Zdravotné poisťovne, Kia aj Lidl. Nová daň pre veľké firmy má pomôcť zaplátať masívnu dieru v rozpočte v EÚ

Európska komisia predstavila návrh na zavedenie nového zdroja príjmu do rozpočtu Európskej únie. Navrhovaná daň, oficiálne označovaná ako corporate resource for Europe, sa má týkať všetkých spoločností – bez ohľadu na krajinu sídla – ktoré pôsobia v EÚ a dosahujú ročný čistý obrat nad 100 miliónov eur. Výnos z tejto dane by mal slúžiť na financovanie spoločného rozpočtu Únie, ktorého celkový rámec má od roku 2028 presiahnuť dva bilióny eur.

Podľa odhadov má samotná korporátna daň priniesť približne 6,8 miliardy eur ročne, pričom Komisia ju zaraďuje medzi päť nových príjmových zdrojov. Okrem nej plánuje EÚ výber poplatkov z nerecyklovaného plastu, tabaku, emisných povoleniek a z uhlíkového cla.

Slovenské firmy na zozname: Volkswagen, Kia, Slovnaft či Lidl

Z údajov portálu Finstat vyplýva, že na Slovensku existuje 377 podnikov, ktoré majú ročný obrat nad 100 miliónov eur. Medzi ne patrí aj desať najväčších spoločností, ktorých tržby ďaleko presahujú navrhovanú hranicu 100 miliónov eur. Tieto spoločnosti predstavujú len špičku ľadovca. Celkovo môže byť návrh dane relevantný pre stovky firiem na Slovensku – od energetiky a priemyslu cez maloobchod až po zdravotné poisťovne.

Medzi najväčšie firmy pôsobiace na Slovensku podľa výšky tržieb patrí Volkswagen Slovakia s obratom 12,52 miliardy eur, nasledovaný automobilkou Kia Slovakia, ktorá vygenerovala 8,07 miliardy eur. Tretie miesto patrí petrochemickej spoločnosti Slovnaft s tržbami 5,55 miliardy eur. Štvrtou najväčšou firmou je Všeobecná zdravotná poisťovňa s príjmami 5,04 miliardy eur. Nasledujú Slovenské elektrárne (3,73 miliardy eur), Slovenský plynárenský priemysel (2,77 miliardy eur), U. S. Steel Košice (2,68 miliardy eur), Dôvera zdravotná poisťovňa (2,40 miliardy eur), obchodný reťazec Lidl Slovenská republika (2,09 miliardy eur) a automobilka PCA Slovakia s tržbami 2,03 miliardy eur.

Čím vyššie tržby, tým vyššia sadzba

Európska komisia počíta s tzv. pásmovým systémom, v ktorom budú spoločnosti rozdelené podľa výšky obratu. Každé pásmo bude mať vlastnú sadzbu, takže veľké nadnárodné firmy by platili viac než podniky tesne nad hranicou 100 miliónov eur. Cieľom je zabezpečiť spravodlivé a proporcionálne prispievanie firiem do spoločného rozpočtu.

Z dane majú byť vyňaté štátne a verejné inštitúcie, medzinárodné organizácie a neziskové subjekty. Daň by sa mala vzťahovať na všetky firmy operujúce v EÚ, aj keď majú centrálu mimo Únie – ako napríklad americké technologické giganty či ázijské výrobné firmy.

Severná Európa hovorí „nie“

Zavedenie novej dane bude vyžadovať jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov, čo bude v praxi mimoriadne komplikované. Najväčší odpor očakáva Komisia zo strany krajín, ako sú Nemecko, Holandsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko či Rakúsko – teda tých, ktoré do rozpočtu viac prispievajú než z neho čerpajú.

Tieto štáty už v minulosti blokovali celoeurópsku daň z finančných transakcií či digitálnych služieb. Teraz však Brusel argumentuje rastúcimi nákladmi – na obranu, splácanie pandemických grantov a prechod na zelenú ekonomiku – ktoré si vyžadujú nové nástroje.

Energie, inflácia, nízky rast

Návrh prichádza v čase, keď európske podniky čelia viacerým výzvam. Ceny energií v Nemecku dosahujú 416 eur za megawatthodinu, čo je o 69 % viac než priemer EÚ. Priemyselný rast stagnuje, nové objednávky klesajú a viaceré firmy presúvajú výrobu mimo EÚ.

Ako upozornil Trend, nemecký chemický koncern BASF už prepustil tisíce ľudí a zavrel časť závodov. V podobnej situácii sa ocitli aj ďalšie podniky, ktoré poukazujú na zníženú konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.

Otvorenú kritiku smerom k stavu európskeho hospodárstva vyslovil aj Jamie Dimon, šéf banky JPMorgan Chase. Ten varoval, že Európa sa prepadla z úrovne 90 % amerického HDP na súčasných 65 %. „To nie je dobré. Prehrávate,“ odkázal európskym lídrom.

Podľa Dimona má Európa síce kvalitné firmy, ale bez potrebných reforiem stráca dych. Návrh na novú daň tak vníma ako symptóm širšej snahy o centralizáciu zdrojov bez hlbšej štrukturálnej reformy.

Technologická konkurencia s USA a Čínou

Navrhovaná daň je súčasťou širšieho úsilia EÚ reagovať na zaostávanie za globálnymi konkurentmi. Európska komisia chce prostredníctvom nového Fondu konkurencieschopnosti investovať do oblastí, ako sú čisté technológie, digitálna transformácia, biotechnológie, obrana a vesmírny priemysel. Tento fond má podporiť vývoj strategických inovácií naprieč jednotným trhom a pomôcť udržať európske talenty a investície doma. Ide o priamu reakciu na masívne štátne stimuly v USA a Ázii, ktoré v posledných rokoch zásadne menia rozloženie globálnych priemyselných síl.

Rozpočtová disciplína vs. európska ambícia

Hoci cieľom navrhovanej dane je odľahčiť národné rozpočty a posilniť spoločné európske financovanie, otvorenou otázkou zostáva, či politická vôľa v členských štátoch dokáže držať krok s ekonomickými ambíciami. Rozhodovanie o rozpočte aj nových vlastných zdrojoch si vyžaduje jednomyseľný súhlas v Rade EÚ a v niektorých prípadoch aj ratifikáciu v národných parlamentoch. Európska komisia preto zdôrazňuje, že bez modernizácie príjmov nebude možné plniť spoločné strategické ciele – a Únia riskuje ďalšie zaostávanie, či už vo vojenskej, klimatickej alebo technologickej oblasti.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska