Vulgárne slová posilňujú motiváciu a energiu, zistil výskum. Vedci objavili ich skutočný vplyv na výkon

Možno si už zažil, ako sa po výkriku nadávky cítiš energickejší a odhodlanejší. Nový výskum potvrdil, že táto intuícia má vedecké opodstatnenie. Opakovanie nadávok dokáže zvýšiť silu stisku a aktivovať motivačné systémy v mozgu. Nepodarilo sa však potvrdiť, že by nadávanie znižovalo mozgovú reakciu na chyby.

Štúdia publikovaná v Quarterly Journal of Experimental Psychology replikovala predchádzajúce poznatky o tom, že nadávanie zlepšuje fyzický výkon a emocionálnu angažovanosť. Vedci zistili, že hrubé slová posilňujú systém behaviorálneho približovania – kľúčový motivačný mechanizmus. Očakávaný pokles signálu známeho ako negativita súvisiaca s chybou sa však nepotvrdil, čo spochybnilo teóriu o dočasnej disinhibícii.

Informuje o tom web PsyPost. 

Nadávanie ako spúšťač emocionálnej energie

Nadávky nesú silný emocionálny náboj. Predchádzajúce štúdie ukázali, že dokážu tlmiť bolesť a dokonca zlepšovať fyzický výkon. Vedci vysvetľujú tento efekt dočasným uvoľnením behaviorálnych obmedzení. Nadávanie ťa robí viac zameraným na akciu a menej posadnutým sebamonitorovaním.

Tento krátkodobý stav, ktorý odborníci nazývajú „stavová disinhibícia“, môže zvýšiť emocionálne vzrušenie. Uvoľňuje energiu, ktorú následne venuješ úlohe. Skoršie výskumy naznačovali, že nadávanie vedie k väčšej silovej produkcii aktiváciou častí nervového systému spojených s emóciami a motiváciou.

Mechanizmy v mozgu však zostávali nejasné. Výskumný tím sa preto zaujímal, či nadávanie ovplyvňuje mozgovú schopnosť monitorovať chyby. Táto funkcia typicky zahŕňa signál nazývaný negativita súvisiaca s chybou (ERN).

ERN predstavuje výbuch elektrickej aktivity v mozgu krátko po tom, ako urobíš chybu. Odráža vnútorný monitorovací systém mozgu. Býva silnejší, keď sa viac sústreďuješ na presnosť alebo si úzkostlivý kvôli chybám. Ak nadávanie vedie k disinhibícii, ERN by sa mal zmenšiť – čo by naznačovalo menšiu starostlivosť o monitorovanie správania.

Ako vedci testovali silu nadávok

Výskumníci získali 52 účastníkov, väčšinou univerzitných študentov. Použili dizajn, kde každý účastník absolvoval rovnaké úlohy v dvoch rôznych podmienkach. V jednej opakoval vlastnú nadávku (napríklad „kurva“ alebo „hovno“), v druhej neutrálne slovo (ako „drevo“ alebo „plochý“).

Účastníci začali každý pokus opakovaním prideleného slova nahlas počas 10 sekúnd. Potom absolvovali test sily stisku, kde stlačili dynamometer čo najsilnejšie dominantnou rukou. Vykonali aj flankerovú úlohu – identifikovali smer šípky pri ignorovaní rušivých šípok okolo nej.

Táto úloha sa často používa na štúdium pozornostnej kontroly. Produkuje dostatok chýb na meranie ERN pomocou elektroencefalografie (EEG). Okrem sily stisku a EEG meraní účastníci vyplnili dotazníky po každej podmienke. Hodnotili emocionálne stavy, rozptyľovanie, novosť, humor, úzkosť, sebadôveru a systém behaviorálnej aktivácie.

Systém behaviorálnej aktivácie súvisí s motiváciou a sledovaním cieľov. Vedci sa konkrétne zamerali na podškálu BAS Drive, ktorá meria, ako silno sa človek cíti prinútený sledovať cieľ.

Silnejší stisk a vyššia motivácia

Účastníci preukázali silnejší stisk po opakovaní nadávky v porovnaní s neutrálnym slovom. Ich sila vzrástla priemerne o 1,4 kilogramu. Výsledok sa zhoduje so skoršími štúdiami a podporuje myšlienku krátkodobého fyzického posilnenia.

Nadávanie zmenilo aj emocionálne a motivačné stavy. Účastníci hlásili vyššie úrovne pozitívnych emócií, väčšie rozptyľovanie a viac humoru počas nadávajúcej podmienky. Tieto efekty súhlasia s predchádzajúcimi zisteniami, že nadávanie robí ľudí energickejšími a emocionálne angažovanejšími.

Nadávanie významne zvýšilo skóre na škále BAS Drive. Naznačuje to posilnenie túžby sledovať cieľ alebo konať – efekt, ktorý ladí s myšlienkou motivačného posunu smerom k cieľovo orientovanému správaniu. Ostatné podškály súvisiace s hľadaním zábavy a citlivosťou na odmenu však nevykazovali významné zmeny.

Nepotvrdili sa jasné dôkazy, že by nadávanie znižovalo skóre systému behaviorálnej inhibície. Očakávané efekty na mozgový signál monitorovania chýb sa neprejavili. Amplitúda ERN sa po nadávaní neznížila – mozgová reakcia na chyby zostala rovnako silná.

Prekvapujúce zistenia o mozgovom monitorovaní

Stabilita ERN naprieč podmienkami vyvoláva otázky o tom, či nadávanie skutočne znižuje sebamonitorovanie tak, ako vedci predpokladali. Mediačná analýza ukázala, že zmeny v amplitúde ERN nevysvetľovali spojenie medzi nadávaním a zvýšenou silou stisku.

Zistenia podporujú myšlienku, že nadávanie dokáže dočasne posilniť výkon a zmeniť emocionálne a motivačné stavy. Zvýšená sila stisku, väčší humor, viac pozitívnych emócií a vyšší BAS Drive – to všetko smeruje k krátkodobému posunu v motivačných systémoch mozgu.

Nedostatok zmeny v ERN signále však spochybňuje predpoklad, že nadávanie znižuje behaviorálne monitorovanie. Je možné, že ERN nie je taký citlivý na dočasnú disinhibíciu, ako sa predpokladalo. Alebo efekt nadávania na disinhibíciu netrvá dosť dlho na ovplyvnenie ERN, ktorý sa meral niekoľko minút po úlohe s vokalizáciou.

Ďalšou možnosťou je, že nadávanie ovplyvňuje niektoré motivačné obvody viac ako iné. Zvýšený BAS Drive naznačuje zostrenie cieľovo orientovaného správania, ale nemusí to znamenať vypnutie systému monitorovania konfliktov.

Zaujímavé je, že hoci nadávanie zvýšilo pozitívne emócie, mierne zvýšilo aj negatívne emócie. Vedci navrhujú, že môže ísť o hnev skôr ako úzkosť, čo by stále ladilo s obrazom zvýšeného emocionálneho vzrušenia a motivácie.

Obmedzenia a budúce smery výskumu

Vedci upozorňujú na niekoľko faktorov, ktoré mohli ovplyvniť výsledky. Kľúčovým problémom je načasovanie úloh. Flankerová úloha a EEG merania prišli po fáze nadávania. Je možné, že disinhibičné efekty sa vytratili do času zaznamenania ERN.

V budúcich štúdiách by mohlo pomôcť rýchlejšie načasovanie alebo opakované nadávanie počas úlohy. Veľkosť vzorky bola primeraná pre behaviorálnu analýzu, ale relatívne malá pre EEG výskum. Niektorých účastníkov museli vylúčiť kvôli technickým problémom alebo nepoužiteľným EEG dátam.

Ďalším obmedzením je spoliehanie sa na sebahodnotiacu mieru stavovej motivácie. Škála BAS Drive poskytla užitočné informácie, ale nemusí zachytiť všetky relevantné aspekty disinhibície alebo mozgovej aktivity. Priame fyziologické alebo neuroimagingové merania by mohli pomôcť v budúcich štúdiách.

Zistenia vyvolávajú otázky o tom, ako dlho efekty nadávania trvajú a či sa generalizujú naprieč rôznymi úlohami alebo populáciami. Stále nie je jasné, či by nadávanie produkovalo podobné efekty u starších dospelých, v stresovejších prostrediach alebo pri opakovanom používaní.

Štúdia poskytuje ďalšiu podporu pre myšlienku, že nadávanie dokáže dočasne posilniť fyzickú silu a zvýšiť motivačné stavy. Tieto efekty súhlasia s teóriou o krátkodobom stave disinhibície. Očakávané tlmenie signálu monitorovania chýb sa však nepotvrdilo, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či nadávanie skutočne znižuje behaviorálne sebamonitorovanie na neurálnej úrovni.

Hoci zistenia naznačujú psychologické a fyziologické efekty ovplyvňujúce výkon, potrebuje sa viac práce na pochopenie presných neurálnych mechanizmov. Budúce štúdie môžu preskúmať, ako dlho tieto efekty trvajú a ako najlepšie merať momentálne posuny v behaviorálnej inhibícii a monitorovaní konfliktov.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti