Vlastné bývanie ako norma: Slovensko vyčnieva nad zvyškom Európy, má to aj tienistú stránku

Kvalita bývania nie je len o streche nad hlavou, ale aj o tom, či je domov dostatočne veľký, zdravý a finančne udržateľný. Najnovšie európske dáta za rok 2024 ukazujú, že Slovensko je v jednom ukazovateli úplne na špici.

Patríme totiž medzi krajiny, kde je „bývanie vo vlastnom“ najbežnejším štandardom a vo vlastnom bývaní u nás žije drvivá väčšina populácie.

Kým v celej EÚ žilo podľa Eurostatu v roku 2024 vo vlastnom bývaní 68,4 % ľudí, na Slovensku to bolo približne 93 %, čo nás radí na druhé miesto v EÚ hneď za Rumunsko. 

Slovensko na špici

Eurostat pri porovnaní krajín používa ukazovateľ „tenure status“ – teda či ľudia bývajú v domácnosti, ktorá vlastní byt/dom, alebo bývajú v prenájme. Do kategórie „vo vlastnom“ však spadá aj bývanie financované hypotékou – nejde o to, či je dom alebo byt „vyplatený“, ale o to, či domácnosť býva v nehnuteľnosti, ktorú vlastní.

V praxi to znamená, že Slovensko má extrémne vysoký podiel vlastníckeho bývania aj v európskom kontexte. Zároveň ide o typický „stredo až východoeurópsky“ profil. Vlastníctvo je častejšie než prenájom, ktorý je v mnohých západoeurópskych krajinách bežnejší a stabilnejšie rozvinutý.

Vlastníctvo s hypotékou a bez hypotéky

Eurostat rozlišuje vlastníkov na dve hlavné skupiny. Tých, ktorí vlastnia bývanie bez hypotéky alebo úveru (bez nesplateného úveru na bývanie), a tých, ktorí vlastnia s hypotékou alebo úverom.

Za rok 2024 na úrovni celej EÚ platí, že:

• 44,2 % ľudí bývalo vo vlastnom bez hypotéky/úveru,
• 24,3 % bývalo vo vlastnom s hypotékou/úverom.

Pre Slovensko Eurostat tieto dve kategórie eviduje v databáze EU-SILC (online dataset ilc_lvho02), no v bežných prehľadoch a krátkych správach sa najčastejšie cituje práve celkový podiel vlastníckeho bývania (tých ~93 %). 

Kde žije najviac ľudí vo vlastnom bývaní

V európskom porovnaní dominujú krajiny, kde vlastníctvo bývania dlhodobo prevláda. Podľa Eurostatu mali v roku 2024 najvyšší podiel ľudí bývajúcich vo vlastnom tieto štáty:

1. Rumunsko – 94 %
2. Slovensko – 93 %
3. Maďarsko – 92 %
4. Chorvátsko – 91 %

Preplnené domácnosti

Vysoké vlastníctvo automaticky neznamená komfort. Preto Eurostat sleduje aj ukazovateľ overcrowding rate – podiel ľudí žijúcich v preplnenej domácnosti. Ide o situáciu, keď domácnosť nemá „dostatočný“ počet izieb vzhľadom na počet členov a ich zloženie podľa jednotných pravidiel (napríklad koľko izieb sa považuje za potrebných pre pár, pre jednotlivca či pre deti rôzneho veku a pohlavia).

Nejde teda o subjektívny pocit stiesnenosti, ale o štandardizovaný výpočet, ktorý umožňuje porovnávať krajiny. 

V EÚ žilo v roku 2024 v preplnených domácnostiach 16,9 % ľudí. Na Slovensku bol tento podiel podľa Eurostatu výrazne vyšší – približne 29,9 %, teda takmer každý tretí človek.

Z pohľadu praxe to znamená, že Slovensko síce patrí medzi lídrov v tom, koľko ľudí býva vo vlastnom, no zároveň sa u nás častejšie než v priemere EÚ vyskytuje bývanie, ktoré je vzhľadom na počet členov domácnosti priestorovo „na hrane“.

Preplnenosť sa pritom netýka len pohodlia. V menších bytoch sa ľahšie kumuluje vlhkosť a zhoršuje kvalita vnútorného prostredia, čo môže zvyšovať riziko respiračných problémov, najmä u detí.

Zároveň ide aj o sociálny faktor: ak viac ľudí dlhodobo funguje v obmedzenom priestore, častejšie to znamená nižšie súkromie, horšie podmienky na prípravu do školy či prácu z domu, a aj vyšší tlak na rodinné vzťahy.

Eurostat tieto ukazovatele zaraďuje do širšieho rámca „housing conditions“ práve preto, že kvalita bývania sa neodvíja iba od vlastníctva, ale aj od toho, či domácnosť má primeraný priestor. 

Na Slovensku tak vzniká pomerne typická kombinácia pre časť krajín regiónu: veľmi vysoké vlastníctvo bývania, ale zároveň vyšší podiel preplnených domácností. Jednoducho povedané: mnoho ľudí býva „na svojom“, no nie vždy v priestore, ktorý by zodpovedal štandardu pre veľkosť domácnosti.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska