VIDEO Vyše 300 mŕtvych za 10 minút. Izraelské bombardovanie Libanonu sabotuje Trumpove plány na prímerie

To, čo sa v stredu odohralo v Libanone, podľa denníka Guardian trvalo iba desať minút. Práve za tento krátky čas Izrael zasiahol viac než sto cieľov naprieč krajinou a podľa počiatočnej bilancie libanonskej civilnej obrany zabil vyše 300 ľudí a ďalších 1 165 zranil. Počet obetí mal ešte rásť, pretože záchranári v ruinách ďalej hľadali telá.

Údery okamžite otvorili dve otázky. Prvá sa týka civilných následkov operácie, pri ktorej bomby dopadli aj na husté obytné štvrte v Bejrúte. Druhá je širšia a zahraničnopolitická.

V čase, keď sa Washington snaží udržať krehké prímerie s Iránom a rozbehnúť rokovania, izraelské pokračovanie útokov v Libanone ukazuje, ako ťažko sa bude hľadať udržateľný mier, ak majú Spojené štáty a Izrael odlišné priority.

Desať minút, ktoré zmenili Bejrút

Podľa Guardianu patrili stredajšie údery k najhorším epizódam hromadného zabíjania v Libanone od konca občianskej vojny v roku 1990. V barbourskej štvrti v centre Bejrútu sa zrútila budova po zásahu dvoch izraelských bômb. Svedkovia opisovali horiace trosky, zranených ľudí pod ruinami a štvrť, ktorá sa v priebehu chvíle zmenila na vojnovú zónu.

Lekár Ghassan Abu Sittah opísal prílev ranených do nemocnice ako nárazovú vlnu, ktorá mala podľa neho zahltiť zdravotný systém. „Najmladší mal jedenásť mesiacov. Musel som ho operovať len preto, aby sa znížil tlak v hlave,“ povedal. Do Americkej univerzitnej nemocnice v Bejrúte prišlo naraz asi 70 zranených, mnohí v kritickom stave. Chirurg Firass Abiad hovoril o drvivých poraneniach, starších ľuďoch a žene, ktorej museli amputovať obe nohy.

Tieto výpovede sú dôležité aj preto, že izraelská armáda tvrdila, že zasiahla veliteľské a riadiace centrá Hiz*alláhu. Miestni obyvatelia a libanonskí predstavitelia však podľa Guardianu tvrdia, že hlavnými obeťami boli civilisti.

Deadly attacks by Israel on Lebanon’s Beirut with many casualties sadly… pic.twitter.com/fv9YIaervh

— Arya Yadeghaar (@AryJeay) April 8, 2026

Údery na civilné štvrte menia náladu v krajine

Libanonský premiér Nawaf Salam obvinil Izrael z útokov na husto obývané obytné štvrte a zo zabíjania neozbrojených civilistov v rozpore s medzinárodným právom. Mimoriadne citlivé je aj to, kde bomby dopadli. Barbour bol podľa miestnych zmiešanou štvrťou, kde Hizba*láh nemal výraznú podporu a kam sa uchýlili aj vysídlené rodiny, ktoré hľadali bezpečie pred predchádzajúcim bombardovaním.

Práve toto môže mať dlhodobejší politický dosah. Guardian píše, že obyvatelia odmietali izraelské vysvetlenie útokov a tvrdili, že bombardovanie tlačí k Hizbal*áhu aj jeho kritikov. Jeden z miestnych, Shaden Fakih, to pomenoval veľmi priamo. „Len nás prestaňte bombardovať. Ak chcete zabiť Hizb*lláh, tak do toho, ale nezabíjajte civilistov, pretože v nás vytvárate hnev voči Izraelu a my budeme musieť konať ako Hi*balláh, len aby sme bránili svoju krajinu. Ale ja to nechcem, ja chcem len žiť v mieri.“

To je jeden z najvážnejších paradoxov celej operácie. Ak vojenský zásah zasiahne najmä civilné oblasti, nemusí oslabiť len ozbrojenú skupinu, na ktorú je namierený. Môže zároveň rozšíriť priestor pre jej politickú a spoločenskú podporu.

zdroj: TASR/AP Photo/Hussein Malla

Trump chce prímerie, Netanjahu chce tlak

Kým Bejrút rátal obete, vo Washingtone sa podľa denníka The New York Times ukazovalo rastúce napätie medzi Donaldom Trumpom a Benjaminom Netanjahuom. Obe krajiny síce viedli vojnu proti Iránu v tesnom súlade, no Trumpovo úsilie o dohodu s Teheránom odhaľuje rozdielne dlhodobé ciele.

Trumpovou prioritou je podľa denníka stabilizovať situáciu a ochrániť plavbu cez Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza významná časť svetovej ropy. Vyššie ceny benzínu, tlak voličov a politické riziko ho vedú k tomu, aby vojnu uzavrel. Netanjahu naopak vníma iránsky režim ako oslabený a nechce uvoľniť vojenský ani ekonomický tlak. Rovnako trvá na tom, že zničenie Hizb*lláhu v Libanone je pre Izrael naliehavou prioritou.

Trump preto podľa The New York Times v telefonáte požiadal Netanjahua, aby v Libanone znížil intenzitu operácií. Sám to zhrnul slovami „Hovoril som s Bibim a on to v Libanone stlmí.“

Mier naráža na dve rozdielne predstavy

Napätie medzi Washingtonom a Jeruzalemom nevzniká len kvôli taktike, ale aj kvôli tomu, čo má byť výsledkom celej krízy. Podľa The New York Times má viceprezident JD Vance viesť americkú delegáciu na rokovaniach s iránskymi predstaviteľmi v Islamabade, kde Teherán dúfa v uvoľnenie amerických sankcií. Takýto vývoj je z izraelského pohľadu problematický, pretože Netanjahu dlhodobo presadzuje čo najtvrdší tlak na Irán.

Aj preto je dôležité, že Netanjahu po oznámení prímeria síce vyjadril Trumpovi podporu, no zároveň dal najavo, že izraelské ciele sa neskončili. Podľa The New York Times povedal, že Izrael má v Iráne stále ďalšie ciele, ktoré chce dokončiť, „či už dohodou, alebo obnovenými bojmi“. Takáto formulácia naznačuje, že izraelská vláda si necháva otvorené dvere k ďalšej eskalácii.

Libanon sa stáva skúškou celej diplomacie

Najväčší problém dneška možno zhrnúť jednoducho. Washington potrebuje, aby prímerie vydržalo a aby sa otvoril priestor na rokovania. Izrael však pokračujúcimi útokmi v Libanone vysiela opačný signál. Nielen Iránu, ale aj obyvateľom regiónu.

Podľa The New York Times Izrael už oznámil, že začne priame rokovania s Libanonom o odzbrojení Hi*balláhu. Zároveň však Netanjahu vyhlásil, že armáda pokračuje v útokoch „plnou silou“. V tejto dvojkoľajnosti je jadro problému. Mier sa nedá budovať len rokovaniami na jednej strane, ak na druhej pokračujú útoky, ktoré v priebehu niekoľkých minút zabíjajú stovky ľudí a menia verejnú náladu v prospech ďalšej konfrontácie.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie