Voľby by ovládlo PS: Smer potvrdil pokles, Republika je dvojciferná (PRIESKUM)

Ak by sa voľby uskutočnili v druhej polovici októbra, zvíťazilo by hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 21,6 % hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. Hoci preferencie progresívcov v porovnaní so septembrom mierne klesli, rozdiel nie je štatisticky významný. 

Prieskum: Voľby by vyhralo PS, Republika predbehla Hlas

Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD, ktorú by podporilo 18,5 % respondentov. Podpora strany Roberta Fica zostala v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom stabilná, tým sa potvrdil jej pokles pod hranicu 20 %. 

Tretie miesto v prieskume získalo hnutie Republika s podporou 10 % respondentov. Hnutiu Milana Uhríka preferencie mierne klesli, no napriek tomu už tretí mesiac po sebe dosahuje vyššiu podporu než strana Hlas-SD, ktorej podpora naopak v súčasnosti mierne vzrástla.

zdroj: Startitup/Matej Martinec

Na štvrtom mieste sa umiestnila spomínaná strana Hlas-SD, ktorú by volilo 9,1 % opýtaných. Prvú päťku uzatvára hnutie Slovensko so ziskom 7,8 % hlasov.

Do parlamentu by sa dostala aj strana SaS so ziskom 7,3 % hlasov, KDH, ktoré by podporilo 6,5 % voličov a tesne aj Demokrati so ziskom 5,4 % podpory, informuje agentúra Ipsos v tlačovej správe.

Pred bránami parlamentu by ostali Sme rodina, SNS, Maďarská aliancia, Za ľudí, Kotlebovci – ĽS Naše Slovensko a ďalšie menšie strany. 

Rozdelenie mandátov

Do NR SR by sa podľa prieskumu dostalo osem strán a hnutí. Najviac mandátov – 38 – by získalo Progresívne Slovensko. Strana Smer-SD by obsadila 32 kresiel, hnutie Republika 17, Hlas-SD 16, hnutie Slovensko 14, Sloboda a Solidarita 13, KDH 11 a strana Demokrati by získala 9 mandátov.

Prieskum sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1 020 respondentov a respondentiek vo veku nad 18 rokov v období od 15. do 20. októbra 2025 prostredníctvom online zberu dát.

Vzorka bola zostavená tak, aby zodpovedala štruktúre slovenskej populácie podľa pohlavia, veku, regiónu, vzdelania, národnosti, veľkosti miesta bydliska, ekonomickej aktivity a čistého mesačného príjmu. Predpokladaná volebná účasť by dosiahla 63 %.

53,8 % Slovákov pripisuje zodpovednosť za aktuálnu ekonomickú situáciu Ficovi

Ako sme nedávno informovali, exkluzívny prieskum agentúry SCIO pre Startitup ukazuje, že 53,8 % obyvateľov Slovenska pripisuje zodpovednosť za súčasný stav ekonomiky premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD). Prieskum, zameraný na tému konsolidácie, bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov v dňoch 10. – 16. októbra 2025.

Po premiérovi Robertovi Ficovi považuje väčšina Slovákov za hlavného vinníka súčasnej ekonomickej situácie expremiéra a bývalého ministra financií Igora Matoviča (Slovensko) – takto ho označilo 30,8 % respondentov.

zdroj: SCIO

Nasleduje europoslanec a bývalý expremiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor (europoslanec za PS), ktorému zodpovednosť pripisuje 7,5 % opýtaných. Štvorpercentná časť ľudí viní z ekonomickej situácie expremiéra Eduarda Hegera (Demokrati) a 3,9 % respondentov označilo za zodpovedného súčasného ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD).

Slováci najkritickejšie vnímajú zvyšovanie odvodov a daní

Prieskum priniesol zaujímavé výsledky aj v oblasti hodnotenia opatrení hospodárskej konsolidácie na Slovensku. Respondenti boli požiadaní, aby vybrali opatrenia, ktoré považujú za najproblematickejšie a najmenej problematické.

Podľa prieskumu SCIO občania najviac negatívne vnímajú opatrenia, ktoré priamo zvyšujú ich finančné zaťaženie. Za najproblematickejšie považujú zvýšenie zdravotného odvodu, ktoré získalo priemerné hodnotenie 4,54 na škále od 1 (najviac problematické) po 10 (najmenej problematické). Nasleduje zvýšenie daní a odvodov s hodnotením 4,67 a zavedenie transakčnej dane vo výške 0,2 % s hodnotením 4,88.

Igor Matovič: „Oddnes si ideme vlastnou cestou. Pán Šimečka, vidíme sa po voľbách“

Medzi opatrenia, ktoré Slováci vnímajú skôr neutrálne, patrí napríklad predĺženie PN na 14 dní s priemerným hodnotením 5,26 alebo zmena dávok v nezamestnanosti s hodnotením 5,44. Podobne sa pohybujú aj hodnotenia progresivity dane z príjmu (5,46) či stabilizácie 13. dôchodku (5,64).

Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú opatrenia, ktoré verejnosť považuje za najmenej problematické. Ide najmä o zdanenie hazardu a nezdravých potravín, ktoré získalo najvyššie hodnotenie 7,36 a úpravu sviatkov, hodnotenú priemerne 6,02.

Výsledky prieskumu naznačujú, že občania sú najcitlivejší na zmeny, ktoré priamo ovplyvňujú ich čisté príjmy alebo výdavky, zatiaľ čo opatrenia zamerané na konkrétne spotrebné oblasti či administratívne úpravy vnímajú výrazne priaznivejšie.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality