Vráti sa povinná vojenčina? Slovensko je rozdelené, do kasární by mužov poslali skôr ženy (PRIESKUM)

Otázky bezpečnosti, obrany a povinností občanov voči štátu sa v posledných rokoch čoraz častejšie dostávajú do centra verejnej diskusie. Napäté medzinárodné prostredie, prebiehajúce konflikty v širšom európskom regióne a zmeny v bezpečnostnej politike viacerých krajín nútia aj Slovensko znovu otvárať témy, ktoré ešte nedávno pôsobili ako uzavreté.

Jednou z nich je aj debata o základnej vojenskej službe, ktorá v minulosti patrila k samozrejmej súčasti života mladých mužov, no po jej zrušení sa stala skôr historickou spomienkou než aktuálnou otázkou.

Dnes sa však táto téma vracia do verejného priestoru a vyvoláva silné emócie naprieč spoločnosťou. Dotýka sa totiž nielen obranyschopnosti štátu, ale aj osobnej slobody, generačných skúseností, regionálnych rozdielov či politických preferencií. Názory na jej možné znovuzavedenie sa rôznia a často sa stretávajú s nepochopením na opačnej strane názorového spektra.

Práve tejto téme sa venoval aj najnovší prieskum agentúry SCIO, podľa ktorého sa Slováci pri otázke znovuzavedenia vojenskej služby rozdelili na takmer zhodne veľké tábory.

Vojenčinu odmietajú skôr muži

Agentúra v tlačovej správe uvádza, že otázka znovuzavedenia základnej vojenskej služby sa na Slovensku zaraďuje medzi najvýraznejšie spoločenské témy, ktoré vyvolávajú ostré názorové rozdiely. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry SCIO rozdeľuje verejnosť ešte výraznejšie než mnohé iné dlhodobo polarizujúce otázky.

Výskum, ktorý agentúra realizovala na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov v dňoch od 9. do 17. decembra 2025, poukazuje na mimoriadne tesné rozloženie postojov v spoločnosti.

Výsledky prieskumu ukazujú, že Slovensko sa v tejto téme rozdelilo takmer presne na dve polovice. Mierna väčšina opýtaných vyjadrila nesúhlas so znovuzavedením povinnej vojenskej služby, rozdiel medzi podporovateľmi a odporcami však zostáva minimálny.

Zaujímavé rozdiely sa objavujú pri pohľade na pohlavie respondentov. Väčšina mužov základnú vojenskú službu odmieta, zatiaľ čo ženy častejšie vyjadrujú súhlas s jej návratom.

Výraznú úlohu zohráva aj vek respondentov. Staršie vekové skupiny, najmä ľudia vo veku 50 rokov a viac, sa pomerne jednoznačne prikláňajú k podpore základnej vojenčiny. Naopak, mladší respondenti do 39 rokov zastávajú prevažne odmietavý postoj. Generačné rozdiely tak významne formujú celkový obraz verejnej mienky a prispievajú k prehlbovaniu názorového rozdelenia spoločnosti.

Podrobné grafické výsledky prieskumu nájdeš v našej galérii.

PRIESKUM: Opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby

GALÉRIA+ 5

Úlohu zohralo aj vzdelanie

Celkové výsledky prieskumu agentúry SCIO na vzorke tisíc respondentov ukazujú, že slovenská spoločnosť je v otázke obnovenia základnej vojenskej služby rozdelená takmer na dve presné polovice. Myšlienku obnovy podporuje spolu 49,3 % opýtaných, z čoho 25,8 % odpovedalo určite áno a 23,5 % zvolilo odpoveď áno, zatiaľ čo proti sa vyjadrilo celkovo 50,7 % respondentov. V rámci skupiny odporcov zvolilo 35,8 % možnosť nie a 14,9 % respondentov uviedlo, že sú určite proti.

Pri analýze postojov podľa pohlavia možno konštatovať, že ženy sú tejto myšlienke naklonené o niečo viac ako muži, keďže celková podpora u žien dosahuje 51 %, zatiaľ čo u mužov je to 47,5 %. Muži zároveň vykazujú vyššiu mieru striktného odmietnutia, keďže odpoveď určite nie zvolilo 18 % z nich, v porovnaní s 12 % u ženského pohlavia.

Z hľadiska veku je najvýraznejší odpor badateľný u najmladšej generácie od 18 do 29 rokov, kde by obnovenie vojenskej služby nepodporilo až 68,2 % respondentov. S pribúdajúcim vekom ochota podporiť tento krok postupne rastie a vrcholí u populácie nad 60 rokov, kde kladné odpovede tvoria v súčte 58,8 %.

Vzdelanie taktiež zohráva dôležitú úlohu pri formovaní názoru na túto tému, pričom najväčšiu podporu vykazujú ľudia s učňovským vzdelaním bez maturity na úrovni 57,4 %. Naopak, najkritickejší postoj majú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, spomedzi ktorých je proti obnoveniu služby 61,3 % opýtaných.

Najväčší odpor zo západného Slovenska

Regionálne rozdiely ukazujú, že najväčším zástancom povinnej vojenskej služby je Trenčiansky kraj s celkovou podporou 55,4 %, zatiaľ čo najsilnejší odpor generuje Bratislavský kraj, v ktorom je proti až 60 % obyvateľov. V ostatných regiónoch, ako sú napríklad Žilinský alebo Banskobystrický kraj, sú sily priaznivcov a odporcov relatívne vyrovnané. Aj to ale s miernym priklonením sa na jednu či druhú stranu v rámci štatistickej odchýlky.

Politické spektrum odhaľuje jasné deliace línie medzi voličmi jednotlivých strán. Voliči koaličných strán a hnutia Republika sú vo všeobecnosti väčšími zástancami obnovy. Najvyššiu mieru súhlasu vykazujú sympatizanti Smeru-SD na úrovni 64,1 % a hnutia Republika s podporou 57,3 %. U voličov Hlasu-SD je podpora na úrovni 56,2 %. Priaznivci Slovenskej národnej strany sú v názore opatrnejší a ich podpora dosahuje 51,6 %.

Na opačnej strane stoja voliči opozície, kde dominujú odporcovia, a to najmä v radoch sympatizantov SaS, kde je proti až 71,9 %, a Progresívneho Slovenska s odporom na úrovni 63,3 %. Voličská základňa KDH je v tejto otázke rozpoltená presne na polovicu. Avšak zaujímavým extrémom je strana Domov-Národná strana, ktorej voliči vykazujú najvyššiu mieru jednoznačného súhlasu v celom prieskume.

Výsledky analytikov neprekvapili

Rozdielne postoje sa neobmedzujú len na vek a pohlavie, ale prejavujú sa aj v jednotlivých regiónoch Slovenska. Respondenti z Bratislavského a Trnavského kraja sa vo veľkej miere stavajú proti znovuzavedeniu základnej vojenskej služby.

Opačný názor prevažuje v Banskobystrickom kraji a ešte výraznejšie v Trenčianskom kraji. Tu by obyvatelia návrat povinnej vojenskej služby skôr privítali. Regionálne rozdiely tak podčiarkujú komplexnosť celej témy.

Tarabov megaprojekt za 2 miliardy eur má ohroziť stovky pozemkov: Demokrati varujú pred plytvaním miliónov

Výsledky prieskumu zasadil do širšieho kontextu hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus. „Vzhľadom na vývoj bezpečnostného prostredia v Európe, ale aj kvôli dianiu vo viacerých európskych krajinách k tejto téme, napr. v Poľsku či Nemecku, tieto čísla zásadne neprekvapili,” skonštatoval Martin Klus.

Podľa neho zodpovedajú zistenia aj očakávanému rozloženiu názorov v rámci politického spektra. „Neprekvapilo ani rozloženie podporovateľov a odporcov tejto témy naprieč politickým spektrom. U podporovateľov SMERu-SD, resp. Republiky, ktorí prevažne základnú vojenskú službu preferujú, ale aj PS, či SaS, kde je to opačne, došlo viac menej k potvrdeniu očakávaní,” doplnil hlavný analytik SCIO.

Za mierne nečakané označil analytik vyrovnané postoje voličov niektorých ďalších politických strán. „Mierne prekvapivo však pôsobia vyrovnané preferencie voličov Slovenskej národnej strany, kde by sa skôr dal očakávať príklon k základnej vojenčine, či Demokratov, kde by očakávania mohli byť opačné. V oboch prípadoch však musíme brať do úvahy aj menšiu vzorku respondentov, pre komplexnejšie závery,” uzavrel Klus.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska