Vojna odhalila slabinu americkej obrany. Washington teraz musí prosiť o pomoc najväčšieho rivala
- Boje na Blízkom východe odhalili slabinu americkej obrany
- Pri dopĺňaní zásob a výrobe systémov sa Washington nezaobíde bez surovín
- Tie ovláda Čína
- Boje na Blízkom východe odhalili slabinu americkej obrany
- Pri dopĺňaní zásob a výrobe systémov sa Washington nezaobíde bez surovín
- Tie ovláda Čína
Vojna na Blízkom východe nezasiahla len boje v regióne, ale aj samotné základy americkej obrany. Po viac ako mesiaci útokov Irán podľa denníka Politico poškodil viacero amerických radarových a komunikačných systémov, ktoré pomáhajú odhaľovať a zostreľovať prichádzajúce rakety a drony.
To znamená, že Spojené štáty teraz musia doplniť nielen vypálené strely, ale aj technológie, bez ktorých je protivzdušná obrana menej účinná.
Práve tu sa ukazuje slabé miesto, ktoré má širší geopolitický dosah. Kľúčovou surovinou pre tieto zbraňové systémy je gálium, teda kritický minerál využívaný aj pri výrobe polovodičov a ďalších moderných technológií. A jeho spracovanie má vo veľkej miere pod kontrolou Čína. V čase, keď Washington potrebuje obnoviť zásoby a opraviť oslabenú obrannú sieť, sa tak jeho súper stáva zároveň krajinou, bez ktorej sa obnova nezaobíde.
Amerika narazila na vlastnú zraniteľnosť
Podľa Politico iránske útoky oslabili americké radarové jednotky v regióne natoľko, že obrana musela pri niektorých hrozbách použiť aj desať či jedenásť interceptorov na zneškodnenie jednej rakety. To je mimoriadne náročné na zásoby aj výrobu. Obnova takýchto kapacít nebude otázkou týždňov, ale rokov.
Investor zameraný na kritické nerasty Michail Zeldovič to pre Politico zhrnul jednoznačne. „Vo všeobecnosti nás to robí zraniteľnejšími. Myslím si, že o tom niet pochýb.“ Problém pritom nie je len vojenský. Ak krajina nemá dostatok surovín na výrobu obranných technológií, jej strategická autonómia sa rýchlo zužuje. V praxi to znamená, že ani najsilnejšia armáda sveta nie je úplne nezávislá, ak jej chýbajú základné priemyselné vstupy.

Čína drží v rukách rozhodujúcu páku
Najväčšou výhodou Pekingu je to, že má takmer úplný monopol na spracovanie gália a kontroluje aj viac než 90 percent spracovania ťažkých vzácnych zemín, ako sú terbium a dysprózium. Aj tie sú dôležité pre navádzanie rakiet a ďalšie obranné technológie. Politico upozorňuje, že ceny gália za posledný mesiac stúpli o 32 percent, čo len zvyšuje tlak na americkú stranu.
Bývalá obchodná vyjednávačka Wendy Cutler to pre Politico opísala veľmi priamo. „V momente, keď vyzeráte ako ten, kto niečo žiada a niečo chce, druhá strana cíti páku.“ Presne to je situácia, do ktorej sa Spojené štáty dostali. Washington sa síce snaží budovať alternatívne dodávateľské reťazce cez Austráliu, domáce investície a spoluprácu so spojencami, no tieto projekty potrebujú čas. Krátkodobo aj strednodobo zostáva Čína v pozícii, z ktorej môže určovať podmienky.
Vojna ukázala aj širší odkaz pre Taiwan
Denník The Atlantic upozorňuje, že Peking si z vojny proti Iránu neodnáša iba vojenské poznatky. Sleduje aj to, ako silno vplývajú dodávateľské reťazce, ceny energií a nervozita na trhoch na ochotu Spojených štátov pokračovať v konflikte. Keď Irán zablokoval Hormuzský prieliv a zasiahol pätinu svetových dodávok ropy, v Bielom dome rýchlo narástli obavy z energetickej krízy a globálnej recesie.
Pre Čínu je to dôležité najmä v súvislosti s Taiwanom. The Atlantic pripomína, že továrne na Taiwane vyrábajú viac než tretinu svetových mikročipov. Ak by došlo k čiastočnej blokáde ostrova, otras pre svetovú ekonomiku by bol ešte väčší než pri Hormuze. Pre Peking je to signál, že tlak cez obchod, technológie a zásobovanie môže byť rovnako dôležitý ako samotná vojenská sila.
Washington hľadá riešenie, no čas hrá proti nemu
Biely dom tvrdí, že jeho prioritou je ochrana národnej aj ekonomickej bezpečnosti. Podľa Politico americká administratíva investuje do nových projektov, rokuje s partnermi a podporuje spracovanie kritických surovín mimo Číny. Americký obchodný predstaviteľ Jamieson Greer povedal, že Spojené štáty robia veľké pokroky smerom k väčšej sebestačnosti v oblasti vzácnych zemín.
Napriek tomu odborníci upozorňujú, že medzi politickým plánom a reálnou výrobou je veľký časový rozdiel. Brian Hart z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá varoval, že narušenie týchto dodávateľských reťazcov vytvára nové úzke miesta v obrannom priemysle, ktorý už teraz zápasí s rastúcim dopytom.
To je hlavný odkaz celej situácie. Vojna oslabila americké zásoby a zároveň odhalila, že ich obnova závisí od súpera, s ktorým Washington súperí nielen vojensky a obchodne, ale aj technologicky.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Politico, The Atlantic