Z jednej skúmavky spoznáš svoj biologický vek: Kvapka krvi odhalí, ako rýchlo starne tvoj mozog či srdce

Predstav si, že jediný krvný test ti dokáže povedať, ako rýchlo starnú tvoje orgány, a zároveň aj predpovedať, ako dlho budeš ešte žiť. Presne to sľubuje prelomová štúdia britskej biobanky publikovaná v prestížnom časopise Nature Medicine, na ktorú sa odkazuje aj zahraničný portál News Medical. 

Vedci analyzovali vzorky od takmer 45 000 ľudí a vytvorili test, ktorý určuje biologický vek jedenástich kľúčových orgánov. Ukázalo sa, že orgány starnú rôzne rýchlo. Čím starší je napríklad mozog alebo srdce, tým vyššie je riziko ochorení. Naopak, mladý imunitný systém a mozog môžu predĺžiť život o celé roky, informuje aj portál Veda na dosah. 

Prelomová štúdia 

Každú minútu zomiera na svete viac ľudí na choroby súvisiace so starnutím než napríklad na infekcie. Orgány však nestarnú rovnako. Dvaja ľudia v rovnakom veku môžu mať napríklad srdce alebo mozog v úplne inom stave. Tento rozdiel rozhoduje napríklad aj o tom, kedy človeka postihnú vážne ochorenia ako demencia, zlyhanie srdca či celková slabosť. Preto je dôležité zistiť, ktoré orgány starnú najrýchlejšie. Pomôže to lepšie predchádzať niektorým chorobám. 

„Skutočnosť, že výskumníci dokážu určiť vek orgánov pomocou bielkovín a použiť ho na predpovedanie chorôb, ktoré by ste mohli očakávať, je celkom úžasná,“ poznamenala Sarah Harrisová, molekulárna biologička z Edinburskej univerzity, ktorá však nebola súčasťou tejto štúdie.

Vedci skúmali tisíce ľudí vo veku 40 až 70 rokov a analyzovali ich krv, aby zistili, ako rýchlo starnú ich orgány. Porovnávali stav orgánov pre daný vek a vypočítali, ktoré pôsobia mladšie alebo staršie.

Zistili, že približne tretina ľudí mala aspoň jeden orgán, ktorého vek sa výrazne líšil od bežného stavu. Staršie srdce zvyšovalo riziko zlyhania, staršie pľúca zas riziko pľúcnych chorôb. Najvýraznejšie sa však ukázal vplyv starnutia mozgu. Tí, ktorí mali mozog starší než zodpovedá ich veku, mali viac ako trojnásobné riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Mladší mozog tento problém nezaznamenal. 

„Štúdia tiež zaznamenala rozdiely medzi pohlaviami, pričom muži mali v priemere staršie obličky, imunitný systém a črevá, zatiaľ čo ženy mali staršie tukové tkanivo, tepny a srdce,“ informujú na portáli News Medical. 

Dôležitú úlohu zohráva mozog 

Výskumníci zistili, že vek jednotlivých orgánov výrazne ovplyvňuje dĺžku života. „Každý starý orgán je spojený so skoršou smrťou a čím viac starých orgánov máte, tým skôr dôjde k úmrtiu. Ale pri pohľade na mladé orgány boli s dlhším životom spojené iba mozog a imunitný systém,“ povedal Oh, pôsobiaci na Icahn School of Medicine at Mount Sinai v New Yorku, na ktorého sa odkazuje aj portál Veda na dosah. 

Ako sme spomínali aj vyššie, najvýraznejší vplyv mal mozog. Ľudia s extrémne starým mozgom mali takmer dvojnásobné riziko úmrtia, a to až o 15 rokov. Naopak, tí s mimoriadne mladým mozgom mali o 40 % nižšie riziko. Ak mal človek okrem mladého mozgu aj mladý imunitný systém, riziko úmrtia kleslo až o 56 %.

Profesor Oh hovorí, že mladšie orgány môžu lepšie bojovať so zápalom. Dobrá správa je, že vek orgánov sa dá ovplyvniť. Ľudia, ktorí fajčia, pijú alebo jedia nezdravo, starnú rýchlejšie. Naopak, cvičenie a zdravá strava pomáhajú udržať orgány mladé. Oh verí, že v budúcnosti by lekári mohli pacientom pomáhať upraviť životný štýl podľa toho, ktorý orgán im starne najrýchlejšie.

„Stručne povedané, táto rozsiahla proteomická štúdia dokazuje, že jediný odber krvi dokáže zmapovať biologický vek jednotlivých orgánov, odhaliť skryté riziko ochorenia a kvantifikovať hodnotu odolného mozgu a imunitného systému pre predlžovanie života,“ dodávajú na záver v štúdii. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti