Zdieľanie polohy s partnerom nemusí byť bezpečné, varuje expert: „Útočníci majú vždy právo prvého ťahu“

Zdieľanie polohy s partnerom je pre mnohé páry každodennou realitou. Správy typu: „Chcem vidieť tvoju polohu, aby som mal/a istotu, že si v bezpečí,“ nie sú nič nezvyčajné. Moderné technológie však dokážu nenápadne posunúť hranicu medzi dôverou a nezdravou kontrolou partnera.

Smartfón dnes funguje ako osobný archív tvojho života. Uchováva komunikáciu, fotografie, heslá, biometrické údaje aj detailnú históriu pohybu.

Ak partnerovi sprístupníš svoje zariadenie alebo účty, neznamená to len zdieľanie pohodlia. V praxi tým odovzdávaš aj citlivé dáta a možnosť na ich zneužitie. Na riziká upozorňuje spoluzakladateľka konferencie o kyberbezpečnosti Qubit Conference Mária Krahulecová.

Poloha ako detailná mapa tvojich návykov

Zdieľanie polohy nie je len informácia o tom, kde sa práve nachádzaš. Vytvára sa súvislý záznam o tom, kde bývaš, kedy odchádzaš z domu, akú trasu volíš, kde tráviš voľný čas a aké miesta navštevuješ pravidelne.

Aj keď sa údaje označujú ako anonymizované, ich spätné priradenie ku konkrétnej osobe nemusí byť zložité. Analýzy ukazujú, že na identifikáciu človeka v anonymných dátach môžu stačiť štyri náhodné body pohybu.

Mária Krahulecová to pomenúva jasne: „Vždy, keď dáte niekomu prístup k svojej polohe, nedávate mu len bod na mape, ale časový záznam vášho života.“

Z každodenných rutín – pravidelnej cesty do práce, návštevy fitka či obľúbenej kaviarne – sa dá poskladať presný obraz o tom, ako funguješ. Ak k tomu pribudnú metadáta o komunikácii, teda kto s kým komunikuje, kedy a ako často, vzniká komplexný profil bez potreby čítať správy.

Sociologička PhDr. Silvia Porubänová upozorňuje, že za podobnými kompromismi často stojí túžba po prijatí: „Všetci bez rozdielu prahneme po bezpodmienečnej láske a prijatí. V túžbe po naplnení nášho ideálu, dokonalého, či ‚aspoň‘ optimálneho partnerského vzťahu sme ochotní/é pristúpiť na kompromisy, alebo konkrétne podmienky, ktoré by sme v inom type vzťahov (priateľských, príbuzenských…) považovali prinajmenšom za čudné, podozrivé, ba priam za neakceptovateľné.“

zdroj: AI

Dvojfaktorové overenie nie je stopercentné 

Na otázky bezpečnosti sme sa pýtali aj uznávaného odborníka na IT Ondreja Macka, co-foundera TOUCHIT. Prezradil aj to, aké sú pre útočníka najcennejšie dáta z telefónu. 

„Kontakty, e-mailové adresy alebo uložené platobné karty. Existuje aj možnosť, že si podvodníci vedia pozrieť displej na diaľku. Nainštalujú si program a vedia si pozrieť napríklad tvoj prihlasovací kód do bankovej aplikácie. Ak nemáš biometrické prihlasovanie a zadávaš kód, vidia to. Takisto ak máš dvojfaktorové overovanie, vedia si potvrdiť aj to. Dvojfaktorové overovanie nemusí byť stopercentné,“ povedal pre Startitup. 

Ak však dvojfaktorové overenie nemáš zapnuté, útočníkom stačí len meno a heslo a dostanú sa ku cloudovým účtom bez tvojho vedomia, tvrdí odborník. 

Používanie biometrických údajov je bezpečnejšie 

Podľa Macka majú vždy útočníci „právo prvého ťahu“. ESET a podobné firmy síce poskytujú riešenia, no vo výsledku však reagujú len na to, čo útočníci vymyslia. „Existuje určitá doba, kedy sú útočníci vo výhode. Netreba sa spoliehať len na to, že mám nainštalovaný nejaký zabezpečovací softvér a som v pohode,“ dodal odborník. 

Ak používaš eID alebo biometrické prihlásenie, z pohľadu odborníka je to bezpečnejšie: „Čokoľvek, čo nie je sled čísiel alebo heslo, je z môjho pohľadu bezpečnejšie. Heslo sa dá totiž ľahko preniesť, ale odtlačok prsta nevieš urobiť tak jednoducho.“ 

Macko tvrdí, že Apple má napríklad veľmi bezpečne vymyslené rozpoznávanie tváre: „Z môjho pohľadu je to jednoduchšie – nemusíš si nič pamätať – a zároveň bezpečnejšie, lebo je to ťažko kopírovateľné.“

Sú slovenské zariadenia na odhalenie pokročilých foriem stalkerware?

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti