Žije na Bali, dane platí doma. 5 chýb Slovákov, ktoré ich stoja tisíce eur pri digitálnom nomádstve (ODBORNÍK)

Digitálne nomádstvo láka čoraz viac ľudí, ktorí túžia po slobode pracovať odkiaľkoľvek na svete. Táto forma práce sa stala bežným spôsobom života aj medzi Slovákmi. S touto slobodou však prichádzajú aj výzvy, najmä v oblasti daňových povinností, určenia daňovej rezidencie či možnostiach legálnej daňovej optimalizácie.

O praktických aj legislatívnych stránkach nomádskeho života sa v tomto článku stretli dve respondentky z odlišných svetov – daňová poradkyňa Katarína Ďuriačová a dizajnérka a fotografka Ivana Vyšná, ktorá už niekoľko rokov cestuje a pracuje ako digitálna nomádka.

Čo znamená byť digitálnym nomádom a ako to ovplyvňuje daňovú rezidenciu?

Digitálne nomádstvo je životný štýl, ktorý kombinuje prácu na diaľku s cestovaním alebo životom v rôznych krajinách. Podľa Kataríny Ďuriačovej je digitálny nomád z daňového hľadiska osoba, ktorá podniká online, nezdržiava sa v žiadnej krajine dlhšie ako 183 dní a nemá k žiadnej krajine pevné väzby.

Na Slovensku je jedným z kľúčových kritérií na určenie daňovej rezidencie existencia stáleho bývania, ako napríklad vlastný byt či dom, ale aj občianstvo. Tieto faktory zohrávajú rolu pri posudzovaní, či je človek považovaný za daňového rezidenta Slovenska, aj keď žije v zahraničí.

Ivana Vyšná, ktorá si život digitálnej nomádky prvýkrát vyskúšala pred šiestimi rokmi na Bali, opisuje praktickú stránku nomádskeho života. Po Bali nasledovalo Peru, kde dobrovoľničila ako učiteľka angličtiny, a neskôr sa k práci na diaľku vrátila počas pandémie. Podľa nej sú krajiny ako Bali oveľa lepšie prispôsobené pre digitálnych nomádov – ponúkajú spoľahlivé internetové pripojenie, coworkingové priestory a komunitu nomádov.

Naopak, v Peru čelila častým výpadkom internetu, čo sťažovalo prácu na diaľku. Tieto rozdiely v infraštruktúre a životnom štýle ukazujú, že nomádstvo nie je len o daňových povinnostiach, ale aj o praktických aspektoch života v rôznych krajinách.

zdroj: Katarína Ďuriačová

Kde a ako platiť dane ako digitálny nomád?

Určenie, kde má digitálny nomád platiť dane, je komplexná otázka. Katarína Ďuriačová zdôrazňuje, že je potrebné posudzovať situáciu z dvoch uhlov – podľa slovenského zákona o dani z príjmov, ktorý určuje, či je človek daňovníkom Slovenska, a zároveň podľa medzinárodnej zmluvy s krajinou, kde sa nomád zdržiava, aby sa zistilo, či nie je daňovníkom aj inej krajiny. Ak je osoba považovaná za daňovníka v oboch krajinách, musí podstúpiť proces určenia daňovej rezidencie na základe kritérií uvedených v medzinárodnej zmluve, aby sa jej príjmy zdaňovali iba v jednej krajine.

Ivana Vyšná priznáva, že dane zatiaľ neplatí, pretože jej príjmy nie sú dostatočne vysoké a nomádstvo sa u nej ešte len rozbieha. Dodáva, že nikdy nežila v cudzej krajine dlhšie ako šesť mesiacov, čo je zvyčajne hranica, po ktorej vzniká povinnosť platiť dane v danej krajine. Napriek tomu sa stále považuje za daňovú rezidentku Slovenska, keďže vo väčšine krajín platí pravidlo, že pobyt dlhší ako 183 dní vedie k daňovej rezidencii a povinnosti zdaniť celosvetové príjmy.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Ivka Vyšná (@slovak.nomad)

Zmena daňovej rezidencie a výber vhodnej krajiny

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory