Zelenskyj sa vyjadril k územným požiadavkám. Sme pripravení stiahnuť vojakov, vyhlásil

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky naznačil doteraz najkonkrétnejšiu ochotu ku kompromisu v otázke východnej Ukrajiny. V rámci nového mierového návrhu, ktorý vznikol v spolupráci so Spojenými štátmi, pripustil možnosť stiahnutia ukrajinských jednotiek z častí Doneckej oblasti výmenou za vytvorenie demilitarizovanej zóny.

Zároveň však opakovane zdôraznil, že akýkoľvek ústup Kyjeva musí byť striktne podmienený zrkadlovým krokom zo strany Ruska.

Najkonkrétnejší ústup od začiatku vojny

Podľa denníka New York Times ide o najbližší moment, keď sa Zelenskyj priamo dotkol citlivej územnej otázky Donecka, ktorá opakovane marila predchádzajúce mierové iniciatívy. Prezident novinárom v Kyjeve uviedol, že Ukrajina je pripravená diskutovať o demilitarizovanej zóne aj na územiach, ktoré má stále pod svojou kontrolou, no iba v prípade, že Rusko súčasne stiahne svoje jednotky z porovnateľnej časti regiónu.

„Nemôžeme hovoriť o jednostrannom ústupe. Demilitarizovaná zóna musí byť vyvážená a vzťahovať sa na obe strany,“ zdôraznil Zelenskyj. Z jeho vyjadrení zároveň vyplynulo, že Kyjev sa snaží ukázať flexibilitu, no bez toho, aby sa vzdal základného princípu územnej integrity.

Dvadsaťbodový plán a americká mediácia

Navrhovaný mierový rámec má podobu 20-bodového dokumentu, ktorý bol v uplynulých týždňoch pripravovaný v úzkej koordinácii medzi ukrajinskými a americkými vyjednávačmi. Zahŕňa nielen územné otázky, ale aj bezpečnostné záruky, politické záväzky a plán povojnovej obnovy Ukrajiny.

Zelenskyj uviedol, že návrh „do veľkej miery odráža spoločnú ukrajinsko-americkú pozíciu“ a že Spojené štáty ho už sprostredkovali ruskej strane s očakávaním reakcie.

Podľa írského portálu RTE plán fakticky počíta so zmrazením frontovej línie v jej aktuálnej podobe, pričom otvára priestor pre budúce presuny jednotiek a vznik demilitarizovaných alebo špeciálnych ekonomických zón. „Američania hľadajú spôsob, ako nájsť kompromisný formát, ktorý by mohol uspokojiť obe strany,“ uviedol Zelenskyj, pričom priznal, že nie všetky body návrhu sú pre Kyjev ideálne.

Doneck, referendum a vnútropolitické riziká

Zelenskyj upozornil, že vytvorenie demilitarizovanej zóny v Doneckej oblasti by sa mohlo dotknúť aj miest Kramatorsk a Slovjansk, ktoré dnes predstavujú posledný významný obranný pás Ukrajiny na východe. Z vojenského hľadiska ide o strategicky citlivé územia, ktorých strata by mohla uľahčiť prípadné budúce ruské operácie.

Práve preto prezident zdôraznil, že akýkoľvek ústup ukrajinských jednotiek by musel byť schválený v referende. „Ak hovoríme o voľnej ekonomickej alebo demilitarizovanej zóne, musí o tom rozhodnúť verejnosť,“ vyhlásil. Podľa neho ide nielen o otázku bezpečnosti, ale aj o morálku spoločnosti a dôveru občanov v politické vedenie krajiny.

Jadrová elektráreň a povojnová obnova

Súčasťou návrhu je aj riešenie otázky Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú od roku 2022 kontrolujú ruské jednotky. Zelenskyj pripustil možnosť spoločnej správy s USA, nie však s Moskvou. „Nechceme obchodovať s energiou s Ruskom,“ povedal s tým, že elektráreň by mohla fungovať ako spoločný podnik Kyjeva a Washingtonu.

Plán zároveň ráta s vytvorením rozsiahleho investičného fondu na obnovu Ukrajiny. Podľa Zelenského by Spojené štáty a Európa mohli do fondu prispieť porovnateľnými sumami, pričom cieľom je zmobilizovať až 800 miliárd dolárov na rekonštrukciu krajiny. Dokument obsahuje aj bezpečnostné záruky vrátane zachovania silnej ukrajinskej armády, podpory zo strany Európy a zapojenia tzv. Koalície ochotných.

Zelenskyj na záver vyjadril opatrný optimizmus. „K finálnym dokumentom sme sa výrazne priblížili,“ uviedol. Zároveň však pripustil, že konečné rozhodnutie je teraz na Moskve, ktorá zatiaľ na kompromisné návrhy reaguje zdržanlivo a bez jasných signálov ústupkov.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine