Žena s majetkom 1,3 miliardy eur ide poraziť technologických magnátov. Albánska vláda poskytla jej startupu 9,3 milióna eur

Ermira „Mira“ Murati, inžinierka, výskumníčka a technologická líderka, sa preslávila ako hlavná technologická riaditeľka spoločnosti OpenAI, kde pôsobila od mája 2022 do septembra 2024. Po odchode zo Silicon Valley sa rozhodla vydať vlastnou cestou – vo februári 2025 spustila startup s názvom Thinking Machines Lab.

Ten má ambíciu predefinovať budúcnosť umelej inteligencie. Podľa aktuálnych odhadov dosahuje jej majetok približne 1,3 miliardy eur.

Mira Murati bola ešte len zvedavá inžinierka, keď ju počas štúdia nadchla esej Vernora Vingeho The Coming Technological Singularity z roku 1993. Vinge – počítačový vedec, matematik a autor sci-fi literatúry – v nej predpovedal, že umelá inteligencia jedného dňa prekoná ľudský intelekt a začne sa sama zlepšovať tak rýchlo, že ju ľudia prestanú chápať aj kontrolovať.

Tento scenár označil za bod technologickej singularity – okamih, ktorý môže byť rovnako nebezpečný ako oslobodzujúci, ale určite nevyhnutne transformačný. Práve táto myšlienka ohraničila Murati jej celoživotný záujem – skúmať, kde sa pretína človek so strojom a čo z toho môže vzniknúť.

Dnes má 36 rokov a nachádza sa na samom fronte tejto technologickej revolúcie. Kým odborníci diskutujú, či už nastal čas všeobecnej umelej inteligencie (AGI), alebo je tesne za rohom, Murati ju aktívne buduje. A to s nevídanou podporou investorov – jej startup Thinking Machines Lab patrí medzi najhodnotnejšie AI firmy sveta, hoci zatiaľ neponúka žiadny hotový produkt. 

Murati vyrastala v krajine, kde sa o technológiách skôr snívalo, ako sa s nimi pracovalo. Jej detstvo sa odohrávalo v čase, keď Albánsko ešte žilo pod tuhým komunistickým režimom – izolované od zvyšku sveta, pripomínajúce súčasnú Severnú Kóreu.

V jednom z rozhovorov neskôr spomínala, že práve táto izolácia v nej prehĺbila hlad po vedomostiach. Matematika a fyzika, piliere albánskeho vzdelávacieho systému, sa stali jej únikovým svetom. „Časom sa môj záujem presunul od teórie k praxi – chcela som stavať veci a zistiť, ako to všetko funguje,“ povedala.

Jej rodičia, obaja učitelia literatúry, ju v jej akademickom smere podporovali. Už v šestnástich získala štipendium na prestížnu školu Pearson College v Kanade. Odtiaľ viedli jej kroky na Dartmouth College, kde absolvovala inžinierstvo.

V roku 2013 začala svoju kariéru v Tesle, kde pracovala ako produktová manažérka na vývoji elektrického SUV Model X. Práve tu sa prvýkrát vážnejšie stretla s praktickým využitím umelej inteligencie a pochopila, že táto technológia bude formovať budúcnosť priemyslu aj spoločnosti.

Po odchode z Tesly v roku 2016 zamierila do startupu Leap Motion, ktorý sa zameriaval na rozšírenú a virtuálnu realitu. V pozícii viceprezidentky pre produkt tu mala na starosti technológie umožňujúce ovládanie počítača pomocou pohybu rúk – bez klávesnice, myši či dotykovej obrazovky.

Práve v Leap Motion sa začala hlbšie zaoberať tým, ako by mohla byť umelá inteligencia využitá na vytváranie pohlcujúcejších, intuitívnejších technológií, ktoré človeka nielen obklopujú, ale s ním aj prirodzene komunikujú.

Keď v júni 2018 nastúpila do vtedy ešte neveľkého výskumného laboratória OpenAI v San Franciscu, málokto tušil, aký vplyv bude mať táto inštitúcia na vývoj umelej inteligencie vo svete.

V tom čase v OpenAI pracovalo menej ako sto ľudí – výskumníci, inžinieri a odborníci na bezpečnosť AI, mnohí s pozadím z Google Brain či DeepMind. Atmosféra v tíme pripomínala startup, no ciele laboratória boli porovnateľné s vesmírnym programom. Práve tu sa začali rodiť prvé generácie jazykových modelov – GPT-1 bol už publikovaný, GPT-2 sa ešte len vyvíjal.

Murati nastúpila ako viceprezidentka pre aplikovanú AI a partnerstvá, no rýchlo sa stala kľúčovou postavou v prechode OpenAI od čisto výskumnej inštitúcie k firme schopnej budovať a nasadzovať reálne produkty. V máji 2022 bola vymenovaná za technologickú riaditeľku (CTO) a začala viesť vývojové, produktové aj bezpečnostné tímy. Pod jej vedením vznikli prelomové technológie ako ChatGPT a generátor obrázkov DALL·E, neskôr viedla aj vývoj modelu GPT-4.

Náhla dráma v OpenAI a odchod so vztýčenou hlavou

V novembri 2023 sa meno Miry Murati definitívne zapísalo do dejín technologického sveta – tentoraz nielen v súvislosti s vývojom produktov, ale s krízovým manažmentom na najvyššej úrovni. Keď predstavenstvo OpenAI nečakane odvolalo generálneho riaditeľa Sama Altmana, Murati bola menovaná ako dočasná výkonná riaditeľka. Bola totiž najdôveryhodnejšou internou líderkou, hlboko zapojenou do vývoja aj bezpečnostných otázok, a navyše už vtedy bola jednou z najviditeľnejších tvárí spoločnosti.

Nasledovalo päť dní chaosu, počas ktorých hrozil hromadný odchod zamestnancov, a OpenAI sa ocitla v existenčnej kríze. Takmer celý tím pohrozil výpoveďou, ak sa Altman nevráti. Vedenie Microsoftu, ktorý bol jedným z hlavných investorov, zasiahlo a napokon sa Altman 22. novembra vrátil do svojej funkcie.

Murati ustúpila bez konfliktu a dôstojne – jej postoj ukázal, že má nielen kompetencie, ale aj charakter lídra. V tej chvíli bolo zrejmé, že je vážnou kandidátkou na vedúce pozície v oblasti AI – mala rešpekt odborníkov, technologickú víziu aj skúsenosť s krízovým vedením.

Po viac než šiestich rokoch v OpenAI oznámila v septembri 2024 svoj odchod. Uviedla, že potrebuje čas a priestor na vlastný prieskum a nové výzvy. Jej rezignácia prišla počas turbulentného obdobia, keď firmu opúšťali aj ďalší významní výskumníci. V zákulisí sa však už začala rodiť ďalšia kapitola jej kariéry. Len o pár týždňov neskôr sa objavili správy, že Murati ticho zostavuje tím pre nový, zatiaľ nepomenovaný startup zameraný na vývoj vlastných AI modelov.

Thinking Machines Lab: Startup, ktorý vznikol v tichosti, no s obrovskou silou

Krátko po svojom odchode z OpenAI začala Mira Murati konať. V októbri 2024 sa v médiách objavili správy, že potichu buduje nový startup a hľadá počiatočné financovanie vo výške približne 100 miliónov dolárov. Projekt ešte nemal meno, no už v tejto fáze sa oň zaujímali najväčší investori v technologickom svete. Zároveň bolo zrejmé, že Murati cielene oslovuje špičkových odborníkov – a často práve z firiem, z ktorých sama pochádzala.

Do jej tímu postupne pribudli výskumníci z OpenAI, Character AI či DeepMind. Prvým významným menom bol Jonathan Lachman, ktorý predtým viedol špeciálne projekty v OpenAI. Do polovice januára 2025, keď startup ešte stále oficiálne neexistoval, už mala Murati okolo seba jadro zostavené z elitných AI vedcov. Zhruba dve tretiny zamestnancov tvorili bývalí kolegovia z OpenAI, čo samo osebe naznačovalo, že nový projekt nebude len ďalšou firmou v preplnenom poli.

I started Thinking Machines Lab alongside a remarkable team of scientists, engineers, and builders. We’re building three things:
– Helping people adapt AI systems to work for their specific needs
– Developing strong foundations to build more capable AI systems
– Fostering a…

— Mira Murati (@miramurati) February 18, 2025

Vo februári 2025 startup oficiálne vstúpil na scénu pod názvom Thinking Machines Lab. Murati ohlásila, že tím má už okolo 30 výskumníkov. Nový technologický dom získal hneď niekoľko posíl z najvyšších miest: Barrett Zoph, ktorý z OpenAI odišiel v ten istý deň ako Murati, sa stal technologickým riaditeľom, a John Schulman, spoluzakladateľ OpenAI, prevzal pozíciu hlavného vedca.

Od začiatku bolo zrejmé, že Murati nechce súťažiť v závode o autonómne systémy, ktoré majú človeka nahradiť. Namiesto toho chce vyvíjať AI, ktorá bude s človekom spolupracovať – bude prispôsobiteľná, bezpečná a pochopiteľná.

Jej vízia stavia na interakcii a dôvere, nie na úplnej automatizácii. Blog spoločnosti načrtol ambiciózny výskumný plán zameraný na multimodálne modely – systémy, ktoré dokážu spracúvať a generovať text, obraz aj zvuk a prirodzene komunikovať v reálnych situáciách.

Albánsko vsádza na svoju rodáčku

Zatiaľ čo Murati budovala jeden z najambicióznejších AI projektov sveta, doma v Albánsku sa rozbiehala politická iniciatíva, aká v histórii krajiny nemala obdobu. Premiér Edi Rama osobne oslovil Murati s víziou, aby sa jej nový startup Thinking Machines Lab prepojil aj s Albánskom – nielen symbolicky, ale aj konkrétnou spoluprácou a podporou. Výsledok?

Rozhodnutie investovať 10 miliónov dolárov, teda približne 9,3 milióna eur, priamo do startupu. Albánsko tak urobilo odvážny krok – vložilo verejné prostriedky do spoločnosti, ktorá ešte nemá produkt, ale má víziu, dôveru a meno Mira Murati.

Premiér zároveň potvrdil, že iniciatíva vznikla na základe osobných rokovaní s Murati, ktorá podľa jeho slov „prijala ponuku s otvorenosťou a entuziazmom“. Investícia bude zrealizovaná prostredníctvom miestneho ministerstva financií.

Úradníci zároveň zdôraznili, že investícia nijako nezaťaží rozpočtový deficit a, naopak, krajine môže priniesť dlhodobé strategické výhody – od posilnenia technologického postavenia Albánska až po rast ekonomického potenciálu.

Pre Murati to neznamená len investíciu, ale aj návrat domov – tentoraz nie ako dieťa komunistického systému, ale ako žena, ktorá má moc meniť svet. Ako sama v minulosti priznala, vyrastala vo veľmi izolovanej krajine, kde bol prístup k technológiám minimálny.

Dnes však jej práca priamo ovplyvňuje smerovanie globálnej AI a jej vlastná krajina v nej našla nádej na technologický prerod. Thinking Machines Lab tak nie je len startupom, ale aj symbolom – dôkazom, že génius môže vyrásť kdekoľvek a že niekedy sa oplatí veriť vo veľké návraty.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy