Vizionár s majetkom 148 miliárd eur hlási príchod novej éry, ktorú niektoré štáty neprežijú. Oznamuje rekordnú investíciu

Spojené štáty sa znova dostali do centra pozornosti technologického sveta. Tentoraz nie pre nový prelomový objav, ale pre rozhodnutie, ktoré môže mať zásadný vplyv na to, kto bude môcť v USA tvoriť ďalšiu generáciu umelej inteligencie.

Administratíva Donalda Trumpa totiž schválila výrazné sprísnenie podmienok pre udelenie pracovných víz typu H‑1B, ktoré využívajú predovšetkým technologické firmy na zamestnávanie špecialistov zo zahraničia.

Najdiskutovanejšou zmenou je zavedenie nového administratívneho poplatku vo výške 94 000 eur, ktorý sa bude vzťahovať na každú novú žiadosť o toto vízum.

Tento krok vyvolal okamžitý zmätok vo veľkých technologických firmách ako Amazon, Microsoft či Alphabet. Viaceré z nich varovali svojich zamestnancov, aby necestovali mimo územia USA, prípadne sa okamžite vrátili späť. Opatrenie sa síce podľa Bieleho domu bude týkať len nových žiadateľov, no jeho dôsledky môžu ovplyvniť celý ekosystém inovácií.

Americký sen za 94-tisíc eur

Vízum H‑1B je kľúčové pre fungovanie globálnych technologických firiem, ktoré v Spojených štátoch zamestnávajú tisíce vývojárov, inžinierov či dátových vedcov pochádzajúcich z Indie, Číny, Európy či Latinskej Ameriky. Pre mnohých je to jediná cesta, ako sa legálne zamestnať v najinovatívnejšom technologickom prostredí sveta.

Nový poplatok by však mohol tento prístup obmedziť len na firmy a jednotlivcov, ktorí si takýto náklad môžu dovoliť, čím sa výrazne zúži dostupný „talent pool“.

Dve z najvýznamnejších firiem súčasnosti: Nvidia a OpenAI preto reagovali jasným odkazom. Okrem verbálnej podpory prisťahovalectva oznámili aj investíciu v hodnote 94 miliárd eur, ktorou chcú zabezpečiť, že vývoj umelej inteligencie nebude brzdený nedostatkom kapacít ani ľudského kapitálu.

Potrebujeme tie najlepšie mozgy

Šéf Nvidie Jensen Huang a generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman sa k situácii vyjadrili v spoločnom rozhovore pre CNBC. Namiesto kritiky zmien viedli diskusiu o potrebe talentu a o význame imigrácie pre budúcnosť Ameriky ako technologického lídra.

„Chceme, aby do Spojených štátov prišli všetky najbystrejšie mozgy. Imigrácia je základom amerického sna a my ten sen reprezentujeme,“ povedal Huang. Pripomenul, že otvorenosť voči zahraničným talentom je životne dôležitá pre technologické firmy aj pre samotnú budúcnosť USA.

OpenAI sa na vec pozerá pragmaticky. „Potrebujeme do krajiny dostať tých najinteligentnejších ľudí. Zjednodušenie procesu a zosúladenie finančných stimulov mi dáva zmysel,“ dodal Altman.

Nvidia investuje 94 miliárd eur do OpenAI

Nvidia a OpenAI oznámili najväčšiu vzájomnú investíciu vo svojej histórii. Nvidia v nasledujúcich rokoch vloží do vývoja OpenAI až 94 miliárd eur. Prvých 9,4 miliardy poskytne v momente, keď OpenAI dokončí prvý gigawatt výpočtovej kapacity s použitím Nvidia čipov.

OpenAI plánuje vybudovať dátové centrá vybavené výhradne hardvérom od Nvidie. Tieto centrá majú dosiahnuť výpočtový výkon až 10 gigawattov, čo si vyžiada zhruba 4 až 5 miliónov grafických procesorov. Celá infraštruktúra má byť postavená na pripravovanej platforme Nvidia Vera Rubin, ktorú firma uvedie v druhej polovici roka 2026.

Investícia má jasnú logiku. OpenAI získa prístup k špičkovému hardvéru a Nvidia predá milióny čipov. „Nvidia investuje 94 miliárd eur do OpenAI, a tá im ich vráti späť vo forme nákupov. Toto bude pre Jensena veľmi výhodné,“ zhodnotila investičná manažérka Bryn Talkington pre CNBC.

Meta nestíha držať krok

Podľa CEO Nvidie ide o „najväčší AI infraštruktúrny projekt v histórii“. Na porovnanie – obrovské dátové centrum, ktoré stavia Meta v štáte Louisiana, má priniesť výpočtový výkon 2 gigawatty. OpenAI má v pláne päťnásobok tejto kapacity.

Analytik Angelo Zino z CFRA odhaduje, že na dosiahnutie plánovaného výkonu bude OpenAI potrebovať približne 5 miliónov čipov od Nvidie.

Kritické hlasy smerom k OpenAI

Nie všetci analytici však zdieľajú nadšenie. Gil Luria z DA Davidson upozorňuje, že OpenAI sa už dnes zaviazala k projektom, ktoré vysoko prevyšujú jej súčasné finančné kapacity. Spoločnosť má dohodnutý kontrakt s Oracle v hodnote 282 miliárd eur na prenájom výpočtovej kapacity na 5 rokov. Ďalších 23,5 miliardy eur je viazaných v zmluve s CoreWeave.

Luria sa obáva, že Nvidia tu vystupuje ako „investor poslednej inštancie“. Podľa neho nie je zdravé, ak jediný, kto je ochotný investovať do ambícií OpenAI v takomto rozsahu, je práve jej najväčší dodávateľ technológií, ktorý z toho zároveň profituje najviac.

Nvidia sa blíži k historickému maximu

Oznámenie investície výrazne ovplyvnilo aj burzu. Akcie Nvidie vzrástli o 3,97 % a dostali sa na úroveň 183 eur, čím sa približujú historickému maximu z augusta. Firma je aktuálne najhodnotnejšou spoločnosťou sveta, s trhovou kapitalizáciou presahujúcou 4 bilióny eur.

Okrem dohody s OpenAI uzavrela Nvidia aj ďalšie strategické partnerstvá. Investovala 4,7 miliardy eur do konkurenčného výrobcu čipov Intel, rozširuje infraštruktúru v Spojenom kráľovstve a podpísala zmluvu s CoreWeave v hodnote 5,9 miliardy eur na využitie nepredanej výpočtovej kapacity.

Podľa Grega Haltera z Carnegie Investment Counsel sú tieto kroky jasným signálom, že dopyt po AI infraštruktúre nie je len prechodný trend. „Aj keď niektorí stále hovoria o bubline v oblasti AI, investícia Nvidie ukazuje, že potreba infraštruktúry je reálna a neustále rastie,“ uviedol Halter.

„Všetko, čo sa hýbe, bude čoskoro robotické“

Huang nevidí budúcnosť umelej inteligencie len ako softvérový problém. V jeho vízii sa AI prenesie do fyzického sveta v podobe robotov, autonómnych áut či inteligentných tovární. Na to vytvorili v Nvidii platformu Omniverse, ktorá umožňuje trénovať roboty v simulovaných digitálnych svetoch s realistickou fyzikou.

„Musíme naučiť AI chápať gravitáciu, trenie, zotrvačnosť, jednoducho zdravý rozum fyzického sveta.“ Huang predpovedá, že o 10 rokov bude každý človek obklopený osobnými robotmi. „To, že budeme obklopení robotmi, je istota. Otázka je len, kedy presne sa to stane,“ uzatvára Huang.

Čas beží rýchlejšie, ako si myslíš

Huang mladým ľuďom jednoznačne radí: „Prestaňte hľadať istotu. Jednoduchá cesta je klzká, keď po nej zídeš, ťažko sa vraciaš späť,“ vysvetľuje. Namiesto toho odporúča hľadať nekomfort, výzvy a zmenu, pretože len tie ťa nútia rásť. V čase, keď sa technológie vyvíjajú rýchlosťou, akú si väčšina ľudí nevie predstaviť, sa podľa neho nevypláca byť pasívny.

Práve naopak, treba sa učiť s každou vlnou a nenechať sa zaskočiť. „V budúcnosti nebudeš súťažiť s inými ľuďmi, ale s technológiami. A tie sa zlepšujú každý deň,“ hovorí Huang. Preto je podľa neho dôležité staviť na rozvoj adaptácie a kritického myslenia, nie na konkrétnu „bezpečnú“ zručnosť, ktorá môže byť o pár rokov irelevantná.

„Nie všetky krajiny prežijú AI revolúciu“

Jensen Huang otvorene priznáva, že umelá inteligencia mení nielen firmy, ale doslova aj celé krajiny. Tí, ktorí ju správne uchopia, sa podľa neho dostanú na technologický a ekonomický vrchol. Tí, ktorí budú váhať alebo zlyhajú v adaptácii, môžu zostať pozadu na celé dekády bez možnosti dobehnúť zvyšok sveta.

„Nie všetky krajiny prežijú AI revolúciu. Niektoré sa jej nezúčastnia. A to nie preto, že nechcú, ale preto, že nemôžu. Nedostanú sa k technológii, nedostanú sa k odborníkom, nedostanú sa k infraštruktúre, ktorú potrebujú,“ povedal Huang. Podľa neho ide o najväčšiu výzvu geopolitickej stability v nadchádzajúcich desaťročiach.

„V minulosti bola sila štátu založená na rope, oceli a výrobe. Dnes je to výpočtový výkon a AI,“ dodáva. Nvidia preto investuje nielen do čipov, ale do celých ekosystémov, od superpočítačov a dátových centier až po vzdelávacie programy, ktoré majú zabezpečiť, že sa do tejto novej éry zapojí čo najviac krajín a komunít.

Huang verí, že čím viac ľudí bude mať prístup k týmto nástrojom, tým väčšia šanca je, že vzniknú nové inovácie, podniky a objavy. Pre štáty, ktoré chcú byť súčasťou tohto „nového priemyselného veku“, je to však otázka politickej vôle, strategických rozhodnutí a odvahy konať včas.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy