Voľno počas Dňa Ústavy by zrušilo 61 % Slovákov. Aké sviatky by si ľudia vybrali? (PRIESKUM)

Najnovší prieskum agentúry SCIO a portálu Rozhovory so Šimonom ukázal, že otázka sviatkov na Slovensku nie je len technickou debatou o dňoch voľna. Výsledky poukazujú aj na hodnotové nastavenie spoločnosti a odhaľujú hlboké generačné i kultúrne rozdiely. Informovala o tom agentúra SCIO tlačovou správou.

„Môžeme sa len domnievať, či tento prieskum zároveň reflektuje aj hodnotové nastavenie občanov Slovenska. Pokiaľ áno, a je to práve ústavnosť, sloboda a demokracia, či historická pamäť na kľúčový vznik Československa, ktorých sa najľahšie vzdávame, tak je to veľmi smutná vizitka a zároveň nebezpečné východisko pre budúcnosť Slovenska,“ upozornil hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

Čo hovoria čísla

Slováci majú pomerne jasno v tom, ktoré sviatky by vedeli obetovať. Najviac respondentov – až 61,8 percenta – by zrušilo deň pracovného pokoja počas Dňa Ústavy SR. Ďalšími v poradí sú 28. október, výročie vzniku Československej republiky (47 %), a 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu (46 %). Medzi sviatky, ktoré by Slováci obetovali najčastejšie, patrí aj 15. september – Sedembolestná Panna Mária, ktorú označilo 37,8 percenta opýtaných.

Analytik Klus pripomenul, že voľné dni nepredstavujú len oddych od práce. „Nesú so sebou aj odkaz spojený s historickými alebo náboženskými míľnikmi. Ich rušenie preto neznamená len zmenu v kalendári, ale aj oslabenie symbolického významu,“ dodal.

Dôležité je teda poznamenať, že mnohé zmeny by po už schválených zmenách Slováci neurobili. Pripomíname tiež, že 28. október, teda vznik Československej republiky nebol v súčasnosti dňom pracovného pokoja.

Politické rozdiely a kultúrny konflikt

Rozdiely medzi skupinami obyvateľov sa ukázali aj v politických preferenciách. Koaliční voliči vo všeobecnosti podporujú zachovanie dnešného právneho stavu, teda že niektoré sviatky sa síce slávia, no bez dňa pracovného pokoja. Naopak, medzi opozičnými voličmi sa častejšie objavoval návrh na zrušenie Sviatku práce 1. mája.

Osobitná citlivosť sa prejavila pri cirkevných sviatkoch. Voliči KDH ich prevažne podporujú, kým prívrženci iných strán by sa vzdali najmä sviatku sv. Cyrila a Metoda (5. júla) a Sedembolestnej Panny Márie (15. septembra).

Generačná priepasť

Výrazné rozdiely sa objavili aj medzi jednotlivými generáciami. Najmladší respondenti by najčastejšie obetovali cirkevné sviatky. Najstaršia generácia sa naopak prikláňa k zrušeniu Dňa boja za slobodu a demokraciu. Stredná generácia považuje za najmenej dôležitý Deň Ústavy.

Vzdelanie ukázalo podobné trendy. „Pri väčšine kategórií dominovalo rušenie Dňa ústavy. Výnimkou boli občania so základným vzdelaním, ktorí rovnako často ukazovali aj na Sviatok práce a výročie SNP,“ vysvetlil Klus.

Diskusia o tom, ktoré dni majú zostať sviatkami pracovného pokoja, sa na Slovensku pravidelne opakuje. Často sa do nej vnášajú ekonomické argumenty, podľa ktorých voľné dni brzdia hospodársku produktivitu. Na druhej strane cirkevné i štátne sviatky predstavujú súčasť identity, historickej pamäte a kultúrneho odkazu.

Najnovší prieskum tak otvára širšiu debatu. Ukazuje totiž, že verejnosť je pripravená ustúpiť najmä v otázkach, ktoré sa dotýkajú moderných dejín a ústavných hodnôt. Podľa odborníkov to môže viesť k diskusii o tom, ako si Slováci vážia svoju štátnosť a demokratické základy.

Kontext prieskumu

Prieskum sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov v dňoch od 17. do 22. septembra 2025. Agentúra SCIO, člen európskeho združenia ESOMAR, garantuje dodržiavanie medzinárodných štandardov výskumu. Výsledky tak prinášajú relevantný pohľad na to, ktoré sviatky sú pre Slovákov najmenej dôležité a aké hodnoty stoja za ich rozhodovaním.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska