Z lavíc rovno do maskáčov: Lotyšskí školáci sa učia vojenskú abecedu, maskovanie a streľbu kvôli strachu z Ruska

Lotyšsko, malá krajina pri Baltskom mori, sa v školách pripravuje na veľké veci – a nie sú to prázdniny. Kým inde sa školáci učia o histórii vo forme písomiek, v Lotyšsku si podľa Euronews rovno maľujú maskovanie na tvár, učia sa používať vojenskú abecedu a rozpoznávať druhy pušiek. Dôvod? Strach z Ruska, ktoré už raz susednú Ukrajinu prekvapilo tankami a do dnešného dňa zabíja ukrajinských vojakov a demoluje všetko, čo príde do cesty.

Školská výučba: Z lavíc rovno do maskáčov

Lotyši spolu s Litovčanmi a Estóncami preto rozbiehajú projekt „Baltská obranná línia“ – rozsiahle opevnenie, ktoré má ochrániť vonkajšiu hranicu EÚ. Lotyšská časť tohto projektu má stáť viac než 300 miliónov eur a na hraniciach už teraz vyrastajú betónové bariéry prezývané dračie zuby. Vraj budú „odolné voči tankom“ do roku 2028.

V lotyšskom hlavnom meste Riga je atmosféra iná než inde v Európe. Platí to aj v školách. Všetky stredné školy v Lotyšsku majú 112 hodín povinného vojenského výcviku. Vyučujú ho aj vojnoví veteráni, ako napríklad Andris z Afganistanu.

Študentky Agnese a Agnija študujú cestovný ruch, ale už teraz vedia, ako sa zamaskovať v lese či nahlásiť nepriateľa na „štvrtej hodine“. Podľa Agniji je to logický krok: „Máme len 1,8 milióna obyvateľov. Každý by mal ovládať základy obrany.“ A dodáva, že sa nebojí – je predsa členkou EÚ a NATO. Potom zoberie vzduchovku a trafí stred terča. Veterán Andris uznanlivo prikývne.

NATO na scéne a posilnené rozpočty

V základni Ādaži sa zatiaľ pripravujú profesionáli: 3 000 vojakov NATO zo 14 krajín tu nacvičuje scenáre kríz. Poľsko aj pobaltské štáty dramaticky zvyšujú svoje výdavky na obranu – z pôvodných 2 % HDP mieri Lotyšsko až na 5 %. Minister obrany Andris Sprūds hovorí jasne: „Rusko je agresívne a imperiálne. Najlepšia obrana je byť pripravený.“

NATO podľa neho stále funguje a Spojené štáty vysielajú správne signály – Európa musí investovať viac. Na otázku o spoločnej armáde EÚ reaguje diplomaticky: „Koordinujeme sa. Ale NATO je základ. A NATO sa musí stať smrtonosnejším – ako povedal nový americký minister obrany.“

Pobaltské domino: Čo robia susedia?

Podobné nálady rezonujú naprieč celým Pobaltím. V Litve sa branná povinnosť stáva opäť realitou – po desaťročí dobrovoľnosti sa vláda rozhodla zaviesť povinný odvod. Okrem toho Litva investuje do protivzdušnej obrany a infraštruktúry, ktorá má uľahčiť rýchly pohyb vojsk NATO.

Estónsko ide ešte ďalej – ako technologický líder regiónu sa zameriava na kybernetickú bezpečnosť a integráciu umelej inteligencie do vojenskej obrany. Zároveň pripravuje zákon, ktorý umožní armáde prevziať kontrolu nad kritickou infraštruktúrou už v predvojnovom období. „Nejde o paniku, ale o predvídavosť,“ vyhlásil estónsky premiér.

Spoločným menovateľom týchto krokov je pocit, že Ukrajina je len začiatok. Ak Rusko dosiahne svoje ciele tam, Pobaltie môže byť ďalšie na rade. Krajiny preto nerobia len symbolické gestá, ale systematicky budujú schopnosť brániť sa – vojensky, informačne aj infraštruktúrne.

Hybridné hrozby, dezinformácie a sabotáže

Popri tankoch a dronoch sa Pobaltie musí brániť aj menej viditeľným hrozbám. Narastá počet kybernetických útokov, šíria sa dezinformácie cez sociálne siete a zaznamenávajú sa prípady sabotáží. V Lotyšsku napríklad došlo k podpáleniu Múzea okupácie v Rige – incident, ktorý úrady vyšetrujú ako útok na národnú pamäť.

Odborníčka Katarzyna Zysk z Nórskeho inštitútu pre obranné štúdie tvrdí, že Rusko nehrá len na frontovej línii, ale „celým spektrom nástrojov – od psychologických operácií až po energetický nátlak“. Pobaltie si to uvedomuje – a na rozdiel od niektorých iných častí Európy už nekoná len z úzkosti, ale z jasnej strategickej vízie.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie