Za smrť manžela a otca dostanú 60-tisíc eur: Žiadne peniaze nemôžu nahradiť ľudský život

Krajský súd v Žiline rozhodol v prípade Dušana Mydliara (†57), ktorého vlani zabil medveď. Rodine za stratu milovaného manžela a otca dvoch detí ministerstvo životného prostredia vyplatí nemajetkovú ujmu vo výške 60-tisíc eur.

V júni minulého roka poznačila rodinu Mydliarovcov obrovská tragédia. V malej obci pri Ružomberku šelma zaútočila na nič netušiaceho Dušana, otca dvoch dcér a živiteľa rodiny. Medvedica sa mužovi zahryzla do krku a pár šklbnutiami hlavy mu preťala miechu.

zdroj: archív rodiny

Rodina od ministerstva životného prostredia žiadala odškodné. V septembri minulého roka ministerstvo skutočne vyplatilo pozostalej vdove 22-tisíc eur. Dušanovi blízki však žiadali aj vyplatenie nemajetkovej ujmy, čo sa nakoniec pondelkovým verdiktom súdu podarilo.

Krajský súd sa stotožnil s okresným

V pondelok 7. novembra Krajský súd v Žiline potvrdil prvostupňový verdikt. Výsledok je 30-tisíc pre manželku pána Mydliara a 15-tisíc pre každú z jeho dcér. „Krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania,“ objasnil pre Startitup advokát rodiny Michal Brož. „Keďže našej žalobe bolo v plnej miere vyhovené, tak žiadne ďalšie právne kroky nezvažujeme,“ uzavrel obhajca rodiny.

Voči tomuto rozhodnutiu už síce nie je možné podať odvolanie, ministerstvo však môže použiť mimoriadny opravný prostriedok. Envirorezort však poprel, že by to mal v pláne, nad tragédiou vyjadril ľútosť a dokonca prisľúbil zmenu legislatívy. 

Komunikačné oddelenie zeleného rezortu zároveň potvrdilo, že má v pláne aj zmenu legislatívy. „Udalosť z Liptovskej Lúžnej poukázala na to, že je potrebné zvýšiť odškodné, ktoré sa od roku 2014 nemenilo. MŽP SR pripravilo legislatívnu zmenu, ktorou sa okrem iného zvýši náhrada nemajetkovej ujmy a škody na živote spôsobenej chráneným živočíchom. Legislatívna zmena je súčasťou pripravovanej novely zákona o ochrane prírody, ktorá bude predložená ešte v tomto roku,“ reagovala na naše otázky hovorkyňa envirorezortu. 

Pozostalých zároveň uistila, že ministerstvo v tejto súvislosti vykonáva potrebné kroky smerujúce k vyplateniu nemajetkovej ujmy rodine vo výške 60-tisíc eur. 

Peniaze im nenahradia člena rodiny 

Michala Broža sa redaktorka spýtala aj na to, ako verdikt súdu prijala rodina Dušana Mydliara. „Oni to vnímajú v prvom rade tak, že žiadne peniaze im nenahradia to, že im zomrel manžel, zomrel otec, samozrejme, vítajú to rozhodnutie, keďže bolo žalobe vyhovené, ale stále to berú z toho hľadiska, že žiadne peniaze nemôžu nahradiť ľudský život,“ povedal pre Startitup do telefónu. 

Sudca vyzýval k regulácii šelmy

Sudca okresného súdu v máji nad populáciou najväčšej slovenskej šelmy zalamoval rukami, ministerstvo dokonca v závere svojho súdneho rozhodnutia vyzval k regulácii medveďa hnedého: „Nečinnosťou štátu, ktorý nevenuje náležitú pozornosť chráneným živočíchom, prišla o svojho manžela.“

„Neobstojí tvrdenie štátu, že mu v regulácii medveďa hnedého bráni právo Európskej únie alebo iné zákonné prekážky, pričom útoky medveďa hnedého sú v poslednej dobe čoraz častejšie. Je úlohou štátu, aby prijal potrebné regulačné opatrenia a zabránil takýmto situáciám,“ dodal zákonodarca.

V druhostupňovom verdikte sa však už podobné tvrdenia podľa advokáta nenachádzajú. „Sudca skonštatoval, že si štát v tomto ohľade neplní svoju povinnosť, áno, to uviedol sudca,“ potvrdil.

Na otázku, či sa regulácia najväčšej slovenskej šelmy skloňovala aj vo verdikte krajského súdu Brož uviedol: „Myslím si, že nie, súd sa v podstate stotožnil s tým, čo povedal Okresný súd Ružomberok, ale v podstate sa tejto problematike regulácii medveďa nejak osobitne nevenoval.“ 

Na Slovensku existuje zoznam chránených živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za škody. Zastúpenie v ňom má okrem medveďa hnedého napríklad rys či vlk, a teda zvieratá, ktoré vedia spôsobovať škody napríklad na hospodárskych zvieratách, včelstvách či ovocných drevinách. Vďaka existencii takéhoto zoznamu mala nárok na odškodnenie od štátu aj rodina zosnulého Dušana.

Vedci konštatujú, že medvede premnožené nie sú 

V našej krajine sa posledné roky medvede označovali za premnožené či dokonca súce na odstrel. Štátna ochrana prírody preto s nezávislými expertami z Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe uskutočnila DNA analýzu na viac ako 2 000 vzorkách srsti a trusu medveďa hnedého.

„Nezávislý zahraničný tím vedcov hypotézu o premnožení medveďov na Slovensku predbežne nepotvrdil. Na základe prvých výsledkov štúdie v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho genetického sčítania možno konštatovať, že k výrazným zmenám vo veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku pravdepodobne nedochádza,“ stojí v článku sa na stránke štátnej ochrany prírody.

zdroj: Unsplash/Zdeněk Macháček

Zo získaných vzoriek DNA medveďa hnedého vedci predbežne odhadli populáciu šelmy na 1 056 jedincov. „Vzhľadom na možnú štatistickú odchýlku sa tak skutočná početnosť najväčšej slovenskej šelmy pohybuje v intervale od 1 012 do 1 275 jedincov,“ napísali ochranári.

Výsledky vedeckých štúdií sa podľa ochranárov síce štandardne medializujú až po ich publikovaní vo vedeckom časopise. „V tomto prípade však v súvislosti so situáciou na Slovensku robíme výnimku vzhľadom na potrebu informovať verejnosť,“ povedal Pavel Hulva z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. 

Generálny riaditeľ štátnej ochrany prírody Dušan Karaska podotkol, že hoci k výrazným zmenám početnosti medveďov nedochádza, úlohu zohrávajú aj iné faktory.

„To, čo sa výrazne zmenilo, nie je počet medveďov, ale ich správanie. Nezabezpečené kontajnery, vnadiská, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú v čoraz tesnejšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť. Všetky tieto faktory zvyšujú riziko stretu človeka s najväčšou slovenskou šelmou,“ konštatoval Karaska.