Vypočítali sme, kam až doletia iránske rakety. Mapa ukazuje na viaceré štáty NATO, v dosahu je aj časť Európy

Je Európa ohrozená? Takéto otázky sa vynorili po začiatku konfliktu na Blízkom východe a ešte viac po incidente na Cypre. Eskalujúci konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom vyvoláva aj na Slovensku otázku, či sa vojna na Blízkom východe môže preniesť aj na európske územie. Teherán naznačil, že krajiny podporujúce americkú vojenskú operáciu môžu čeliť odvetným útokom, pričom európske vlády už sprísňujú bezpečnostné opatrenia.

Analýzy odborníkov však naznačujú, že hoci určité riziko existuje, pravdepodobnosť priamych raketových útokov na európske mestá je zatiaľ obmedzená a závisí od viacerých faktorov, uvádza Politico. 

Dosah iránskych rakiet: najzraniteľnejší je juhovýchod Európy

Redakciu Startitup zaujímalo, aký dopad môžu mať iránske balistické rakety na Európu. Irán disponuje jedným z najväčších raketových arzenálov na Blízkom východe. Podľa analýzy EU Observer má tisíce balistických a riadených striel rôzneho dosahu. Väčšina analytikov sa podľa Reuters zhoduje, že hlavný iránsky arzenál má dolet približne do 2 000 km.

Systémy krátkeho dosahu, ako napríklad Fateh-110 alebo Shahab-1, dokážu zasiahnuť ciele približne do vzdialenosti 300 kilometrov. Rakety stredného doletu, napríklad Shahab-3 či Ghadr-110, majú dosah približne 2 000 kilometrov.

Niektoré analýzy (napríklad The Statesman) naznačujú, že rakety ako Sejjil alebo Khorramšahr by mohli pri použití ľahšej hlavice dosiahnuť vzdialenosť až 3 000 kilometrov. V takom prípade by sa teoreticky mohli dostať do dosahu aj mestá ako Berlín alebo Rím. Odborníci však upozorňujú, že takéto útoky by boli technicky aj strategicky komplikované. Čím väčšia je vzdialenosť, tým menšia je presnosť rakety. Navyše nie je jasné, koľko takýchto dlhodosahových systémov Irán skutočne má.

Podľa našich zistení prostredníctvom virtuálneho glóbusu Google Earth je to z juhu Iránu napríklad do Bulharska približne 1 500 kilometrov. Tento údaj však nie je smerodajný, záleží napríklad aj na tom, kde má Irán odpaľovacie zariadenie. 

zdroj: Google Earth

Takýto dolet by umožnil zasiahnuť niektoré časti juhovýchodnej Európy. V potenciálnom dosahu by sa mohli ocitnúť napríklad Grécko, Bulharsko alebo Rumunsko, v závislosti od miesta odpálenia rakety. Rumunsko je zároveň domovom amerického protiraketového systému v základni Deveselu, ktorý bol vybudovaný práve na ochranu pred potenciálnymi útokmi z Iránu. Po eskalácii konfliktu bolo zabezpečenie tejto základne posilnené.

zdroj: Google Earth

Vyššie uvedený dolet 2 000 km by nedosiahol ani na Maďarsko, ani Slovensko. Maximálne ide o oblasť severného Rumunska, ako ukazuje mapa. 

Ako je na tom Slovensko a jeho susedia

Podľa našich zistení z Google Earth by Slovensko dokázala zasiahnuť raketa s doletom 3 000 km. Jej teoretický dolet by bol zo severu Iránu niekoľko desiatok kilometrov za Berlín. V dosahu by okrem Slovenska teda bolo Maďarsko, Česká republika a Poľsko. Je však nutné dodať, že ide o teoretický konštrukt, pretože simulácia udáva najsevernejší bod iránskeho územia.

Irán by musel využiť mobilné odpaľovacie zariadenia a nie je jasné, či je to technicky možné. Ďalším problémom je prelet rakiet ponad územie Turecka. Takýto scenár sa javí veľmi nepravdepodobný. To potvrdzuje aj Vladimír Bednár pre Aktuality. Teoretický dolet rakiet je vidieť v nasledujúcej mape. 

zdroj: Google Earth

Bezpilotné lietadlá predstavujú flexibilnejšiu hrozbu

Analytici upozorňujú, že z praktického hľadiska predstavujú väčšie riziko bezpilotné lietadlá. Irán v posledných rokoch výrazne investoval do ich vývoja a produkcie. Najznámejšie sú drony typu Shahed, konštatuje BBC. Tie sa používajú aj vo vojne na Ukrajine. Ich maximálny dolet môže podľa niektorých odhadov presahovať 2 000 kilometrov.

Teoreticky by drony mohli letieť nízko nad územím viacerých krajín, napríklad cez Turecko alebo Jordánsko. Takáto operácia by však bola logisticky náročná a pravdepodobne by čelila protivzdušnej obrane. Niektorí experti upozorňujú aj na možnosť využitia komerčných dronov alebo improvizovaných zariadení priamo na území Európy. Tie by mohli použiť takzvané spiace bunky alebo spolupracujúce kriminálne skupiny.

Takéto útoky by mohli byť relatívne lacné a mohli by spôsobiť narušenie dopravy či infraštruktúry. Napríklad koordinované lety dronov nad civilnými letiskami by mohli dočasne zastaviť leteckú dopravu.

Európa sprísňuje bezpečnostné opatrenia

Iránske vedenie varovalo, že štáty zapojené do vojenských operácií proti Iránu môžu čeliť odvetným opatreniam. Podľa vyjadrení iránskej diplomacie by akýkoľvek útok zo strany západných krajín znamenal akt vojny. Bezpečnostná situácia sa vyostrila po tom, čo bezpilotné lietadlo zasiahlo pristávaciu dráhu britskej vojenskej základne RAF Akrotiri na Cypre.

Ďalšie dva drony a dve balistické rakety smerujúce na ostrov sa podarilo zneškodniť protivzdušnej obrane. Cyprus je momentálne jedinou krajinou Európskej únie, ktorá čelila priamemu fyzickému útoku súvisiacemu s konfliktom.

Incident vyvolal rýchlu reakciu západných spojencov. Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Grécko vyslali do oblasti stíhacie lietadlá, vojnové lode a vrtuľníky, aby posilnili obranu ostrova a chránili vojenskú infraštruktúru.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte podľa TASR zároveň upozornil, že iránske aktivity predstavujú bezpečnostnú hrozbu aj pre Európu. Podľa neho sa Irán približuje k získaniu schopností v oblasti jadrových technológií a balistických rakiet, ktoré by mohli zasiahnuť aj ciele mimo Blízkeho východu. 

zdroj: Google Earth

Kybernetické útoky ako reálny scenár

Politico pripomína, že popri fyzických útokoch sa odborníci obávajú aj kybernetických operácií. Irán patrí medzi najaktívnejších aktérov v oblasti kybernetickej vojny. Podľa bezpečnostných analytikov má Irán špecializované kybernetické jednotky s desiatkami miliónov dolárov ročného financovania a stovkami expertov.

Tieto skupiny by mohli cieliť na vládne systémy alebo kritickú infraštruktúru, napríklad energetické siete, dopravné systémy Európy alebo telekomunikačnú infraštruktúru.

Zatiaľ však neexistujú dôkazy o rozsiahlych kybernetických útokoch proti Európe v súvislosti s aktuálnym konfliktom. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že iránske kybernetické aktivity dočasne utíchli od začiatku bombardovania Iránu.

Európa v súčasnosti čelí zvýšenému bezpečnostnému riziku v dôsledku konfliktu na Blízkom východe. Priame raketové útoky na európske mestá však zostávajú menej pravdepodobným scenárom. Väčšiu hrozbu predstavujú skôr nepriame formy útokov, ako sú kybernetické operácie, sabotáže alebo lokálne incidenty organizované prostredníctvom spriaznených skupín.

Najzraniteľnejšie sú pritom oblasti východného Stredomoria, najmä Cyprus, ktorý sa už stal terčom útoku. Vývoj konfliktu v najbližších týždňoch ukáže, či sa vojna na Blízkom východe rozšíri aj do európskeho bezpečnostného priestoru, alebo zostane regionálnym konfliktom s globálnymi dôsledkami.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie