Zánik vesmíru príde skôr, ako sme čakali. Vedci prepočítali, kedy sa vyparia najodolnejšie objekty

Vesmír je pre nás doposiaľ najzáhadnejším miestom na skúmanie. A aj keď zostávajú bilióny rokov, nový výskum ukazuje, že sa vytratí do tmy omnoho skôr, ako sme si doteraz mysleli.

Trojica vedcov z Holandska aktualizovala výpočty, ktoré naznačujú, že zánik najodolnejších objektov vo vesmíre — bielych trpaslíkov, neutrónových hviezd či čiernych dier — sa odohrá v „len“ 10⁷⁸ rokoch, píše portál Space.

Zo 10¹¹⁰⁰ na „len“ 10⁷⁸ rokov

Tím z Radboudovej univerzity v Holandsku publikoval v máji 2025 v odbornom časopise Journal of Cosmology and Astroparticle Physics výsledky štúdie, ktoré významne skracujú čas do definitívneho konca vesmíru. Podľa ich nových výpočtov by „posledná etapa“ kozmickej existencie nemala nastať o 10¹¹⁰⁰ rokov, ako sa predpokladalo, ale približne o 10⁷⁸ rokov.

„Pre lepšie porozumenie, 10⁷⁸ znamená jednotka a za ňou 78 núl,“ vysvetľujú vedci. Čo je v porovnaní z 1100 nulami za jednotkou oveľa menej, ako sa predpokladalo. 

„Konečný koniec vesmíru príde omnoho skôr, než sme si mysleli, no našťastie stále o veľmi dlhý čas,“ povedal vedúci výskumu Heino Falcke, teoretický astrofyzik.

Aj keď ide o časový údaj natoľko vzdialený, že je prakticky nepredstaviteľný, v mierke vesmíru je to radikálna úprava. Výskumníci sa zamerali na predpoveď zániku najdlhšie prežívajúcich objektov — tzv. zvyškov mŕtvych hviezd: bielych trpaslíkov a neutrónových hviezd.

Viac než len čierne diery

Celý proces zániku sa opiera o Hawkingovu radiáciu, ktorú predpovedal britský fyzik Stephen Hawking v 70. rokoch 20. storočia. Jeho teória tvrdí, že čierne diery nie sú úplne „čierne“. Vyžarujú častice v dôsledku kvantových fluktuácií v blízkosti horizontu udalostí. Časom sa tak čierne diery pomaly „odparujú“.

Tím vedcov z Holandska však tento koncept rozšíril. Zistili, že na to, aby dochádzalo k podobnému javu, nie je nevyhnutný horizont udalostí. Postačuje na to samotné zakrivenie časopriestoru. V ich modeli sa objavujú virtuálne častice aj okolo iných kompaktných objektov, ako sú neutrónové hviezdy či bieli trpaslíci, ktoré sa teda takisto vyparujú.

„Na rozdiel od čiernych dier majú tieto objekty povrch. Ale pre svoju extrémnu hustotu a zakrivenie časopriestoru tiež strácajú hmotu rovnakým spôsobom,“ vysvetlil Michael Wondrak, jeden zo spoluautorov štúdie.

Výpočty ukázali, že čierne diery a neutrónové hviezdy zaniknú približne v rovnakom čase — asi za 10⁶⁷ až 10⁷⁸ rokov. Zaujímavé je, že práve čierne diery, hoci sú gravitačne najextrémnejšie, sa vyparujú pomalšie, pretože časť vlastného žiarenia znovu absorbujú.

Ako to ovplyvní nás? 

Vedci zdôrazňujú, že napriek pojmu „skôr“ ide stále o nepredstaviteľne vzdialenú budúcnosť. „Nič z toho neovplyvní ľudstvo — ak sa ho vôbec niečo bude týkať o miliardy rokov,“ povedal Falcke. V skutočnosti naša planéta skončí omnoho skôr: Slnko za miliardu rokov prevarí oceány a o ďalších sedem až osem miliárd rokov expanduje, pričom pohltí celú Zem.

Tento typ výskumu je však dôležitý pre teoretickú fyziku. Vedci dúfajú, že skúmaním extrémnych prípadov, ako je úplný zánik hmoty, sa priblížia k hlbšiemu pochopeniu kvantovej gravitácie a samotnej štruktúry vesmíru.

„Otázky ako táto nám pomáhajú porozumieť základným princípom fyziky. A možno raz odhalíme, čo je vlastne Hawkingova radiácia na kvantovej úrovni,“ dodal spoluautor Walter van Suijlekom.

Temná energia a ďalšie otázniky

Téma zániku vesmíru súvisí aj s tmavou energiou, ktorá tvorí približne 70 % vesmíru. Nové údaje z marca 2025 naznačujú, že táto tajomná sila by mohla slabnúť. Ak sa to potvrdí, vesmír by mohol jedného dňa prestať expandovať a namiesto toho sa zrútiť späť do seba — v tzv. „Veľkom kolapse“ (Big Crunch).

„Teraz sa objavuje možnosť, že všetko raz skončí,“ uviedol Mustapha Ishak-Boushaki, kozmológ z Texaskej univerzity v Dallase. Či je to dobrá, alebo zlá správa, na to si zatiaľ vedci nechávajú priestor.

O ďalšie poznatky sa usilujú aj európske výskumné misie ako teleskop Euclid či observatórium Vera C. Rubin v Čile. Práve tieto projekty by v nasledujúcich rokoch mohli definitívnejšie určiť osud vesmíru — či pôjde o večné rozptýlenie, náhlu smrť, alebo návrat k začiatku.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír