo sviatkoch
  • Zisti, kto ponesie najväčšie bremeno
Konsolidácia mieri na tieto skupiny
  • Konsolidácia verejných financií je schválená
  • Priprav sa na zmeny v daniach, odvodoch aj vo sviatkoch
  • Zisti, kto ponesie najväčšie bremeno
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Konsolidácia verejných financií na Slovensku má svoju konečnú podobu. Poslanci Národnej rady SR včera (24. septembra 2025) vďaka hlasom koaličnej väčšiny (Smer–Hlas–SNS) schválili v poradí tretí konsolidačný balíček vlády za 2,7 miliardy eur. Jeho deklarovaným cieľom je znížiť deficit verejných financií v roku 2026 smerom k 4 % HDP, píšu Aktuality

Minister financií Ladislav Kamenický tvrdí, že „firmy, zamestnanci/domácnosti a štát“ ponesú bremeno približne rovnako. Realita však ukazuje, že príjmové opatrenia (vyššie dane a odvody) sú presne zadefinované, zatiaľ čo úspory štátu stále zostávajú nejasné. Viac sa o nich dozvieme zrejme až pri schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok, ktorý má prísť na program parlamentu v októbri 2025. Nižšie nájdeš veľký prehľad toho, na koho a ako konsolidácia dopadne.

Konsolidácia má svoju podobu: Viac daní, vyššie odvody, menej voľna

Konsolidácia zasahuje viacero oblastí. Niektoré sa týkajú živnostníkov, iné zamestnancov, ďalšie majú zase daňovú povahu. Zo schváleného dokumentu sme sa však nedozvedeli takmer nič o šetrení na strane štátu. Nasledujúce opatrenia sa týkajú daní a odvodov. 

Progresívne zdaňovanie príjmu fyzických osôb

Zavádzajú sa nové sadzby 25 %, 30 % a 35 % nad rámec základnej 19-percentnej sadzby dane.

  • 19 %: základ dane do 44 000 eur (cca hrubá mzda do 4 282 eur/mesiac)
  • 25 %: časť základu dane nad 44 000 eur (cca do 5 875 eur/mesiac)
  • 30 %: nad 60 000 eur (cca do 7 302 eur/mesiac)
  • 35 %: nad 75 000 eur (cca od 7 302 eur/mesiac)

Konsolidácia zvýši zdravotné odvody pre zamestnancov

Sadzba sa zvyšuje o 1 percentuálny bod – zo 4 % na 5 %. Najviac pocítia dopad nového opatrenia zamestnanci s vyšším príjmom a bez odvodových stropov.

Odvody aj v období PN či materskej

Po novom sa budú platiť odvody aj z príjmu vyplácaného počas PN a materskej. Zvyšuje to priebežné náklady domácností v momentoch, keď ich príjem dočasne klesá.

Konsolidácia zasiahne aj nezamestnaných

Podpora v nezamestnanosti sa bude znižovať po mesiacoch: 50 % vymeriavacieho základu sa bude po novom vyplácať len prvé tri mesiace, vo štvrtom mesiaci to bude 40 %, v piatom 30 % a v šiestom mesiaci len 20 %. Finančne by to malo nezamestnaných motivovať k rýchlejšiemu návratu na trh práce, no zároveň to zníži ich finančnú rezervu. Pôvodnou úlohou podpory v nezamestnanosti totiž bolo to, že mala občanovi poskytnúť dostatok času na to, aby si našiel nové zamestnanie a zároveň bol v tom období dostatočne finančne zabezpečený. 

Drahšie sladké a slané potraviny

PO novom sa zvýši aj DPH sa na produkty s vyšším obsahom cukru/soli, a to zo súčasných 19 % na 23 % (čokolády, sušienky, zmrzlina, džemy, sladené nealko, čipsy, tyčinky). Výnimky majú detská výživa, mliečne/rastlinné/jogurtové nápoje bez kávy/čaju a 100 % džúsy. Výsledkom konsolidácie v tejto oblasti budú vyššie výdavky domácností, najmä rodín, na jedlo a potraviny.

Sviatočné dni a rušenie zákazu predaja

  • Zrušenie voľna: 17. november sa natrvalo stane pracovným dňom. V roku 2026 pôjdeme do práce aj v ďalšie dva sviatočné dni – 8. mája a 15. septembra.
  • Otvorené obchody počas väčšiny sviatkov:  zákaz predaja bude platiť už len počas Vianočných (24. decembra po 12. hodine, 25. a 26. decembra po celý deň), Veľkonočných sviatkov a na Nový rok. 

Cieľom je dosiahnuť viac odpracovaných hodín v ekonomike (vyšší výber daní a odvodov). Opatrenie zároveň prinesie menej voľna pre zamestnancov.

Zdražie aj poistenie

Daň z neživotného poistenia stúpne zo súčasných 8 % na 10 %. Vyššie poistky očakávajte najmä pri povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel (PZP), havarijnom a majetkovom poistení, teda prakticky pri všetkých formách neživotného poistenia. 

Konsolidácia a živnostníci? Vyššie minimá a rýchlejšie povinnosti

Konsolidácia verejných financií sa zrejme najviac dotkne živnostníkov. Problémy budú mať predovšetkým začínajúci podnikatelia, ktorým sa skrátia odvodové prázdniny. Konsolidačné opatrenia zasiahnu tiež minimálne odvody, ale aj DPH pri kúpe automobilu. Štát bude opäť tlačiť aj na znižovanie podielu takzvaných nútených živností. 

Minimálne sociálne odvody +20 %

Po novom sa minimálny vymeriavací základ zvýši z 50 % na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Príklad pre rok 2026: základ stúpne zo 762 eur na 914,40 eura, minimálne poistné z cca 252,60 eura na cca 303,12 eura/mesiac. Minimálny zdravotný základ zostáva na úrovni 50 % priemernej mzdy, no sadzba zdravotných odvodov pre SZČO sa zvyšuje z 15 % na 16 % (minimálne zdravotné z cca 114,30 eur na cca 121,92 eura/mesiac).

Skrátené „odvodové prázdniny“

Nová SZČO začne platiť sociálne odvody už od 6. mesiaca podnikania (predtým mala prázdniny prvých 12 mesiacov). Likvidita na štarte podnikania sa tak zásadným spôsobom zhorší.

DPH na autá pri zmiešanom použití

Ak auto využívate aj na súkromné účely, odpočet DPH bude predstavovať len 50 % (vrátane servisu, údržby, palív, dielov). Čisto pracovné využitie služobného automobilu zostáva na úrovni 100 %. V praxi to bude znamenať zvýšenú administratívu a vyššiu efektívnu daň pre typických „mix“ používateľov.

Kontroly vynútených živností

Zámerom je obmedziť „švarcsystém“, teda využívanie takzvaných fiktívnych živností. Pre zamestnávateľov to znamená tlak na preklasifikovanie, pre SZČO potenciálne stratu statusu a inú daňovo–odvodovú realitu (vplyv sa prejaví najmä od 2027).

 

Konsolidácia mieri aj na licencie, dane, poplatky a hazard

Konsolidačné opatrenia sa týkajú aj ďalších oblastí. Sú to daňové licencie pre firmy, vyššiu daň zaplatia aj správcovia kolektívneho investovania, ťažiari primárnych materiálov a nepotešia sa ani podniky prevádzkujúce hazardné hry. 

Vyššia daňová licencia pre väčšie firmy

Pre právnické osoby so zdaniteľným príjmom nad 5 miliónov eur rastie cena licencie z 3 840 eur na 11 520 eur. Nižšie pásma sa nemenia. Je to paušálny náklad bez ohľadu na ziskovosť, ktorý je obzvlášť citlivý najmä v cyklických odvetviach.

Zavedenie 15 % odvodu pre správcov kolektívneho investovania

Správcovia podielových fondov, doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) a dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) budú platiť vyšší osobitný odvod (z 4,36 % na 15 %). Pri DSS a DDS sú poplatky regulované, pri retailových fondoch sa môžu náklady premietnuť do poplatkov pre investorov.

Nová surovinová daň

Poplatok za novootvorené ťažby primárnych materiálov (štrk, piesok, kameň) 1,35 eura/tona. Očakáva sa postupné pretavenie do cien stavebných projektov (developerov aj verejných zákaziek).

Hazard a online hry

  • Online daň stúpne zo súčasných 27 % na 30 %.
  • Kasína budú platiť viac – finálnu sadzbu stanoví vláda nariadením.
  • Zdanenie bankových poplatkov za vklady kartou do hazardu.

Predpokladaný vplyv: vyššie náklady prevádzkovateľov, pravdepodobné obmedzenia promo rozpočtov a vyššie ceny pre hráčov.

Generálny daňový pardon

Od 1. januára do 30. júna 2026 možno bez sankcií uhradiť daňové nedoplatky. Štát tak dáva šancu „vyčistiť stôl“, no preň to predstavuje len jednorazový príjem, ktorý dlhodobo nerieši disciplínu výberu daní.

Samosprávy a konsolidácia na štáte

Deklarované úspory štátu za približne 1,3 miliardy eur nie sú detailne rozpracované. Zaznelo najmä „menej áut, menej nákupov“. Rezort kultúry má dostať o 27 miliónov eur menej. Škrtať majú aj samosprávy: mestá/obce –110 miliónov eur a VÚC –20 miliónov eur. S takýmto postupom sa spájajú značné riziká. Bez jasnej mapy šetrenia hrozí, že sa predpokladané úspory prelejú buď do odkladania investícií (modernizačný dlh), alebo do prenášania bremena na zriaďované organizácie a občanov (poplatky, miestne dane, služby).

Očakávanie refundácie energopomoci z EÚ

Vláda tiež ráta s preplatením energopomoci za približne 435 miliónov eur. To je však ešte vo fáze konzultácií a konečný verdikt nie je známy. Zásadnou výhradou tu môže byť napríklad to, že je to prezentované ako súčasť šetrenia na chode štátu. Toto totiž nie je opatrenie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom šetrilo verejné prostriedky. 

Konsolidácia mierne zasiahne aj seniorov. Obľúbený 13. dôchodok zostáva v platnosti, no v rokoch 2026 až 2028 bude bez valorizácie (zostane na úrovni 667,30 eura). Takisto druhý dôchodkový pilier sa nemení (po predchádzajúcom znížení odvodov na 4 % zostáva jeho nastavenie bez ďalšieho zásahu).

Kto ponesie bremeno konsolidácie najviac a čo hrozí

Po schválení konsolidácie môžeme bilancovať. Je dôležité určiť, koho zasiahnu tieto opatrenia najviac a takisto to, aké riziká vyplývajú z tohto spôsobu sanovania verejných financií. V prípade určenia bremena sú zasiahnuté skupiny jasne definované. Sú to: 

  • Pracujúca stredná trieda: vyššie zdravotné odvody, progresívna daň, menej voľna, drahšie poistky a časť spotreby (sladké/slané).
  • Vyššie príjmy: progresívne pásma 25 %, 30 % a 35 % výraznejšie navýšia odvodovo–daňové zaťaženie.
  • SZČO: vyššie minimálne sociálne odvody, vyššie zdravotné, rýchlejší vznik povinnosti platiť odvody, obmedzenia pri DPH na autá – budú mať zásadný vplyv na ich cash-flow.
  • Firmy: vyššia daňová licencia pre veľké podniky, nové/vyššie sektorové dane (investičné spoločnosti, hazard), surovinová daň – sekundárny vplyv na ceny stavebných prác.
  • Nezamestnaní a PN: kratšia a prudšie klesajúca podpora v nezamestnanosti; odvody počas PN a materskej (vyššia daňovo–odvodová záťaž v citlivých obdobiach).
  • Spotrebitelia: vyššie DPH na tzv. sladko–slaný potravinový kôš, vyššia daň z poistenia; viac pracovných dní.

Konsolidácia a jej riziká

Konsolidácia prináša so sebou aj riziká. To vyplýva zo samotnej existencie zmien v daniach, odvodoch a ďalších oblastiach. Ekonómovia ju zhrnuli do štyroch základných bodov: 

  1. Nejasnosť úspor štátu – bez konkrétneho plánu hrozí, že „rovnaké bremeno“ sa v praxi presunie najmä na obyvateľov a podniky.

  2. Sekundárne efekty – vyššie vstupy v stavebníctve, poistení či retaili sa môžu premietnuť do cien tovarov a služieb (dezinflačný trend sa môže brzdiť).

  3. Administratívna záťaž – viac kontrol a nových pravidiel zvyšuje náklady na compliance.

  4. Domáci dopyt – kombinácia vyšších odvodov a daní môže utlmiť spotrebu v segmente domácností s nižšou úsporou.

Schválená konsolidácia verejných financií sa zamerala na rýchlo inkasovateľné príjmy cez dane a odvody, zatiaľ čo výdavkové škrty sú rozostrené. Rozpočtová udržateľnosť si vyžiada presné a merateľné úspory štátu, lepší výber daní bez amnestií a zrýchlenie eurofondov. V opačnom prípade zostane konsolidácia najmä na pleciach zamestnancov, živnostníkov a firiem – a jej cena sa premietne do cien a menšej finančnej rezervy domácností.

Prehľad konkrétnych opatrení konsolidácie verejných financií:

Opatrenie

Objem získaných prostriedkov 

Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb

206 miliónov eur

Odvody z príjmu počas PN alebo materskej

24 miliónov eur

Zvýšenie zdravotných odvodov

358 miliónov eur

Zvýšenie minimálnych odvodov SZČO

102 miliónov eur

Skrátenie odvodových prázdniny SZČO

119 miliónov eur

Eliminácia  fiktívnych živností

40 miliónov eur

Zrušenie troch sviatkov ako dní pracovného pokoja

230 miliónov eur

Nové pásmo daňovej licencie

10 miliónov eur

Osobitný odvod pre správcovské spoločnosti

5 miliónov eur

Obmedzený odpočet DPH na autá

86 miliónov eur

Vyššia DPH na pochutiny

91 miliónov eur

Zdanenie hazardu

54 miliónov eur

Úhrada z primárnych materiálov

24 miliónov eur

Vyššia daň z poistenia

36 miliónov eur

Daňová amnestie

81 miliónov eur

Dlhšie platenie PN zamestnávateľom

25 miliónov eur

Znižovanie dávky v nezamestnanosti

24 miliónov eur

Nezarátanie materskej a rodičovskej dovolenky

48 miliónov eur

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: Aktuality, Podnikajte, Fiktívne živnosti

Najnovšie videá

Trendové videá