Vojna v Iráne už nie je len o drahom benzíne. V obchodoch začína chýbať to najdôležitejšie

Hormuzský prieliv dnes už nezasahuje len energetický trh. Po mesiaci vojny v Iráne sa narušenie dodávok začína prenášať do výroby plastov, obalov, zdravotníckych pomôcok, hnojív aj potravín. Najsilnejšie dopady zatiaľ pociťuje Ázia, ktorá je závislá od dovozu ropy a petrochemických surovín a zároveň tvorí viac než polovicu svetovej výroby.

Analytici CNN upozorňujú, že rast cien a nedostatok materiálov sa môžu postupne presúvať aj do ďalších regiónov.

Hormuzský prieliv spôsobuje nedostatok ropy 

Konflikt na Blízkom východe obmedzil toky ropy a zemného plynu cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza približne pätina svetových dodávok ropy. Okrem rastu cien palív to vyvolalo aj tlak na dodávky petrochemických surovín, najmä nafty a naphthy, ktorá je dôležitá pri výrobe plastov, syntetických materiálov a obalov.

Prvé dôsledky sú viditeľné v ázijských ekonomikách. V Južnej Kórei ľudia začali vo veľkom skupovať vrecia na odpad a úrady vyzvali organizátorov podujatí, aby obmedzili jednorazové výrobky. Taiwan zriadil linku pre výrobcov, ktorí sa nevedia dostať k plastom. V Japonsku sa objavili obavy z nedostatku plastových hadičiek používaných pri hemodialýze. Malajzijskí výrobcovia rukavíc zas upozorňujú na chýbajúce suroviny potrebné na výrobu latexu.

Podľa poradenskej spoločnosti Dezan Shira & Associates sa problémy rýchlo prenášajú do celého spotrebiteľského trhu. Nedostatok sa týka uzáverov, prepraviek, obalov na potraviny aj lepidiel používaných v obuvníctve či nábytkárstve. Analytici hovoria o veľmi rýchlom prenose medzi ropným šokom, narušenou dopravou a výrobou spotrebného tovaru.

Dodatočný problém predstavuje práve nafta. Na rozdiel od ropy majú výrobcovia jej menšie zásoby a prakticky nemajú náhradu. Viaceré petrochemické firmy v Ázii preto obmedzili výrobu alebo vyhlásili tzv. vyššiu moc. Južná Kórea po uvoľnení amerických sankcií nakúpila prvú dodávku nafty z Ruska od začiatku vojny na Ukrajine a zároveň zakázala jej vývoz, aby chránila domáci trh.

Rast cien zasahuje potraviny, obaly aj poľnohospodárstvo

Zdražovanie sa už prejavuje aj v cenách plastov. Podľa spoločnosti ICIS stúpli ceny plastových živíc v Ázii od konca februára až o 59 percent na rekordné úrovne. Thajský veľkoobchod s plastovými obalmi zvýšil ceny celofánových vreciek o desať percent. V Indii podľa miestnych médií zdražela balená voda, pričom ceny plastových uzáverov fliaš sa od začiatku vojny zvýšili štvornásobne.

Školy zlyhávajú, AI mení pravidlá hry.Neurovedkyňa odhalila, ako vychovať „robo-odolnú“ generáciu

Napätie rastie aj v potravinárstve. Juhokórejský výrobca instantných rezancov Nongshim uviedol, že jeho dodávateľ plastových obalov má zásoby približne na jeden mesiac. Podľa analytičky ICIS Shariene Goh môžu nedostatku čeliť najmä produkty silno závislé od obalov, napríklad kozmetika.

Vplyv krízy sa neobmedzuje len na plasty. Blízky východ dodáva významnú časť svetovej síry, hélia, močoviny a amoniaku. Tieto suroviny sú kľúčové pre výrobu hnojív, polovodičov, zdravotníctvo aj poľnohospodárstvo. V Spojených štátoch už farmári platia viac za hnojivá, keďže cena dovážanej močoviny od začiatku vojny vzrástla približne o tretinu.

To sa odráža aj na cenách potravín. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo uviedla, že globálne ceny potravín sa v marci zvýšili o 2,4 percenta. Najvýraznejšie zdraželi cukor a rastlinné oleje, vzrástli však aj ceny pšenice, mäsa a mliečnych výrobkov. Vyššie náklady na energiu, dopravu a spracovanie potravín podľa OSN zvyšujú tlak na ďalší rast cien.

Súčasná ropná kríza tak prerastá do širšieho hospodárskeho problému. Nejde už len o ceny palív, ale aj o fyzický nedostatok surovín, ktorý zasahuje výrobu, logistiku a napokon aj spotrebiteľa. Vývoj v Ázii naznačuje, že ďalšie dopady sa môžu čoskoro prejaviť aj v Európe a v Spojených štátoch.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie