Vláda schválila rozpočet na rok 2026. Poslanec z Hlasu prisľúbil podporu v poslednú chvíľu

Parlament dnes od 11:00 hlasoval o štátnom rozpočte na rok 2026, ktorý v týchto chvíľach schválil.

Koalícia očakávala jeho schválenie so 79 hlasmi, pričom podporu prisľúbil aj Ján Ferenčák z Hlasu. Informoval o tom Denník N.

Ferenčák po telefonáte s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer) oznámil, že je pripravený „pridať svoj hlas“, pretože dostal garancie, že ministerstvá v prvých mesiacoch rýchlo neminú vyčlenené peniaze. Poslanec zároveň požaduje „dôslednú kontrolu výdavkov“ a dodal, že mu stačilo slovo ministra, dodáva Denník N.

Koalícia tak počítala s jeho hlasom, vďaka čomu mohol rozpočet získať potrebných 79 hlasov. Ferenčák sa vyjadril, že neočakáva, že by ho za tento postoj vylúčili z Hlasu.

Schválený rozpočet na rok 2026 má znížiť deficit

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili zákon o štátnom rozpočte na rok 2026. Zároveň vzali na vedomie rozpočet verejnej správy na roky 2026 až 2028. Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda necelých 6 miliárd eur. Informuje o tom agentúra TASR.

Mal by tak klesnúť z tohtoročnej očakávanej úrovne 5 % HDP. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu sú budúci rok plánované na úrovni 27,8 miliardy eur a celkové výdavky v sume 33,5 miliardy eur. Výsledkom by mal byť schodok štátneho rozpočtu na úrovni necelých 5,8 miliardy eur.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy na rok 2026 sa rozpočtujú v objeme 62 miliárd eur, čo predstavuje 43 % HDP. Výdavky by mali dosiahnuť 67,9 miliardy eur alebo 47,1 % HDP. Schodok by tak mal predstavovať 5,9 miliardy eur alebo 4,1 % HDP.

Poslanci v rámci rozpočtu schválili aj limity verejných výdavkov na nasledujúce tri roky. Po úprave pozmeňujúcim návrhom Daniela Karasa (Smer-SD) bude limit v budúcom roku predstavovať 61,8 miliardy eur, v roku 2027 sumu 62,8 miliardy eur a v roku 2028 výšku 63,4 miliardy eur.

Dôvodom zníženia pôvodne navrhovaných limitov sú zmeny platby za poistencov štátu na zdravotnom poistení, zrušenie štátom plateného poistenia do Sociálnej poisťovne pre vybrané skupiny poistencov a preklasifikovanie predpokladaného výnosu z daňovej amnestie na jednorazový príjem.

Pri hlasovaní schválili aj zníženie výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR o sumu 622 miliónov eur, a to v nadväznosti na novelu zákona o zdravotnom poistení a zmeny v platbách za poistencov štátu.

Poslanci naopak neschválili pozmeňujúci návrh Júliusa Jakaba (Hnutie Slovensko – Za ľudí), ktorý navrhol znížiť rozpočet Ministerstva obrany (MO) SR o 300 miliónov eur. Táto suma sa mala využiť na vyplatenie daňového bonusu na dieťa v pôvodnej výške.

Štát plánuje šetriť na platoch, úradoch aj energiách domácností

V rozpočte je zapracovaná aj konsolidácia v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Vplyv prijatej legislatívy na strane príjmov očakáva Ministerstvo financií (MF) SR na úrovni 1,4 miliardy eur. Zvyšných 1,3 miliardy eur by sa malo ušetriť na strane výdavkov. Už prijaté legislatívne zmeny majú znížiť výdavky v sociálnej oblasti o 152 miliónov eur.

Ďalšia úspora výdavkov štátu sa očakáva v celkovej sume 535 miliónov eur, z čoho 160 miliónov eur predstavuje zmrazenie platov vo verejnej správe a 375 miliónov eur zníženie výdavkov jednotlivých ministerstiev a úradov, ktoré je v rozpočte rozpísané aj po jednotlivých kapitolách. Na konsolidácii sa má podieľať aj samospráva, a to šetrením na mzdách a prevádzke jednotlivých úradov v celkovej sume 130 miliónov eur.

Prostredníctvom lepšieho využitia eurofondov na vybrané investície by sa malo zase ušetriť 420 miliónov eur určených na pomoc domácnostiam s cenami energií. Ministerstvo financií v rozpočte deklaruje snahu znižovať deficit verejných financií aj v ďalších rokoch a do roku 2028 ho stlačiť pod 3 % HDP. Na tento účel však bude potrebné prijať ešte dodatočné konsolidačné opatrenia, ktoré rezort odhaduje na 1,8 % HDP.

Ak by k tomu nedošlo, schodok by sa v roku 2027 pohyboval okolo úrovne 5 % HDP a následne mierne pod ňou. K stabilizácii verejného dlhu by malo dôjsť rovnako do roku 2028, a to okolo úrovne 64 % HDP.

V tomto roku sa očakáva rast dlhu na 61,5 % v dôsledku očakávaného deficitu a ochladenia ekonomiky. V budúcom roku by mal síce pokles deficitu priaznivo vplývať na dynamiku dlhu, jeho medziročný rast však nezastaví. Mal by tak ďalej stúpnuť na 62,8 % HDP.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality