Žilinka varuje pred rušením Úradu na ochranu oznamovateľov: „Nebol splnený zákonný postup“

Generálny prokurátor Maroš Žilinka doručil predsedovi Národnej rady SR list, v ktorom upozorňuje na zásadné nedostatky vládneho návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Podľa Žilinku neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie a proces prijímania zákona obchádza štandardné mechanizmy kontroly.

Ako uviedol, pri takto významnej zmene malo prebehnúť medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré je bežnou súčasťou overovania ústavnosti a zákonnosti pripravovaných noriem.

V statuse na sociálnej sieti generálny prokurátor zdôraznil, že v právnom štáte sa zásadné zmeny v inštitúciách nemajú prijímať bez primeranej verejnej kontroly. Podľa neho „neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona“.

Upozornil tiež, že ide o krok, ktorého dopady môžu zasiahnuť nielen oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale aj princípy právnej istoty.

Neštandardný vznik nového úradu

Žilinka kritizuje spôsob, akým má vzniknúť nový úrad. V liste adresovanom predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu uvádza, že navrhovateľ zvolil postup, ktorý nezodpovedá zaužívaným pravidlám tvorby orgánov verejnej moci. Návrh ruší existujúci úrad a nahrádza ho novým, pričom podľa Žilinku ide o zmenu, ktorá nemá oporu v aplikačnej praxi ani v potrebe výrazného zásahu do štruktúr štátu.

V liste upozorňuje, že „v právnom štáte by dôvodom zrušenia existujúceho štátneho orgánu nemalo byť rozšírenie jeho kompetencií či reakcia na poznatky aplikačnej praxe“. Podľa neho navrhované riešenie predstavuje neštandardný krok, ktorý môže vyvolať pochybnosti o stabilite inštitucionálneho prostredia.

Zúženie ochrany oznamovateľov a riziko retroaktivity

V ďalšej časti listu generálny prokurátor tvrdí, že návrh zákona zužuje ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to bez zohľadnenia európskej legislatívy. Odkazuje pritom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937, ktorá definuje požiadavky na ochranu osôb nahlasujúcich podozrenia z protiprávnych konaní.

Žilinka upozorňuje, že navrhované zmeny nerešpektujú princíp právnej istoty, pričom osobitne zdôrazňuje zákaz spätného pôsobenia právnych noriem. V liste cituje judikatúru Ústavného súdu, podľa ktorej „nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskôr vydaného právneho predpisu“. Podľa generálneho prokurátora práve tento aspekt vyvoláva vážne ústavné otázky, ktoré by mali byť predmetom odbornej diskusie a riadneho legislatívneho procesu.

Obmedzené možnosti pripomienkovania a výzva parlamentu

Žilinka pripomína, že k vládnemu návrhu neprebieha žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, čo podľa neho znemožňuje, aby generálna prokuratúra upozornila na riziká v rámci štandardných legislatívnych postupov. List predsedovi Národnej rady preto označuje za jediný formálny spôsob, ako môže upozorniť na ústavné a právne problémy.

Záver listu obsahuje výzvu, aby boli výhrady generálnej prokuratúry zohľadnené pri prerokúvaní návrhu v parlamente. Ako Žilinka uvádza, „verím, že moje výhrady prispejú k prijatiu takej zákonnej úpravy, ktorá bude v súlade s ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami Slovenska“.

Návrh zákona, ktorým vláda ruší Úrad na ochranu oznamovateľov a nahrádza ho novým orgánom, tak už čelí významnej kritike zo strany jednej z kľúčových ústavných inštitúcií. Ako vyplýva zo statusu aj z listu generálneho prokurátora, jeho výhrady smerujú najmä k právnej istote, ochrane oznamovateľov a k samotnému procesu tvorby zákona.

Čítaj viac z kategórie: Politika