Riaditeľ Duslo Šaľa hovorí, ako sa s tým spoločnosť vyrovnáva
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
Blokáda Hormuzského prielivu už nezasahuje len trh s ropou a plynom, ale aj globálne dodávky hnojív. Podľa CNBC prechádza týmto námorným koridorom približne tretina svetového námorného obchodu s hnojivami. V čase, keď farmári na severnej pologuli vstupujú do kľúčovej jarnej sezóny, spôsobuje vojna s Iránom vážne obmedzenia dodávok.
Analytici pre CNBC uviedli, že cena granulovanej močoviny typu FOB v Egypte, ktorá slúži ako dôležitý ukazovateľ trhu s dusíkatými hnojivami, vzrástla na približne 700 dolárov za tonu. Pred vojnou sa pohybovala v pásme 400 až 490 dolárov. Oxford Economics podľa CNBC odhadla, že ceny močoviny od začiatku konfliktu stúpli približne o 50 % a ceny amoniaku o 20 %. Rast sa týka aj potaše a síry. To všetko vplýva aj na situáciu v slovenskom podniku Duslo Šaľa, ktorý produkuje hnojivá.
Hormuzský prieliv sa stal úzkym miestom globálneho trhu
Hormuzský prieliv je jednou z najdôležitejších obchodných tepien sveta. Leží pozdĺž južnej hranice Iránu a podľa poskytnutých materiálov bola lodná doprava v tejto oblasti od začiatku vojny vážne narušená. Niektoré lode mali byť zasiahnuté projektilmi a prevádzka sa prakticky zastavila.
Pre trh s hnojivami je to mimoriadne citlivý zásah. CNBC cituje Chrisa Lawsona zo spoločnosti CRU, podľa ktorého je Blízky východ významným exportérom močoviny a dusíkatých produktov. Keďže je Hormuzský prieliv de facto odrezaný, významná časť globálneho exportu sa nedostáva na trh. Lawson odhaduje, že približne 30 % exportne dostupných dodávateľov je momentálne mimo trhu. Zahŕňa to Saudskú Arábiu, Katar, Bahrajn aj Irán.
Práve Irán patrí podľa neho medzi dôležitých producentov dusíkatých hnojív a jedného z najväčších exportérov na svete. CNBC zároveň uvádza, že asi 30 % svetového obchodu s močovinou pochádza z Iránu a krajín obmedzených situáciou v Hormuze.
Dawid Heyl zo spoločnosti Ninety One upozornil, že dusíkaté hnojivá sú v centre súčasnej krízy preto, že ich nemožno ľahko nahradiť ani odložiť. „Môžete vynechať jednu sezónu potaše, môžete vynechať jednu sezónu fosfátov, ale nemôžete vynechať jednu sezónu dusíka,“ povedal pre CNBC. Urea pritom patrí medzi najpoužívanejšie hnojivá na svete a využíva sa pri pestovaní kukurice, pšenice, repky aj niektorých druhov ovocia a zeleniny.
Zaujíma ťa Dubaj, cestovanie na Blízkom východe a súčasná situácia?
Trh upozorňuje, že problém sa nemusí prejaviť okamžite v samotnej produkcii, ale môže sa naplno ukázať neskôr v tomto roku. Lawson pre CNBC uviedol, že ak farmári nebudú mať dostatok močoviny, výnosy plodín nevyhnutne klesnú. Zásoby síce môžu časť šoku dočasne zmierniť, no dusík je podľa neho hlavnou živinou, ktorú plodiny potrebujú na rast, uvádza NPR.
Sarah Marlow z Argusu pre CNBC povedala, že súčasná blízkovýchodná kríza môže mať na obchod s hnojivami ešte väčší dosah ako vojna medzi Ruskom a Ukrajinou. Upozornila, že z regiónu pochádza takmer polovica svetového obchodu so sírou, približne tretina svetového obchodu s močovinou a takmer štvrtina obchodu s amoniakom. Zasiahnutý tak nie je len jeden alebo dvaja producenti, ale viacero krajín vrátane Saudskej Arábie, Kuvajtu, Kataru, Iránu a Spojených arabských emirátov.
Dopad už pociťujú aj Spojené štáty. CNN uvádza, že vojna s Iránom tlačí nahor ceny hnojív a energií v čase, keď americkí farmári začínajú jarné práce. Illinoiský farmár John Yeley pre CNN povedal, že ceny dusíka rastú tak rýchlo, že od dodávateľov nedokáže získať ani záväznú cenovú ponuku. Podľa CNN vzrástla cena dovážanej močoviny od začiatku útokov USA a Izraela na Irán takmer o tretinu.
Americký poľnohospodársky sektor pritom podľa CNN vstupoval do roka už oslabený. Náklady na dusíkaté hnojivá stúpli medzi februárom 2025 a februárom 2026 o 22 %. Farmári zároveň čelia slabším cenám plodín, rastúcim cenám techniky, drahšej nafte a rekordnému dlhu fariem. Aj preto sa rast cien vstupov môže preniesť ďalej do celého potravinového reťazca.
Heyl upozornil, že dôsledky môžu byť najciteľnejšie v rozvojových ekonomikách. Väčšiemu riziku čelia podľa neho India, východná Afrika a širší globálny juh, kde je schopnosť absorbovať vyššie ceny obmedzená. Ak by výnosy plodín hypoteticky klesli o 5 %, nemuselo by to podľa neho viesť k hladomoru. Ale určite by to znamenalo rast cien potravín.
Ako vojnový konflikt ovplyvnil slovenské Duslo Šaľa
Stanovisko k situácii poskytol generálny riaditeľ spoločnosti Duslo, a. s., Pavel Hanus: „Konflikt na Blízkom východe a narušenie plavby cez Hormuzský prieliv spôsobili výrazný skok cien zemného plynu na európskych spotových trhoch. Pre Duslo je tento vývoj priamo operatívnou otázkou: zemný plyn je dominantný nákladový vstup do výroby, pričom podnik ho nakupuje za aktuálne trhové ceny. Dlhodobé kontrakty zaručujú fyzickú dostupnosť suroviny, nie jej cenovú stabilitu. V reakcii na situáciu sme obmedzili výrobu čpavku na technologické minimum, čo predstavuje zhruba 85 % plnej kapacity. Výroba hnojív pritom pokračuje bez prerušenia. Vedenie spoločnosti situáciu priebežne vyhodnocuje v kontexte ďalšieho vývoja na energetických trhoch.“
Podstatné sú dva ukazovatele. Prvou je dostupnosť surovín na výrobu a druhou je cena. „Výroba minerálnych hnojív v Dusle je založená na vlastnej výrobe čpavku zo zemného plynu a na vlastnej výrobe kyseliny dusičnej, dusičnanu amónneho a močoviny. Prostredníctvom dlhodobých kontraktov máme zabezpečenú fyzickú dostupnosť zemného plynu. Tieto zmluvy garantujú objem dodávok, nie fixnú cenu. Práve cena, nie dostupnosť suroviny, je v súčasnosti kľúčovým prevádzkovým problémom,“ pokračuje generálny riaditeľ.
Problém spočíva v tom, čo sa deje v Hormuzskom prielive. Pokles plavby cez Hormuzský prieliv sa od začiatku konfliktu odhaduje na viac ako 70 %. To sa nevyhnutne premietlo do rastu prepravných sadzieb, vojnových poistiek aj cien lodného paliva, čo vplýva na náklady výroby dusíkatých hnojív najmä v Európe. „Či a v akej miere sa to premietlo do konkrétnych logistických nákladov Dusla nad rámec ceny plynu, nevieme v tejto chvíli potvrdiť,“ konštatuje Hanus.
Pre firmu je v tejto situácii podstatné, že „podnik má jeho dodávky zabezpečené prostredníctvom dlhodobých kontraktov bez väzby na jeden konkrétny región.“
Hrozí výpadok dostupnosti hnojív?
Na túto otázku odpovedá riaditeľ spoločnosti takto: „Áno, v princípe sa dá očakávať, že nižšia dostupnosť hnojív z exportných krajín, ako sú Irán, Katar či Saudská Arábia, môže zvýšiť dopyt po európskej produkcii vrátane výrobkov Dusla. Rozhodujúce však bude, či si európski poľnohospodári budú môcť kupovať drahšie hnojivá aj v situácii, keď neporastú ceny poľnohospodárskych komodít. Ak sa tento nepomer prehĺbi, vyšší dopyt po európskej produkcii môže byť limitovaný nižšou kúpyschopnosťou farmárov.“ Hrozí teda situácia, ktorá je v tieni problémov s ropou. Môže však byť náročnejšie ju zvládnuť.
To súvisí aj s cenami, ktoré budú musieť poľnohospodári zohľadniť vo svojich nákladoch. „Ak by ceny hnojív rástli dlhodobo, tlak na ceny pre slovenských a stredoeurópskych poľnohospodárov by bol nevyhnutný. Zemný plyn je pri výrobe dusíkatých hnojív dominantným nákladovým vstupom a každý trvalý pohyb jeho ceny sa skôr či neskôr premietne do ceny finálneho produktu,“ dodáva.
Poľnohospodári majú zásoby na túto sezónu
Hanus odhaduje, že slovenskí farmári už majú nakúpených približne 80 % hnojív potrebných na túto sezónu. Nemal by sa teda prejaviť nedostatok minerálnych hnojív ani výraznejší nárast dopytu v dôsledku globálnych výpadkov v najbližšom čase. Tu však o veľkosti problému rozhodne dĺžka konfliktu. A na to musí už reagovať aj producent hnojív.
„Duslo priebežne sleduje vývoj na globálnom trhu s hnojivami a vyhodnocuje možné scenáre ďalšieho vývoja. V našom prípade však nie je kľúčovým problémom dostupnosť vstupov, ale predovšetkým ich cena, preto samotná diverzifikácia dodávateľov situáciu zásadne nerieši. O objeme výroby preto rozhoduje najmä to, či je produkcia ekonomicky udržateľná, teda či bude možné rast vstupných nákladov premietnuť do predajných cien hnojív,“ uvádza generálny riaditeľ.
Vysvetľuje tiež, že „volatilita cien plynu zvyšuje výrobné náklady dusíkatých hnojív najmä v Európe. Rovnaký konflikt, ktorý narúša export z Blízkeho východu, zdražuje európskym výrobcom kľúčový vstup, čo ich schopnosť využiť prípadné presmerovanie dopytu výrazne obmedzuje.“
Z toho vyplýva, že problém by sa nemal prejaviť v tomto roku. Ak bude konflikt dlhší „a situácia na energetických trhoch zostala nepriaznivá, ovplyvnilo by to predovšetkým úrodu v roku 2027. Zároveň predpokladáme, že rast cien vstupov by sa s časovým oneskorením premietol aj do rastu cien potravín,“ dodáva generálny riaditeľ spoločnosti.
Ako bude kríza v Iráne ovplyvňovať ceny na Slovensku
Kríza v Hormuzskom prielive ukazuje, že dôsledky vojny s Iránom siahajú ďaleko za energetický trh. Hnojivá, ktoré sú základom poľnohospodárskej výroby, zdražujú a ich dodávky sú obmedzené práve v období, keď ich farmári najviac potrebujú. To vytvára tlak nielen na poľnohospodárov, ale aj na spotrebiteľov. A to aj na slovenských.
Ak sa dopravná situácia v regióne rýchlo nezlepší, následky sa môžu prejaviť v nižších výnosoch plodín, drahších potravinách a väčšej zraniteľnosti chudobnejších krajín. Súčasná blokáda tak mení Hormuzský prieliv z energetického problému na širšiu otázku globálnej potravinovej bezpečnosti. Zatiaľ sa to však môže naplno prejaviť až v nasledujúcom roku.