VIDEO: Hladina Kaspického mora klesla na historické minimum. „Tento problém nepozná hranice,“ hrozia experti

Kaspické more, kedysi stabilný symbol prírodného bohatstva, dnes čelí jednej z najväčších ekologických kríz v dejinách. Hladina vody dosiahla historické minimum a jej pokles sa zrýchľuje.

Tento trend ohrozuje nielen ekosystémy a hospodárstvo, ale aj stabilitu celého regiónu. Odborníci hovoria o alarmujúcej kombinácii klimatických zmien, ľudskej činnosti a nedostatočnej spolupráce krajín, ktoré si toto more delia. 

Hladina vody Kaspického mora totiž klesla pod mínus 29 metrov podľa baltského výškového systému, čo je najnižšia zaznamenaná hodnota v histórii. Najviac je postihnutá plytká severná časť, ktorá susedí s Ruskom a Kazachstanom.

Odhalené morské dno už spôsobuje vážne škody na kľúčových morských ekosystémoch. Odborníci varujú, že ide o problém s globálnym významom, ktorý si vyžaduje okamžitú reakciu, píše portál The Times of Central Asia.

Klimatická zmena a úbytok vody z Volgy

Pokles hladiny nie je náhly, ale dramaticky sa zrýchlil po roku 2020. Za posledné štyri roky klesla hladina Kaspického mora o približne 80 centimetrov. Hlavným dôvodom je znížený prietok rieky Volga, ktorá zabezpečuje až 80 % prítoku sladkej vody do mora a tvorí 64 % jeho celkovej vodnej bilancie.

Historický priemer prietoku Volgy bol približne 250 kubických kilometrov ročne, no v posledných rokoch sa pohybuje len medzi 210 až 232 kubickými kilometrami. Navyše rastúce teploty zvyšujú odparovanie vody, čo situáciu ešte zhoršuje. Vedci spájajú tieto trendy s globálnym otepľovaním a rastúcimi emisiami skleníkových plynov, píše portál Kursiv.

Ďalším faktorom je intenzívne využívanie riek pre poľnohospodárstvo, priemysel a zásobovanie miest, čo ďalej znižuje objem vody pritekajúci do Kaspického mora. „Ak má dôjsť k stabilizácii hladiny, potrebujeme dlhodobo dosiahnuť prítok aspoň 270 kubických kilometrov ročne, čo sú hodnoty z 70. a 90. rokov,“ upozorňujú odborníci z CaspNIRKh.

Ohrozené živočíchy a ekonomické straty

Klesajúca hladina má katastrofálne následky pre biodiverzitu. Dochádza k zániku neresísk pre jesetery a zmenšuje sa prirodzené prostredie kaspickej tulene, druhu, ktorý je už teraz na zozname ohrozených živočíchov. Okrem ekologických dopadov sú ohrozené aj rybolov, lodná doprava a celé hospodárske odvetvia závislé od vody.

Oslabený ekosystém zvyšuje riziko medzinárodných sporov medzi piatimi krajinami, ktoré si delia pobrežie Kaspického mora – Ruskom, Kazachstanom, Turkménskom, Azerbajdžanom a Iránom. Znižovanie hladiny totiž mení pobrežné línie a môže mať vplyv na dohody o využívaní vodných zdrojov a nerastného bohatstva.

Ruské ministerstvo prírodných zdrojov pripravuje komplexný adaptačný program, ktorý má zahŕňať lepšie predpovedanie vývoja, zníženie negatívnych dopadov vysychania a úpravu hospodárskych činností.

Sociálne siete odhalili realitu

Na problém upozornilo aj video kazašského filmára Adaya Myrzataya, ktoré sa rýchlo stalo virálnym. Porovnáva zábery pobrežia z roku 2013 so stavom v roku 2025.

Pred dvanástimi rokmi bol prístav obklopený vodou, dnes ho lemujú kríky a výškové budovy stoja na miestach, kde kedysi siahalo more. Video videlo viac ako 1,5 milióna ľudí a vyvolalo vlnu diskusií o klimatických zmenách a ľudskej zodpovednosti.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Мырзатай Адай (@adaymyrzatay)

Práve táto zvýšená pozornosť verejnosti dala impulz vzniku iniciatívy Save the Caspian Sea. Ide o občianske hnutie zamerané na vzdelávanie a informovanie o ekologickej situácii Kaspického mora.

Ako uvádza organizácia na svojej stránke savethecaspiansea.com, „cieľom kampane je podporiť konštruktívny dialóg a zvýšiť povedomie o ochrane životného prostredia. Projekt je nezávislý, bez politickej alebo ekonomickej príslušnosti.“

Spoločná výzva pre päť krajín

Kaspické more prijíma vodu z viac ako 130 riek vrátane Volgy, Uralu či Tereku, no jeho stav je dnes alarmujúci. Ani mierny nárast prietoku Volgy na 232 kubických kilometrov v roku 2024 nestačil na zastavenie poklesu hladiny.

Odborníci sa zhodujú, že jedinou cestou je regionálna spolupráca a dlhodobá stratégia riadenia vodných zdrojov. „Tento problém nepozná hranice. Bez koordinovaného prístupu piatich pobrežných štátov sa situácia bude ďalej zhoršovať,“ varujú experti.

Otázkou zostáva, či krajiny dokážu prijať spoločné opatrenia včas. Ak sa trend nezmení, dôsledky budú ďalekosiahle, od straty biologickej rozmanitosti cez hospodárske škody až po zmenu geopolitickej stability regiónu.

Čítaj viac z kategórie: Životné prostredie