Vláda mení pravidlá pre dotácie: Štátnu pomoc môžu dostať aj firmy, ktoré v minulosti zlyhali

Vláda pripravuje zmeny v systéme štátnej podpory pre investorov, ktoré majú zmierniť doterajšie prísne pravidlá a lepšie zohľadniť ekonomickú realitu aj technologické trendy, informuje Denník N.

Návrh počíta s voľnejšími podmienkami pri udržiavaní pracovných miest, s dlhším časom na realizáciu projektov a s novou formou pomoci pre takzvané čisté technológie. Cieľom má byť zvýšenie atraktivity Slovenska pre investície v období spomalenej ekonomiky a rastúcej automatizácie.

Prísne pravidlá narážajú na spomalenie ekonomiky

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že doterajší model investičných stimulov už neodráža vývoj v priemysle. Firmy čoraz viac investujú do robotizácie a automatizácie, čo síce zvyšuje produktivitu, no často nevedie k rastu počtu pracovných miest. Povinnosť udržiavať vysoký stav zamestnancov tak podľa rezortu ide proti realite, v ktorej sa výroba mení rýchlejšie než legislatíva.

Zároveň ministerstvo poukazuje na stav svetovej ekonomiky, ktorý je podľa neho nestabilný a pre investorov menej predvídateľný než v minulosti.

Príliš prísne kritériá môžu v takomto prostredí odrádzať nové projekty alebo brzdiť rozširovanie existujúcich výrobných kapacít. Aj preto rezort navrhol úpravy, ktoré by mali firmám poskytnúť väčší manévrovací priestor bez toho, aby štát úplne rezignoval na kontrolu plnenia podmienok.

Materiál chcel rezort pôvodne presadiť v parlamente v skrátenom legislatívnom režime, napokon však vláda tento zámer vypustila. Zmeny by sa tak mali prerokovať v štandardnom procese.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Startitup (@startitup_media)

Menej viazané pracovné miesta

Jednou z kľúčových zmien je úprava podmienok týkajúcich sa zamestnanosti. Zamestnávateľ už po novom nebude musieť udržiavať celkový počet pracovníkov v celej fabrike, ale len počet zamestnancov priamo viazaných na podporený projekt. Štát tým reaguje na situácie, keď firma investuje do novej technológie alebo výrobnej linky, no zároveň optimalizuje iné časti výroby.

S touto flexibilitou má byť spojený aj dôraz na kvalitu pracovných miest. Firmy by mali zamestnancom zapojeným do projektu ponúknuť vyššie mzdy, než mali pred investíciou. Cieľom je, aby štátna pomoc neviedla len k formálnemu plneniu čísel, ale aj k reálnemu zlepšeniu mzdových podmienok.

Zamestnanosť by zároveň mohla klesnúť až na 70 % pôvodne deklarovanej úrovne, kým dnes sa vyžaduje 90 až 100 %. Takýto pokles by však automaticky znamenal krátenie poskytnutej pomoci. Štát tak ponecháva v systéme sankčný mechanizmus, no s väčšou toleranciou voči výkyvom.

Viac času na investície 

Zmeny sa dotknú aj časového rámca investícií. Kým doteraz museli firmy projekty realizovať v pomerne krátkom období, po novom by sa lehota mohla predĺžiť na päť rokov. Pri veľkých investíciách by bol možný časový horizont až sedem rokov. Rezort tým reaguje na fakt, že rozsiahle projekty sú čoraz komplexnejšie a náchylnejšie na oneskorenia spôsobené dodávateľskými reťazcami či geopolitickými faktormi.

Osobitnou kapitolou je zavedenie mimoriadnej schémy pomoci pre čistý priemysel, ktorá má fungovať do konca roka 2030. Táto schéma má podporiť projekty zamerané na nízkoemisné technológie, energetickú efektívnosť alebo iné formy „čistých“ riešení. Vláda tak signalizuje snahu zosúladiť investičnú politiku s environmentálnymi cieľmi a transformáciou priemyslu.

Šanca aj pre firmy s minulosťou

Zaujímavou novinkou je aj rozšírenie okruhu firiem, ktoré môžu o dotácie požiadať. Pomoc by mohli získať aj podniky, ktorým v posledných troch rokoch zrušili rozhodnutie o investičnej pomoci pre porušenie podmienok. Vláda tým dáva najavo, že nechce automaticky zatvárať dvere firmám, ktoré v minulosti zlyhali, no majú nový projekt a záujem splniť pravidlá.

Platí však jasná hranica: firma nebude môcť dostať podporu, ak nevrátila iný neoprávnene čerpaný investičný stimul alebo nemá vyrovnané záväzky voči štátu. Tento bod má zabezpečiť, aby štátna pomoc smerovala len k subjektom, ktoré majú vysporiadané vzťahy s verejnými financiami.

Čítaj viac z kategórie: Politika