Založil ju Baťa. Prežila fašistov, komunistov aj privatizáciu. Slovenská firma vyrába ponožky, ktoré zbožňujú už celé generácie

  • Slovenský výrobca ponožiek a pančušiek Tatrasvit má bohatú históriu
  • Prežil dva totalitné režimy, privatizáciu a dodnes je najväčším výrobcom ponožiek na Slovensku
  • Dnes sa firma teší popularite so svojou značkou Tatrasvit aj s produktom Štýlovky
Tatrasvit
  • Slovenský výrobca ponožiek a pančušiek Tatrasvit má bohatú históriu
  • Prežil dva totalitné režimy, privatizáciu a dodnes je najväčším výrobcom ponožiek na Slovensku
  • Dnes sa firma teší popularite so svojou značkou Tatrasvit aj s produktom Štýlovky

Legendárny československý podnik Baťa je známy predovšetkým svojím biznisom s obuvou, no Baťovci boli multifunkční podnikatelia v mnohých odvetviach. Spoločnosť hľadala v tridsiatych rokoch minulého storočia ďalšie miesta na rozšírenie svojho podnikania. Voľba padla na pozemky vo vtedajšom katastrálnom území obce Veľká, ktoré mali výhodnú polohu a navyše pracovná sila na Slovensku bola pomerne lacná.

Rokovanie o cene pozemkov sa začalo v marci 1934, v júni už bola podpísaná zmluva medzi zástupcami obce a podniku. Približne o tri týždne sa začalo s výstavbou fabriky a postupne aj obytných budov pre robotníkov. Za zakladateľa závodov a mesta Svit sa pokladá Jan Antonín Baťa, brat Tomáša Baťu.

zdroj: Facebook/nformační centrum Baťa

Fabrika najskôr začala s výrobou umelého hodvábu, neskôr pribúdali ďalšie špecializácie

Za názov fabriky a následne aj mesta bolo vybrané pomenovanie SVIT. Existujú dva varianty, prečo je to tak. Podľa jedného ide o skratku slova Slovenská viskózová továreň, podľa druhého má byť názov odvodený od ostrihaného ovčieho rúna, ktoré sa má stočené nazývať svit. Predmetom podnikania bola výroba umelého hodvábu z celulózy.

Prvá pokusná výroba bola spustená už v septembri 1934, s masívnejšou produkciou sa začalo v roku 1936. Neskôr sa k predmetu podnikania pridala aj výroba celofánu.

zdroj: Baťa pod Tatrami

Spolu s fabrikou rástlo aj samotné mesto Svit. Rozvíjalo sa na základe Baťovej koncepcie ideálneho mesta, ktoré spája prácu, bývanie, šport a oddych. Baťa pochopil, že oddýchnutejší a spokojnejší zamestnanec je zároveň aj výkonnejší.  

Neskôr sa začali vyrábať aj umelé vlákna podobné vlne.

Za Slovenského štátu začala výroba pančušiek, českí pracovníci čelili udávaniu

Výroba umelých vlákien prirodzene vyvolala otázku o ich ďalšom spracovaní. Podnik sa rozhodol pre výrobu pančušiek, ktorá s menšími výpadkami pretrvala do dnešných čias. Prvé pančuchové stroje KOMET boli spočiatku premiestnené z Baťovej fabriky Trěbič do podniku DARINA v Liptovskom Mikuláši, odtiaľ sa potom v októbri 1939 presunuli do Svitu. Neskôr sa začala vyrábať aj bielizeň.

zdroj: Baťa pod Tatrami

Vyhlásenie klérofašistického Slovenského štátu skomplikovalo situáciu hlavne českým zamestnancom. Po Slovensku sa začali šíriť protičeské nálady a predsudky a z mnohých miest boli českí pracovníci vyháňaní. Tieto nálady sa nevyhli ani Svitu, kde bolo zamestnaných viacero Čechov, ktorých slovenské obyvateľstvo začalo udávať. Udania sa väčšinou týkali pracovníkov na vyšších pozíciách, takže je otázne, či išlo o nacionalizmus alebo len o obyčajnú závisť.

zdroj: Startitup/Eva Niňajová

Na konci vojny nacisti podmínovali fabriky a poškodili časť s pančuškami

Po prepuknutí Slovenského národného povstania a jeho následnom potlačení Nemci obsadili Svit a do čela závodu si dosadili kolaboranta Willibalda Helwina. Nacisti prikázali, aby podnik zásoboval nemeckú armádu zimnou bielizňou. Zamestnanci sa pokúšali sabotovať jej výrobu a podarilo sa im ochrániť výrobné stroje pred plánovaným premiestnením. Pred svojím stiahnutím nemecké jednotky podmínovali fabriku a najviac poškodili časť s pančuškami. Ich cieľom bolo zničiť výrobu.

Komunisti fabriku znárodnili a Baťu zakázali. Bol pre nich len kapitalistický vykorisťovateľ

Výrobný závod Svit, ako aj iné fabriky po celom Československu, sa stal predmetom znárodnenia. Viackrát zmenil meno, až sa napokon v roku 1949 ustálilo pomenovanie Tatrasvit.

Komunisti fabriku rozšírili o textilné stroje z českého pohraničia, ktoré tiež znárodnili.

V roku 1951 došlo k rozdeleniu spoločnosti na dva nezávislé dodnes fungujúce podniky Tatrasvit a Chemosvit. Druhý z nich mal na starosti výrobu umelého vlákna.

zdroj: Tatrasvit

Neľahký osud postihol aj zakladateľa Jana Antonína Baťu, ktorý po vojne emigroval do zahraničia. Komunisti ho označili za kolaboranta s nacistami a v jeho neprítomnosti odsúdili na 15 rokov väzenia a stratu celého majetku.

Počas komunizmu bola celá rodina Baťovcov persona non grata, domáci ich nesmeli spomínať a komunisti sa ich snažili vymazať s histórie a označovali ich za kapitalistických vykorisťovateľov.

Časť pracovníkov sa komunistom podarilo presvedčiť a druhá časť pracovníkov v tajnosti pracovala podľa zásad a etiky Baťovcov.

Zlaté časy fabriky. Tatrasvit mal závod aj na Kube

Od päťdesiatych rokov minulého storočia do nežnej revolúcie zažívala fabrika zlaté časy. Rástol počet zamestnancov i výrobné kapacity. Postupne boli k závodom pripojené aj pridružené drobné podniky v Košiciach, Spišskej Starej Vsi, Spišskej Novej Vsi a v Rožňave. Podľa pamätníčky Emílie Nedzelovej, ktorá pracovala ako vedúca výroby, zamestnávali dokopy okolo sedem a pol tisíc ľudí.

zdroj: Tatrasvit

zdroj: Baťa pod Tatrami

„Okrem toho boli ešte pridružené jednotné roľnícke družstvá, kde nám ľudia robili. My sme mali asi desať roľníckych družstiev. Jedno vo Veľkých Kapušanoch na hranici s Ukrajinou a mali sme spoločný závod s Mukačevom. Mali sme aj závod v Havane na Kube, to bolo z politických dôvodov. Vozili sme priadze z Maroka cez celý Atlantický oceán do Havany a potom sme vozili naspäť do Československa,“ dodala Nedzelová.

Posielanie produktov na Kubu nechápal ani bývalý mechanik pančuchových strojov Ondrej Lešundák, ktorý v Tatrasvite robil celý život. „Ja som sa nad tým pozastavil. Tak my robíme výrobky a oni ich posielajú zašívať špice na Kubu. Potom nám ich pošlú naspäť, musíme ich poopravovať a znova idú dakde do Ruska. To čo je za ekonomika? Potom mi známy vysvetlil, že to robia v rámci splácania dlhu za cukrovary,“ povedal Lešundák.

zdroj: Ondrej Lešundák/archív

Nedzelová udáva ročnú kapacitu 37 200 000 ponožiek a pančušiek, pričom denná kapacita bola 140 000 párov ponožiek a 10 000 kusov pančúch.

Export vtedy tvoril 25 %, pričom 12,5 % sa vyvážalo na západ a ďalších 12,5 % na východ.

Okrem ponožiek a pančušiek vyrábal Tatrasvit aj svetre a bielizeň.

zdroj: Tatrasvit

zdroj: Tatrasvit

Tri milióny párov ponožiek ročne

„Po 1989 sa otvoril trh. Prišiel prílev lacného tovaru z Číny a Turecka, ktorý lacnejšími cenami vytlačil domáce produkty a celý textilný trh sa rozpadol,“ hovorí marketingový riaditeľ Tatrasvitu Peter Antal.

Spoločnosť po nežnej revolúcii a privatizácii vystriedala niekoľko majiteľov a prešla transformáciou. Súčasná spoločnosť Tatrasvit Svit Sock funguje od 1994, pričom pôvodný názov bol TATRABAL.

Dnešná firma čerpá z Baťovskej tradície a histórie. V súčasnosti zamestnáva 250 pracovníkov a ročne vyrobí 3 milióny párov ponožiek pre deti a dospelých a 200-tisíc pančuchových nohavíc.

Tatrasvit ročne predá okolo 400 až 500-tisíc ponožiek a pančušiek pod svojou vlastnou značkou. Ostatná výroba je pre klientov iných značiek alebo napríklad armády. 

Významná časť, až 80 percent výroby, smeruje na export do krajín ako Nemecko, Rakúsko alebo Švajčiarsko, Taliansko a Rakúsko.

zdroj: Tatrasvit/Peter Antal. Na snímke marketingový riaditeľ Tatrasvitu Peter Antal.

Minulý rok Tatrasvit podľa Finstatu dosiahol tržby na úrovni 6,5 milióna eur a zisk 8 574 eur. Veľká časť finančných prostriedkov totiž ide do nákladov spojených s údržbou dnes už historickej budovy, kde fabrika sídli. Podľa Antala firma prechádza procesom optimalizácie. Podnikateľské prostredie tiež podľa neho nie je ideálne pre slovenské firmy.

zdroj: Finstat

Hoci sa spoločnosti koronakríza nevyhla a spočiatku bola časť objednávok od klientov neistá, podľa Antala situácia už vyzerá pozitívne. Na začiatku pandémie sa firma na čas pretransformovala a vyrábala ochranné rúška. Dnes už znova vyrába len ponožky a pančušky. „Sme podnik v hospodárskej štátnej núdzi, ak budeme povolaní, sme pripravení pomôcť slovenským občanom,“ priblížil marketingový riaditeľ Tatrasvitu.

zdroj: Facebook/Tatrasvit

Štýlovky sú unikátny projekt

Po Nežnej revolúcii sa začali meniť aj trendy vo výrobe ponožiek. „Ponožky sa niekedy vnímali ako nutnosť, ale dnes už je to módny doplnok,“ povedal ďalej Antal. Tatrasvit sa musel prispôsobiť novým trendom a preorientovať sa z jednofarebných ponožiek na viacfarebné s obrázkami. Výroba takýchto ponožiek je náročnejšia, zdĺhavejšia i nákladnejšia.  

zdroj: Tatrasvit

V roku 2018 sa zrodila úspešná spolupráca medzi Tatrasvitom a Beponom, ktorá trvá doteraz.  Spoločne vytvorili produkt Štýlovky, ktorý sa teší veľkej popularite. „Je to veľmi unikátny projekt –spolupráca najväčšieho slovenského výrobcu a najväčšieho slovenského predajcu ponožkového a pančuškového. Dizajny si niektoré dodávajú v Bepone, ale väčšinu tvoríme my. Máme svojich dizajnérov. Idey sa zakladajú hlavne na sezónnej báze, hlavne okolo sviatkov a udalostí ako futbal, Valentín, Vianoce a podobné,“ vysvetlil Peter Antal.

Spoločnosť okrem toho vyrába aj zdravotné ponožky, rôzne variácie športových ponožiek či kompresné podkolienky.

zdroj: Facebook/Bepon

Výroba ponožiek dnes

„Ľudia si myslia, že pletenie ponožiek je ľahká vec, no nie je to pravda. Je to taká stredne náročná výroba. Sú, samozrejme, aj ťažšie výroby, no ani toto nie je ľahká vec,“ prezradil Antal.

Na začiatku výroby ponožky je jej dizajn. „Dizajn je alchýmia, pri ktorej treba myslieť na to, aby to bolo pekne rozložené a nevznikali miesta, kde sa to môže trhať,“ povedal marketingový riaditeľ Tatrasvitu.

zdroj: Facebook/Tatrasvit

Ponožka prechádza štyrmi technologickými fázami, a to pletením, šitím, formovaním a na záver kontrolou s balením.

Jeden pár ponožiek sa pletie asi desať minút. Spotrebuje sa naň 1 500 metrov bavlny a prejde 17 pármi rúk.

Tatrasvit má technické problémy so strojmi na pletenie pančušiek, ktorých vek je takmer 40 rokov. Ich oprava je problematická kvôli chýbajúcemu odbornému personálu. Bývalý mechanik pančuchových strojov Ondrej Lešundák označil svoju prácu za veľmi zložitú, neraz mal zo strojov dotlčené prsty. Ďalšie kritické povolanie, ktoré firme chýba, je pletiarka.

zdroj: Tatrasvit

zdroj: Startitup/Eva Niňajová

Spoločnosť chce v budúcnosti vyššiu automatizáciu strojov. „Cieľ, ktorý chceme ako firma Tatrasvit dosiahnuť, je všetky tieto staršie stroje automatizovať,“ vysvetlil Antal.

V minulom roku sa firme vďaka Eurofondom podarilo zakúpiť desať strojov, ktoré dokážu zvládnuť prvú aj druhú fázu. „Uzatváranie špice v druhom technologickom stupni, takzvané retiazkovanie, je fyzicky najťažšia a najzložitejšia práca. Jeden čas sme mali v závode Vietnamky, a tie mali dlhé prsty, tým to šlo dobre, ale pre bežnú ženu je to ťažká práca,“ dodala bývalá pracovníčka Emília Nedzelová.

Na formovanie ponožiek do požadovanej veľkosti spoločnosť aj napriek ekonomickej nevýhodnosti používa paru, čo sa odzrkadľuje na ich lepšej kvalite a finálnom vzhľade.

zdroj: Tatrasvit

zdroj: Tatrasvit

Pôvodná výroba pančúch prešla približne dvoma inováciami v technológii šitia, inak je rovnaká. Pančušky sú vyrábané zo 100 % bavlny, tak ako aj zdravotné ponožky.

Denná kapacita výroby je 9 000 párov ponožiek.

zdroj: Facebook/Tatrasvit
Zdroje: Finstat, OR SR, Božena Malovcová: História jednej myšlienky

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech