Vo veľkom vraždia civilistov, zodpovednosť nesie Putinov režim. Wagnerovcov nahradil Africký zbor

Nová ruská vojenská jednotka známa ako Africký zbor, ktorá v Mali nahradila žoldnierov z Wagnerovej skupiny, je podľa výpovedí desiatok utečencov zapojená do rozsiahleho násilia voči civilistom, píše portál UNN.

Obyvatelia dedín utekajú k hraniciam s Mauritániou a opisujú taktiku pripomínajúcu tie najhoršie obdobia pôsobenia wagnerovcov: vypaľovanie obcí, popravy bez otázok, znás*lnenia či dokonca prípady, keď na telách obetí chýbali vnútorné orgány.

Mnoho ľudí hovorí anonymne zo strachu pred pomstou. Podľa jedného zo starostov, ktorý bol nútený utiecť už druhýkrát, ide o systematický teror.

„Vojsko s nikým nehovorí – koho uvidia, toho zabijú. Medzi Wagnerom a Africkým zborom nie je rozdiel,“ uviedol pre agentúru AP, píše portál ABC News.

Utečenci opisujú, že ich dediny sa ocitli v zajatí „taktiky spálenej zeme“. Dvaja utečenci ukázali videá vypálených sídiel, ktoré podľa nich ničili „bieli muži“ v maskách. Podobné zábery sa už v minulosti spájali s postupmi wagnerovcov.

Kto tvorí Africký zbor a prečo ho považujú za nástupcu wagnerovcov?

Po smrti Jevgenija Prigožina prebrala úlohu wagnerovcov nová jednotka, ktorá podľa analytikov pozostáva približne z 2 000 bojovníkov. Rekruti pochádzajú nielen z Ruska a Bieloruska, ale aj z niektorých afrických krajín. Ich operácie sú úzko prepojené s malijskou armádou, ktorá sama čelí dlhodobej kritike za porušovanie ľudských práv.

Obvinenia z násilia sa v Mali začali stupňovať už od roku 2021, teda od okamihu, keď wagnerovci vstúpili do partnerstva s podfinancovanými malijskými ozbrojenými silami. Odhadnúť reálny počet obetí je mimoriadne náročné – najmä v odľahlých regiónoch, kde je prístup novinárov a humanitárnych organizácií minimálny.

A hoci niektorí obyvatelia dúfali, že príchod novej jednotky prinesie úľavu, podľa svedectiev sa brutality nezmenšili. „Len sa zmenilo meno. Spôsoby zostali rovnaké – ak nie horšie,“ povedal jeden z utečencov, ktorý sa musel opakovane sťahovať pred postupom bojovníkov.

Podľa odborníkov nesie dôsledky priamo ruský štát

Z medzinárodnoprávneho hľadiska je podľa expertov situácia tentoraz jasnejšia než pri Wagnerovcoch. Africký zbor je priamo naviazaný na ruské ministerstvo obrany, čo znamená, že zodpovednosť za jeho činy možno pripísať ruskému štátu.

„Každý vojnový zločin spáchaný Africkým zborom sa v zásade dá pripísať ruskému štátu,“ uviedla Lindsay Freeman z Centra pre ľudské práva na Kalifornskej univerzite v Berkeley pre ABC News.

Poukázala tiež na to, že napriek rebrandingu existuje „nápadná kontinuita“ medzi wagnerovcami a novou jednotkou – či už ide o personál, veliteľov alebo taktiky.

Malijská vláda pritom oficiálne nepriznáva ani prítomnosť wagnerovcov, ani Afrického zboru. Moskovská strana však posledné týždne otvorene informuje o „boji proti teroristom“ v Mali a potvrdzuje, že ruská jednotka pôsobí „na žiadosť malijských úradov“.

Medzi dvoma armádami a bez možnosti úniku

Vozidlá s ozbrojenými cudzincami sa podľa utečencov objavujú často za úsvitu. Jedna zo žien, pastierka zo severného Mali, opisuje útok, ktorý jej zničil rodinu. Ozbrojenci jej zavraždili syna a uniesli dcéru. „Boli sme takí vystrašení. Dúfame, že dcéra sa k nám ešte dostane,“ povedala.

Ďalší utečenci potvrdzujú, že ak civilisti neposkytnú armáde informácie o militantoch, sú považovaní za nepriateľov. Ak ich však poskytnú, hrozí im pomsta zo strany ozbrojených skupín. „Sme medzi dvoma kameňmi. Kam sa obrátime, zomrieme,“ vysvetľuje jedna z obetí.

Po odchode jednotiek OSN z Mali v roku 2023 a po tom, ako krajina vystúpila z Medzinárodného trestného súdu, je monitorovanie situácie ešte ťažšie. Počet nahlásených civilných obetí klesol, no podľa odborníkov to nie je dôkaz zlepšenia – iba prejav strachu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie