WHO sa pripravuje na „jadrovú katastrofu“: „Nič nezabráni škodám, následky budú trvať desaťročia“

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa podľa denníka Politico pripravuje na najhorší možný vývoj vojny medzi Iránom a silami podporovanými Spojenými štátmi a Izraelom. Regionálna riaditeľka WHO pre východné Stredomorie Hanan Balkhy uviedla, že najväčšou obavou je jadrový incident, ktorý by mohol zasiahnuť nielen samotný región, ale aj širší svet. Organizácia preto sleduje dôsledky útokov na iránske jadrové zariadenia a zostáva v pohotovosti pre prípad akejkoľvek jadrovej hrozby.

Balkhy upozornila, že WHO sa pripravuje na jadrový incident v širšom zmysle. Teda nielen na použitie jadrovej zbrane, ale aj na útok na jadrové zariadenie, ktorý by mohol viesť k úniku radiácie a rozsiahlym zdravotným následkom.

Ako uvádza Politico, Balkhy povedala: „Najhorší scenár je jadrový incident, a to je to, čo nás znepokojuje najviac.“

Zároveň dodala: „Nech sa pripravujeme akokoľvek, nič nezabráni škodám, ktoré prídu, ak sa to napokon stane. Následky budú trvať desaťročia.“

Obavy sa netýkajú len jadrovej zbrane

Dôležité je, že WHO nehovorí iba o priamom jadrovom útoku. Podľa Politico organizácia počíta aj so scenárom, v ktorom by bol zasiahnutý jadrový objekt a následne by došlo k rádioaktívnemu zamoreniu. Balkhy v tejto súvislosti uviedla, že pracovníci WHO na takýto vývoj myslia a dúfajú, že k nemu nedôjde.

Podľa portálu Middle East Eye organizácia zároveň varuje, že výsledok by bol katastrofálny bez ohľadu na to, koľko preventívnych opatrení by sa prijalo. Práve tým sa mení aj tón varovaní. Nejde už len o technickú pripravenosť, ale o otvorené priznanie, že následky by mohli presiahnuť možnosti bežnej zdravotníckej reakcie.

Zatiaľ sa v regióne neobjavili hlásenia o rádioaktívnom zamorení. Ako však uviedol Politico, ak by boli ľudia vystavení nebezpečným dávkam žiarenia, mohlo by to okamžite poškodiť pľúca a kožu, a neskôr zvýšiť riziko rakoviny aj psychických problémov.

zdroj: TASR/Planet Labs PBC via AP

Minulé katastrofy zostávajú varovaním

Hanan Balkhy pripomenula, že podobné obavy nie sú teoretické. Politico uviedol, že sa odvolala na jadrovú haváriu v Černobyle z roku 1986 aj na americké jadrové útoky na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945. Podľa nej dejiny ukazujú, aké ničivé a dlhodobé môžu byť následky takýchto udalostí.

Jej slová citoval aj Middle East Eye, podľa ktorého povedala „Myslím si, že tí, ktorí poznajú dejiny predchádzajúcich incidentov, či už zámerných alebo náhodných, veľmi dobre vedia, o čom hovoríme.“ Zároveň upozornila, že problém sa nekončí počtom okamžitých obetí, ale pokračuje cez choroby dýchacích ciest, poškodenie životného prostredia a nárast onkologických diagnóz, ktoré sa môžu objavovať ešte dlhé roky.

Vojna zasahuje aj nemocnice a zdravotníkov

WHO podľa Politico upozorňuje aj na ďalší rozmer konfliktu, ktorým sú útoky na zdravotnícku infraštruktúru. Organizácia zaznamenala od začiatku vojny 46 útokov na zdravotníkov v Iráne a Libanone, pri ktorých zahynulo 38 ľudí. Len v Libanone bolo pri dvoch útokoch 13. marca zabitých 14 zdravotníkov vrátane obetí pri zásahu centra primárnej zdravotnej starostlivosti na juhu krajiny.

Balkhy tieto útoky označila podľa Politico za „tragické a neprijateľné“ a zdôraznila, že zdravotníci musia byť podľa medzinárodného práva chránení za každých okolností. Organizácia zároveň upozornila na rozsiahle vysídľovanie. V Iráne bolo podľa údajov WHO dočasne vysídlených od 600 tisíc do jedného milióna domácností a v Libanone je registrovaných 946 tisíc vysídlených osôb.

Podľa Middle East Eye je WHO v stave, keď sa pripravuje na možné jadrové dôsledky ďalšej eskalácie a súčasne priznáva, že škody by boli dlhodobé a ničivé. Do toho sa pridávajú aj širšie obavy z vývoja vojny. Politico pripomenul, že v posledných týždňoch pokračovali útoky na iránske jadrové lokality a objavili sa aj špekulácie o možnom použití jadrových hlavíc, hoci Donald Trump takéto obavy verejne odmietol.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie