Zákon, ktorý zmení všetko: Výrobcovia budú musieť opravovať spotrebiče aj po záruke
- Tvoje spotrebiče vydržia dlhšie
- Výrobcom pribudnú nové povinnosti
- Klamlivé eko-reklamy skončia
- Zistí, čo to bude znamenať pre tvoje nákupy
- Tvoje spotrebiče vydržia dlhšie
- Výrobcom pribudnú nové povinnosti
- Klamlivé eko-reklamy skončia
- Zistí, čo to bude znamenať pre tvoje nákupy
Poslanci slovenského parlamentu schválili dôležitú novelu zákona o ochrane spotrebiteľa. Do našej legislatívy preberá dve európske smernice – o práve na opravu výrobkov a o boji proti zavádzajúcim ekologickým tvrdeniam, teda greenwashingu. Výsledkom má byť menej odpadu, dlhšia životnosť spotrebičov a férovejšia reklama.
Pribudne povinnosť opravovať aj po záruke
Výrobcovia budú musieť po novom zabezpečiť opravu vybraných druhov výrobkov aj po uplynutí záruky, a to na žiadosť spotrebiteľa.
Povinnosť sa bude týkať napríklad práčok, sušičiek, umývačiek riadu, vysávačov, chladničiek, mobilných telefónov či smartfónov. Tieto opravy musia byť dostupné, cenovo primerané a vykonané v primeranej lehote. Výrobcovia zároveň budú musieť zverejniť ceny opravárenských služieb na svojich webových stránkach.
Zákon prináša aj nové práva pre spotrebiteľov v rámci záruky. Ak sa rozhodnú pre opravu namiesto výmeny, zodpovednosť obchodníka sa automaticky predĺži o ďalších 12 mesiacov. Spotrebiteľ teda získa istotu, že výrobok bude po oprave funkčný aspoň rok.
„Slovenský spotrebiteľ musí mať rovnaké postavenie ako spotrebiteľ v Nemecku či Francúzsku. Musí vedieť, ako dlho mu tovar vydrží, či sa dá opraviť a čo je len marketingový trik,“ zdôraznila ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorá novelu zákona predložila na schválenie.
Zákaz greenwashingu
Zásadné zmeny čakajú aj na výrobcov a obchodníkov, ktorí používajú environmentálne označenia. Po novom nebude možné uvádzať tvrdenia ako „klimaticky neutrálne“, „bio“ alebo „šetrné k planéte“ bez preukázateľného dôkazu, čo sa súhrnne zvykne označovať pojmom greenwashing (zavádzajúce ekologické marketingové tvrdenia).
Obchodníci budú musieť viditeľne informovať o životnosti výrobku, dostupnosti náhradných dielov či softvérových aktualizáciách, a to už pred uzatvorením zmluvy. Tieto údaje budú musieť zverejniť napríklad na regáloch, etiketách alebo obale výrobku.
Zároveň sa sprísni prezentácia zliav – pri výpočte zľavy budú obchodníci povinní vychádzať z najnižšej ceny výrobku za posledných 30 dní, aby sa zabránilo fiktívnemu zľavňovaniu.
Viac opráv a silnejšie postavenie spotrebiteľa
Novela slovenského zákona reaguje na európsku legislatívu, ktorá vznikla ako odpoveď na alarmujúce štatistiky. Každý rok vznikne v Európskej únii 35 miliónov ton elektronického odpadu, 261 miliónov ton emisií a spotrebuje sa 30 miliónov ton surovín, ktoré by mohli byť ušetrené opravou namiesto výmeny.
Cieľom tzv. „práva na opravu“ je podporiť dlhšiu životnosť výrobkov, znížiť množstvo odpadu, zlepšiť informovanosť spotrebiteľov a vytvoriť priaznivejšie prostredie pre opravárenský sektor.
„Oprava sa musí stať jednoduchšou, lacnejšou a dostupnejšou než kúpa nového výrobku. To je kľúčový krok k udržateľnejšej spotrebe,“ uvádza Európska komisia vo svojej správe. Očakáva sa, že nový rámec podporí investície a rast opravárenského priemyslu v objeme 4,8 miliardy eur naprieč členskými štátmi.
Platforma, formulár a dohľad
Zákon zároveň zavádza jednotný európsky formulár pre opravu, ktorý musí opravovňa spotrebiteľovi na požiadanie poskytnúť. Ten bude obsahovať jasné podmienky opravy – cenu, trvanie opravy, možnosť náhradného výrobku a bude záväzný minimálne 30 dní.
Niektoré časti novely zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudnú účinnosť až v priebehu roka 2026 – konkrétne od 1. januára, 31. júla a 27. septembra – aby mali výrobcovia a obchodníci čas prispôsobiť sa novým povinnostiam.
Do roku 2027 vznikne aj európska online platforma pre opravy, ktorá prepojí spotrebiteľov s lokálnymi opravovňami. Slovensko sa na jej vznik pripravuje už teraz vytvorením potrebného legislatívneho rámca.
EÚ pritvrdzuje v boji proti plastom
Európska únia dlhodobo bojuje so znečistením plastovým odpadom, no v posledných rokoch pritvrdila tempo. V roku 2022 každý obyvateľ EÚ vyprodukoval v priemere 36,1 kilogramu plastového obalového odpadu. Z tohto množstva sa podarilo recyklovať len 14,7 kilogramu. Ostatné plasty končia na skládkach, v spaľovniach alebo priamo v prírode – v lesoch, riekach, či na plážach.
Parlament preto v apríli 2024 schválil nové pravidlá, ktoré majú množstvo obalového odpadu do roku 2040 znížiť o 15 % v porovnaní s rokom 2018. Súčasťou dohody je napríklad zákaz jednorazových plastových tašiek na čerstvé ovocie a zeleninu či plastových obalov na jedlá a nápoje v gastroprevádzkach. Zmena príde do platnosti od 1. januára 2030.
EÚ zároveň zavádza povinnosť, aby takmer všetky plastové obaly boli recyklovateľné a obsahovali minimálny podiel recyklovaného plastu. Do roku 2029 musia členské štáty zabezpečiť, že 90 % jednorazových plastových a kovových obalov na nápoje sa bude zbierať oddelene, ide najmä o fľaše a plechovky. Zmeny ešte musí formálne schváliť Rada EÚ.
Opatrenia sa dotýkajú aj tzv. mikroplastov, drobných častíc s priemerom pod 5 milimetrov, ktoré sa nachádzajú nielen v oceánoch, ale čoraz častejšie aj v potravinách či vode. Nová legislatíva má prinútiť firmy manipulujúce s plastovými peletami, aby zaviedli prísne opatrenia na zamedzenie úniku týchto častíc do životného prostredia.
Európska stratégia pre plasty má ambiciózny cieľ: do roku 2030 by mal byť každý plastový obal opätovne použiteľný alebo recyklovateľný. Prvým krokom bolo už v roku 2019 zavedenie zákazu jednorazových plastov ako sú príbory, taniere či tyčinky na balóniky. Nové návrhy sa snažia tento rámec ďalej rozšíriť a reagovať na alarmujúci rast produkcie plastového odpadu, ktorý za poslednú dekádu narástol o 8 kilogramov na osobu.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: MH SR, europarl.europa