Vypila pohár vody, o pár minút stratila kontrolu nad vlastným telom. Mladá žena opisuje skúsenosti s „drink spikingom“

Drink spiking – teda úmyselné pridanie alkoholu alebo dr*g do niečieho nápoja bez jeho vedomia či súhlasu – je znepokojujúci fenomén, ktorý sa môže stať kdekoľvek. Nejde len o nočné kluby či bary, ale aj o domáce oslavy, reštaurácie či súkromné párty. Často sa pritom spája s pokusom o se*uálne napadnutie alebo lúpež.

Zákernosť drink spikingu spočíva v tom, že obeť často netuší, čo sa stalo – až kým nezažije silnú nevoľnosť, stratu kontroly nad telom či výpadky pamäti. Práve tieto účinky – či už spôsobené nadmerným množstvom alkoholu, alebo utišujúcimi látkami ako G*B, benzodiaz*píny či amf*tamíny – majú znížiť obranyschopnosť a uľahčiť páchateľovi spáchanie trestného činu.

Podľa odhadov sa až tretina prípadov drink spikingu spája so se*uálnym útokom. Napriek tomu sa o tejto téme stále hovorí málo – a ešte menej sa jej venuje systematická prevencia. 

Neviditeľné nebezpečenstvo v pohári: Príbeh Karolíny ukazuje, ako ľahko sa môže nevinný večer zmeniť na nočnú moru 

S drink spikingom – teda s nepozorovaným podaním drogy do nápoja – sa stretla aj vtedy len sedemnásťročná Karolína (meno respondentky bolo zmenené z dôvodu zachovania súkromia, redakcia Startitup však pozná jej skutočnú identitu). 

Na dedinskú diskotéku sa vybrala s kamarátmi. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal večer skončiť inak ako obvykle. „Bola to diskotéka ako každá iná. Zabávala som sa, rozprávala s ľuďmi. V jednom momente som si odpila z pohára s vodou, ktorú mi podal známy. Asi po pätnástich minútach mi začalo byť zvláštne. Akoby som bola opitá – všetko sa mi točilo, chcelo sa mi zvracať,“ spomína. 

Záblesky, ktoré si pamätá, sú útržkovité. „Zrazu neviem, čo sa dialo. Všetko sa rozmazalo.“ Neskôr ju kamarát našiel pomocou polohy na aplikácii Snapchat – ležala úplne sama uprostred dediny, ďaleko od diania. „Bola som na zemi, úplne mimo. Nepamätám si, ako som sa tam dostala,“ opisuje. 

Príznaky, ktoré sa u nej prejavili, boli extrémne. Silné točenie hlavy, rozmazané videnie, spomalené reflexy a úplná dezorientácia. „Celá som sa triasla, nevedela som chodiť, kamaráti ma museli niesť. Mala som pocit, že som mimo realitu,“ hovorí. 

Tvrdí, že alkohol nepila. V ten večer si len odpila z vody. „Nepila som nič iné, len tú vodu. Žiadny alkohol,“ zdôrazňuje. Najhoršie chvíle trvali niekoľko hodín. Kamarát, ktorý ju našiel, pri nej zostal celú dobu, dával jej vodu a snažil sa ju upokojiť. Pomáhali aj ďalší traja chalani, ktorí ju utešovali a presviedčali, že to prejde. 

Čo presne sa do jej nápoja dostalo, nevie – isté však je, že účinky boli silné a náhle. „Spomínam si, že som sedela na stoličke, ale absolútne netuším, čo sa dialo potom. Asi som sa išla vyvetrať, lebo mi bolo zle. Ale ako som sa ocitla ležať na ceste – to netuším.“ 

Napriek tomu, že viacerí v skupine tušili, kto za tým mohol byť, Karolína incident neohlásila. „Nechcela som uškodiť celej partii,“ priznáva.

Obavy z nepochopenia a tlak okolia sú častými dôvodmi, prečo mnohé obete mlčia. Karolínin príbeh nie je ojedinelý. Je ukážkou toho, ako sa aj obyčajný večer s priateľmi môže v priebehu pár minút zmeniť na traumatizujúci zážitok. 

Hanba, nedôvera v systém aj strach z obvinenia – ženy po drink spikingu často mlčia

Rozhodovanie žien, či nahlásiť drink spiking, ovplyvňuje viacero faktorov naraz. „Vo väčšine prípadov ide o kombináciu pocitu hanby, strachu z nepochopenia, ale aj nevedomosťou, že išlo o trestný čin,“ pre Startitup vysvetľuje Blerta Sejdija, zakladateľka a riaditeľka organizácie Beat Sexism. 

Svoje tvrdenie ilustruje na konkrétnom prípade mladej ženy, ktorá mala podozrenie, že jej niekto vhodil do nápoja GH*. Keď sa obrátila na políciu, očakávanú pomoc nedostala – namiesto podpory ju vraj policajti obviňovali a zľahčovali jej skúsenosť. „Naznačovali, že si za situáciu mohla sama, a dokonca spochybňovali správanie jej partnera, ktorý ju mal údajne ‚lepšie strážiť‘,“ hovorí Sejdija. Takýto necitlivý prístup ženu hlboko zasiahol. 

Zľahčovanie zážitku ako „zlá opica“ je podľa Sejdijej skúseností častý prístup, ktorý prirodzene odrádza ďalšie obete od toho, aby sa ozvali. Dôvodom je aj nedostatočná informovanosť samotných vyšetrovateľov – napríklad o možnosti vykonať toxikologické testy z vlasov aj po uplynutí určitého času. „Takéto medzery v systéme vedú k strate dôkazov aj dôvery,“ upozorňuje. 

Psychologička Ludmila Čírtková z Bieleho kruhu bezpečia súhlasí, že všetky tieto okolnosti hrajú významnú rolu. Obete sú často zaskočené a „chýba im časť spomienok na priebeh udalosti“. K tomu sa pridáva aj silný pocit viny – ženy si spätne vyčítajú, či neboli príliš dôverčivé alebo čo urobili zle. „Lenže vina je na strane páchateľa, ktorý ich zámerne uviedol do stavu bezmocnosti a zneužil ich telo na svoje uspokojenie,“ zdôrazňuje pre Startitup Čírtková. 

Podľa nej je dôležité zamerať sa aj na páchateľa a klásť otázky ako: „Urobil to prvýkrát?“ alebo „Čo takéto správanie vypovedá o povahe páchateľa?“ V rozhodovaní obetí zohráva rolu aj to, či páchateľa poznali, alebo išlo o neznámeho muža. „Z výskumov vieme, že scenár zn*silnenia v bezmocnosti silno traumatizuje psychiku obete, čo má vplyv aj na ich ochotu nahlásiť incident,“ dodáva. 

Sejdija zároveň upozorňuje, že na to, aby sa systém zmenil, je najprv potrebné zhromaždiť fakty. „Práve preto zbierame dáta, ktoré môžu prinútiť políciu, zákonodarcov aj verejnosť k zodpovednosti,“ uzatvára. 

Prevencia nestačí len v baroch. Organizácie aj odborníčky volajú po systémových zmenách, osvete a empatii

Podľa Blerty Sejdije existuje niekoľko preventívnych stratégií, ktoré môžu ženám pomôcť vnímať drink spiking ako vážnu hrozbu a zároveň ich motivovať k vyhľadaniu pomoci. „Podľa nás funguje kombinácia troch kľúčových stratégií: dostupných informácií, viditeľnej osvety a systémovej podpory,“ uvádza. 

Sejdije hovorí, že v tejto téme chýbala nielen informovanosť, ale aj základné dáta – a to „často aj medzi samotnými policajtmi alebo zdravotníkmi“. Organizácia preto realizovala prvú exploratívnu štúdiu o skúsenostiach s drink spikingom v Prahe, ktorej výsledky – stovky prípadov – prezentovali na tlačovej konferencii v spolupráci s Úradom vlády ČR.

Podľa zistení organizácie Beat Sexism má osobnú skúsenosť s drink spikingom až každý tretí človek (32,3 %). Najčastejšie ide o mladých ľudí vo veku 19 až 24 rokov (44,9 %), pričom nezanedbateľné percento obetí je dokonca už v kategórii 16 – 18 rokov (33 %).

Až 91,1 % obetí tvoria ženy – čo poukazuje na silne rodovo podmienený charakter tohto javu. Incidenty sa najčastejšie dejú na miestach ako bary, kluby či hospody (73,8 %), ale takisto aj na súkromných večierkoch (19,3 %). Zaujímavosťou je, že väčšina obetí nebola sama – 64,6 % z nich bolo v skupine troch a viacerých ľudí, čo vyvracia predstavu, že ide len o osamelých jednotlivcov.

Napriek vážnosti situácie však väčšina prípadov zostáva neohlásená. Obete sa namiesto toho častejšie obracajú na priateľov alebo blízkych než na políciu či odborníkov. Tento fakt ukazuje nielen na nedostatok dôvery v systém, ale aj na potrebu osvety, prevencie a bezpečných mechanizmov pomoci.

Na tieto dáta nadviazali osvetovou videokampaňou a medializáciou témy. Okrem toho vedú aj kontinuálne vzdelávanie na sociálnych sieťach.

Za efektívnu prevenciu považujú Sejdija a jej tím: 
– dostupné a zrozumiteľné informácie o tom, čo drink spiking je a ako sa môže prejavovať, 
– praktické rady, ako sa chrániť a čo robiť v prípade podozrenia, 
– viditeľnú verejnú komunikáciu, ktorá odbúrava hanbu a stigmu, 
– vyškolený personál v podnikoch a bezpečné prostredie, 
– jasné postupy pre políciu a zdravotníkov. 

Sejdija upozorňuje, že ich aktivity sa neobmedzujú len na kluby a bary. „Drink spiking sa deje aj na súkromných večierkoch, firemných akciách, festivaloch či pri rande. Ohrozený môže byť ktokoľvek, kto dôveruje svojmu okoliu.“ Prevencia podľa nej nie je len o letákoch: „Je to o zmene kultúry. A tá sa začína dátami, empatiou a spoločným tlakom na systém.“ 

Psychologička varuje: Drink spiking páchajú často aj muži, ktorým ženy dôverujú

Psychologička Ludmila Čírtková z Bieleho kruhu bezpečia dopĺňa, že hlavný problém nespočíva v tom, že by ženy brali drink spiking na ľahkú váhu. „Skôr veria, že im sa to stať nemôže,“ vysvetľuje. Podľa jej skúseností totiž drink spiking často páchajú aj známi muži. „Máme klientky, ktoré uviedol do stavu bezmocnosti dokonca opakovane kolega v práci, kamarát zo štúdií alebo sused z domu.“ 

Aj preto si myslí, že „je potrebné preventívne stratégie zameriavať nielen na obete, ale aj na potenciálnych páchateľov“. Tí by podľa nej mali pochopiť, „že sa vydávajú na šikmú plochu, že ide o kriminálny čin a že im to neprejde“. Dôležité je preto o téme hovoriť a povzbudzovať obete, aby nemlčali. Potrebujeme podľa nej „väčšiu osvetu v spoločnosti a vzdelávanie profesionálov, aby postupy vyšetrovania činu neviedli k sekundárnej viktimizácii obetí“. 

Kým sa bude zľahčovať, drink spiking nezmizne – iba zostane nepovšimnutý

Drink spiking je tiché, no rozšírené nebezpečenstvo, ktorému môže čeliť každý – nielen v kluboch, ale aj na domácej oslave či stretnutí s priateľmi. Príbehy ako ten Karolínin ukazujú, aké rýchle, nečakané a desivé to môže byť. Ešte desivejšie však je, ako často zostáva nepomenované – či už zo strachu, hanby alebo nedôvery v systém.

Zľahčovanie, obviňovanie obetí, chýbajúce dôkazy a nevzdelanosť vyšetrovateľov sú len časťou problému. Riešenie nepredstavuje len osobná opatrnosť, ale aj osveta, vyškolení odborníci a spoločnosť, ktorá obetiam verí. Prevencia nestačí v baroch – musí byť všade tam, kde niekomu dôverujeme. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti