Zabudni na kávu. Krátke zdriemnutie cez deň dokáže naštartovať tvoj mozog lepšie, odhalila nová štúdia

Tretinu života prespíš, no pravdepodobne netušíš, aký veľký vplyv má spánok na tvoju pamäť, učenie a tvorivosť. Nové výskumy ukazujú, že už krátke zdriemnutie počas dňa môže výrazne zmeniť to, ako tvoj mozog funguje. O zisteniach informoval web knowridge.com.

Mozog sa vie „resetovať“

Výskum vedcov z Nemecka a Švajčiarska ukázal, že aj krátky popoludňajší spánok pomáha mozgu zregenerovať sa a pripraviť sa na učenie nových vecí. Štúdiu publikovali 22. januára 2026 v časopise NeuroImage a podieľali sa na nej tímy z Medical Center – University of Freiburg, Geneva University Hospitals (HUG) a University of Geneva (UNIGE).

Vedci zistili, že krátke zdriemnutie pomáha preusporiadať mozgové spojenia tak, aby si vedel ľahšie ukladať nové informácie. Predtým sa pritom predpokladalo, že takýto „reset“ nastáva iba po celonočnom spánku.

Profesor Christoph Nissen, ktorý výskum viedol, vysvetľuje, že aj krátke zdriemnutia zvyšujú schopnosť mozgu prijímať a ukladať nové informácie. Počas dňa tvoj mozog neustále spracúva nové podnety a tým posilňuje spojenia medzi nervovými bunkami, takzvané synapsy.

Tieto spojenia sú síce potrebné na učenie, no môžu sa preťažiť. Keď sa tak stane, mozog je „plný“ a nové učenie ide ťažšie. Spánok túto záťaž znižuje bez vymazania dôležitých spomienok a vytvára priestor na ďalšie učenie.

Prečo sa lepšie učíš

Podľa webu The Scientist zohrávajú pri ukladaní pamäte kľúčovú úlohu takzvané spánkové vretená, teda krátke výbuchy mozgovej aktivity. Tieto vlny sú spojené s presunom krátkodobých a úlohovo viazaných informácií do dlhodobej pamäte. Znížený výskyt spánkových vretien sa spája s neurovývinovými, psychiatrickými a degeneratívnymi poruchami, zatiaľ čo ich posilnenie môže pamäť zlepšiť a slúžiť ako cieľ kognitívnej terapie.

Tento poznatok motivoval neuropsychologičku Daru Manoach z Harvard Medical School a jej tím preskúmať, kde presne v mozgu sa zmeny spánkových vretien objavujú v reakcii na učenie. V štúdii publikovanej v Journal of Neuroscience zistili, že zvýšená frekvencia spánkových vretien v oblastiach mozgu spojených s pohybom a plánovaním zlepšila výkon po zdriemnutí.

Výskumu sa zúčastnilo 25 ľudí vo veku 21 až 42 rokov, ktorí sa učili motorickú úlohu spočívajúcu v stláčaní klávesov v presnom poradí. Vedci sledovali mozgovú aktivitu počas základného zdriemnutia, tréningu aj spánku po tréningu. Zistili, že zvýšená hustota spánkových vretien sa objavila len po učení, nie pred ním.

To naznačuje, že učenie aktívne zvyšuje výskyt týchto vĺn v oblastiach súvisiacich s danou úlohou. Zároveň platilo, že nárast spánkových vretien v oblastiach motorického vykonávania predpovedal zlepšenie výkonu po spánku.

Čo ukázali experimenty

Do európskej štúdie sa zapojilo 20 zdravých mladých dospelých. Počas dvoch rôznych popoludní niektorí z nich spali približne 45 minút a iní zostali bdelí. Keďže nie je možné priamo merať synapsy u zdravých ľudí, vedci použili bezpečné neinvazívne metódy, ako EEG a magnetickú stimuláciu.

Po spánku sa sila mozgových spojení mierne znížila, čím sa uvoľnila mentálna záťaž, a zároveň sa zlepšila schopnosť vytvárať nové spojenia. To znamená, že mozog bol lepšie pripravený učiť sa než po rovnakom čase strávenom bdelým stavom.

Profesor Kai Spiegelhalder dodáva, že krátke zdriemnutia pomáhajú jasnejšie myslieť a udržať pozornosť. To je užitočné v situáciách, kde je potrebné silné mentálne sústredenie alebo fyzický výkon, napríklad v hudbe, športe či bezpečnostných profesiách.

Vedci zároveň upozorňujú, že občasné problémy so spánkom nemusia znamenať, že tvoj mozog nebude fungovať správne. Pri dlhodobej nespavosti býva problémom skôr stres a zlé návyky. V takých prípadoch je vhodnejšia terapia CBT-I než lieky na spanie, ktoré môžu narúšať prirodzené regeneračné procesy mozgu.

Spánok a kreativita

Ďalšie zistenia priniesol web Inc.com, ktorý informoval o novej štúdii publikovanej v časopise PLOS Biology. Tá naznačuje, že krátke popoludňajšie zdriemnutia nepomáhajú len pamäti, ale aj kreativite. Tím nemeckých vedcov zapojil 90 dobrovoľníkov do úlohy, ktorá spočívala v sledovaní bodiek na obrazovke. Úloha vyzerala jednoducho, no obsahovala skrytý trik, ktorý ju výrazne zjednodušoval.

Po štyroch kolách mali účastníci 20-minútový odpočinok v tmavej miestnosti, pričom ich mozgovú aktivitu sledovalo EEG. Po prestávke sa k úlohe vrátili. Všetci sa zlepšili, no rozdiely boli výrazné. Tí, ktorí počas prestávky nezaspali, objavili skratku v 55 percentách prípadov. Naopak, 85 percent účastníkov, ktorí sa dostali do hlbšej fázy spánku N2, zažilo „aha moment“ a našlo riešenie.

Vedci dospeli k záveru, že krátky, ale relatívne hlboký spánok pomáha mozgu riešiť zložité problémy a prichádzať s prelomovými nápadmi. Spoluautorka štúdie Anika Löwe dodala: „Čo ma naozaj zasiahlo, keď som o týchto zisteniach rozprávala ľuďom vo svojom okolí, najmä kreatívcom, bolo to, ako veľmi s nimi tieto výsledky rezonovali. Mnohí z nich si ich vedeli spojiť s osobnou skúsenosťou kreatívneho prelomu po zdriemnutí.“

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy