Zelenskyj chce zabrániť pohrome: Trumpovi pred summitom na Aljaške nastaví „červené čiary“

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stojí pred jedným z najkritickejších momentov vojny. V piatok sa má v americkej Aljaške stretnúť prezident USA Donald Trump s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom Kyjev sa obáva, že výsledkom by mohol byť mierový návrh, ktorý by Rusku poskytol strategickú výhodu.

Ako uvádza denník Politico, hlava ukrajinského štátu spolu s európskymi lídrami plánuje počas stredajšej videokonferencie s Trumpom načrtnúť „červené línie/čiary“ a zabrániť dohode, ktorá by oslabila nezávislosť Ukrajiny.

„Rozumieme ruskému zámeru pokúsiť sa oklamať Ameriku – to nedovolíme,“ vyhlásil Zelenskyj. Ukrajina chce zabezpečiť nielen trvalé bezpečnostné záruky, ale aj to, aby Moskva zaplatila za škody a vrátila 20 000 unesených detí a zajatcov.

Obavy z územných kompromisov

Kľúčovým sporom je otázka východného Donbasu a ďalších okupovaných území. Podľa informácií Politico americká strana naznačuje, že Ukrajina by mohla pristúpiť na výmenu územia za zastavenie ofenzívy. Trump dokonca naznačil, že „mier si vyžiada výmenu území“.

Zelenskyj však trvá na tom, že Ukrajina neustúpi od svojich hraníc garantovaných medzinárodným právom. „Donbas pre Rusov predstavuje odrazový mostík pre ďalšiu ofenzívu. Ak by sme ho opustili, otvoríme cestu k tretej vojne,“ zdôraznil.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte naznačil, že kompromis by mohol znamenať faktickú kontrolu Ruska nad časťami Ukrajiny, no bez právneho uznania. Tento návrh ostro odmietol bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis ako „otrasný“.

Podľa ústavy by zmena hraníc vyžadovala politicky ťažko dosiahnuteľný súhlas, pričom verejnosť, ktorá zaplatila vysokú cenu za obranu, takýto krok odmieta. „Ukrajinci nedarujú svoju zem okupantovi,“ odkázal Zelenskyj.

Napätie pred summitom a rozdielne očakávania

Ako pripomína server Axios, posledné dni priniesli sériu protichodných signálov. Trump mal pôvodne ohlásiť nové sankcie voči Rusku, no namiesto toho oznámil pozvanie Putina na americkú pôdu. Medzitým ruské jednotky zaznamenali najrýchlejší postup za posledný rok, keď obsadili mesto Časiv Jar. Zelenskyj však tvrdí, že ide o taktický manéver na ovplyvnenie atmosféry pred summitom.

Ukrajinský prezident intenzívne lobuje u európskych partnerov, aby ovplyvnili Trumpove rozhodnutia. „Momentálne nikto nevie, čo chce Trump od Putina získať. Nevieme, aký vplyv naňho máme, ale musíme to skúšať,“ uviedol pre Axios jeden z ukrajinských predstaviteľov.

Podľa amerických diplomatov Trump usudzuje, že priamy rozhovor s Putinom je jedinou cestou, ako zistiť, či existuje šanca na dohodu. Štátny tajomník Marco Rubio vyhlásil, že prezident chce „pozrieť Putinovi do očí“ a rýchlo vyhodnotiť reálne možnosti.

Podmienky mieru a budúcnosť sankcií

Kyjev a jeho spojenci trvajú na tom, že akákoľvek dohoda musí obsahovať aj finančné odškodnenie. Nemecký kancelár Friedrich Merz pripomenul, že „Rusko musí zaplatiť približne 500 miliárd eur za spôsobené škody“. Európa zároveň poskytuje viac vojenskej pomoci než USA, ktoré pod Trumpom obmedzili priame dodávky zbraní.

Ďalšou prioritou je návrat unesených detí a výmena vojnových zajatcov. Kým v otázke výmeny sa dosiahli čiastkové úspechy, návraty detí zostávajú mimoriadne komplikované. Medzinárodný trestný súd už vydal zatykač na Putina za ich nezákonnú deportáciu.

Ukrajina varuje, že predčasné uvoľnenie sankcií by umožnilo Moskve získať čas na obnovu a pokračovanie agresie. „Našou úlohou je zabrániť tomu, aby mal Trump alebo ktokoľvek iný šancu zachrániť Rusko,“ uviedol analytik Illya Neskhodovskyi.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine