Západ chce vyslať vojakov na Ukrajinu. „Sľubuje sily, ktoré nemá,“ hovorí expert

Británia a Francúzsko po prvý raz otvorene hovoria o fyzickej prítomnosti svojich vojakov na Ukrajine po prímerí s Ruskom – ide o prvý konkrétny náčrt toho, ako by mohla vyzerať povojnová bezpečnosť krajiny.

Dokument podpísali na summite v Paríži francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Sir Keir Starmer a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia 35 krajín združených v tzv. koalícii ochotných a dohodu označili za „významný krok vpred“ pri snahe zaručiť mier vo vojnou zničenej Ukrajine.

Podľa The Independent to umožnila prítomnosť USA na summite, pričom zať amerického prezidenta Donalda Trumpa, Jared Kushner, potvrdil, že prezident „silne, silne, silne“ podporuje bezpečnostné záruky a poskytne zázemie, aby to fungovalo.

V texte sa dočítaš, čo presne lídri v Paríži schválili, akú úlohu majú mať západné jednotky, či by mohli bojovať s Ruskom, koľko vojakov by mohlo byť nasadených a aká má byť účasť Spojených štátov – aj prečo napokon USA dokument o bezpečnostných zárukách nepodpísali.

Na stretnutí neboli prítomní ani slovenský premiér Robert Fico, ani maďarský premiér Viktor Orbán.

Prečo sa vôbec hovorí o nasadení západných jednotiek na Ukrajine?

Pretože západní lídri sa obávajú, že mierová dohoda s Ruskom by bez reálnych bezpečnostných záruk dlho nevydržala. Cieľom nie je bojovať s Ruskom, ale odradiť ho od ďalšieho útoku. Britský premiér Keir Starmer to zhrnul slovami: „Tieto bezpečnostné záruky sú kľúčom k tomu, aby mier znamenal koniec vojny, nie len prestávku.“

zdroj: Emmanuel Macron, a Volodymyr Zelenskyj

Čo sa dohodlo v Paríži?

Najdôležitejším bodom je práve dokument deklarujúci zámer nasadiť francúzske a britské jednotky na ukrajinské územie v prípade dosiahnutia mierovej dohody s Ruskom. Po vojne by tak mala vzniknúť mnohonárodná bezpečnostná sila, ktorá by mala podporiť stabilitu, pomôcť s obnovou Ukrajiny a posilniť bezpečnostné záruky pre ňu.

Hoci Británia a Francúzsko predtým vyhlásili ochotu nasadiť vojská na Ukrajinu po prímerí, Starmer podľa CNN uviedol, že táto dohoda stanovuje právny rámec pre umožnenie ich silám pôsobiť v tejto krajine.

„Tieto bezpečnostné záruky sú kľúčom k zabezpečeniu toho, aby mierová dohoda nikdy neznamenala kapituláciu Ukrajiny ani novú hrozbu pre Ukrajinu,“ povedal podľa CNN Macron. Poukázal na históriu Ruska v porušovaní mierových dohôd so svojimi susedmi a povedal, že spojenci Ukrajiny chcú zabrániť opakovaniu takýchto porušení.

„Po prímerí Spojené kráľovstvo a Francúzsko zriadia vojenské centrá po celej Ukrajine a postavia chránené zariadenia pre zbrane a vojenské vybavenie na podporu obranných potrieb Ukrajiny,“ povedal Starmer na spoločnej tlačovej konferencii po boku európskych lídrov, ako aj špeciálneho vyslanca USA Steva Witkoffa a Jareda Kushnera, zaťa prezidenta Donalda Trumpa.

Exporadca Bieleho domu varuje Európu pred prímerím. Nádej vkladá do nečakaného muža

Bojovali by tieto jednotky?

The Guardian konštatuje, že je nepravdepodobné, že by plánované pozemné sily priamo bojovali s ruskými silami, ak by Moskva obnovila inváziu na Ukrajinu. Macron objasnil, že cieľom síl bude „poskytnúť uistenie po prímerí“ a poznamenal, že budú umiestnené „ďaleko za kontaktnou líniou“.  Veľkosť ani rozsah potenciálnych síl lídri nepriblížili.

Odhady počtu vojakov, ktorí by boli potrební pre mierovú a stabilizačnú misiu na Ukrajine po dosiahnutí prímeria, sa líšia a závisia od konkrétneho mandátu misie.

Podľa vojenských analytikov by pre efektívne monitorovanie frontovej línie a zabezpečenie kľúčovej infraštruktúry išlo pravdepodobne o niekoľko tisíc jednotiek – kombináciu pozorovateľov, logistických špecialistov a ochranných síl.

Misia OBSE v roku 2015, ktorá monitorovala oveľa kratšiu frontovú líniu na východnej Ukrajine, disponovala asi tisíckami ľudí.Svoju úlohu ale vtedy nezvládala, a to vtedy na bojisku ešte nehrali takú úlohu moderné technológie ako drony.

Akú úlohu by mali Spojené štáty?

Vyhlásenie lídrov podľa Seznam.cz počíta s účasťou USA na misii monitorujúcej prímerie. V pláne ale nie je nasadenie amerických jednotiek na území Ukrajiny, chystá sa skôr využitie amerických dronov, senzorov alebo satelitov. Na otázku, či by USA pomohli európskym silám, ak by boli na Ukrajine napadnuté, Witkoff podľa The Guardian uviedol, že bezpečnostné záruky sú „tak silné, ako ešte nikto nevidel“ a majú „odradiť od ďalších útokov […] ak dôjde k útokom, ktoré majú brániť. A urobia oboje“.

Hoci sa pôvodne počítalo s tým, že Spojené štáty sa pripoja k spoločnému vyhláseniu o bezpečnostných zárukách, finálny dokument napokon podpísali výlučne krajiny združené v tzv. koalícii ochotných.

Ako upozornil portál Politico, z konečnej verzie textu zmizli konkrétne pasáže týkajúce sa americkej účasti v mnohonárodných silách určených pre Ukrajinu. V skoršom návrhu sa pritom počítalo s tým, že USA sa zaviažu podporiť tieto jednotky v prípade útoku a poskytnúť im spravodajskú a inú pomoc.

Britský novinár a expert na medzinárodné vzťahy a Rusko Edward Luc pre Seznam.cz upozornil, že „sľubujeme sily, ktoré v skutočnosti nemáme, na vynútenie prímeria, ktoré zatiaľ neexistuje, podľa plánu, ktorý ešte musí byť vypracovaný, s podporou veľmoci, ktorá už nie je naším spojencom, a proti protivníkovi, ktorého odhodlanie je oveľa silnejšie ako to naše“.

Mierová dohoda v nedohľadne

Moskva oficiálne odmieta akýkoľvek plán vyslať západné jednotky na Ukrajinu a považuje takúto možnosť za neprijateľnú. Kremeľ opakovane uviedol, že žiadne sily zo západných krajín na ukrajinskom území nebude tolerovať a považuje ich za ohrozenie svojej vlastnej bezpečnosti.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta