Zisťovali sme, čo si môžu uviaznutí Slováci pýtať od aerolinky. Expertka odhalila, na čo majú nárok

Nachádzame sa v Dubaji bez cestovnej kancelárie. Aké máme možnosti? Leteckú spoločnosť priebežne sledujeme, no lety zatiaľ nie sú k dispozícii. Ubytovanie máme zabezpečené len dočasne. Na koho sa môžeme obrátiť so žiadosťou o pomoc? Sme rodina s deťmi.“ Podobné správy sa v posledných dňoch objavujú v cestovateľských skupinách a poradniach na sociálnych sieťach čoraz častejšie.

Vojna v Iráne naďalej výrazne narúša  leteckú dopravu na Blízkom východe aj mimo neho. Uzatvorené vzdušné priestory, zrušené spoje a presmerované lety ochromili jednu z najvyťaženejších dopravných oblastí sveta. Dopady pociťujú tisíce cestujúcich vrátane Slovákov, ktorí zostali uviaznutí v prestupných uzloch ako Dubaj, Dauha či Abú Zabí.

Ako dlho bude obmedzenie leteckej dopravy trvať, zatiaľ nie je jasné. Americký prezident Donald Trump pre Daily Mail uviedol, že útoky na Irán by mohli pokračovať približne štyri týždne. Situácia je preto neistá – a práve v takýchto momentoch vyvstáva otázka, aké práva cestujúci vlastne majú. Na tú sme sa v Startitup pýtali expertky na práva leteckých pasažierov Olgy Marekovej zo spoločnosti Flywize.

Čo robiť v prípade zrušeného letu?

Olga Mareková, expertka na práva leteckých pasažierov zo spoločnosti Flywize, vysvetľuje, aké práva majú cestujúci pri rušení letov v dôsledku konfliktu.

Konflikt na Blízkom východe podľa nej patrí – podobne ako extrémne počasie – medzi takzvané mimoriadne okolnosti, ktoré dopravca nemôže ovplyvniť. „V takýchto prípadoch cestujúcim nevzniká nárok na finančnú kompenzáciu,“ ozrejmuje.

Cestujúcim nevzniká právo na finančnú náhradu podľa európskej legislatívy, ktorá sa za bežných okolností pohybuje v rozpätí od 250 do 600 eur v závislosti od dĺžky letu.

Mareko však zdôrazňuje, že to neznamená, že nemajú žiadne práva. „Stále majú nárok na starostlivosť zo strany dopravcu – teda napríklad na zabezpečenie ubytovania, stravy, prípadne komunikácie, a to až do momentu náhradného odletu,“ dopĺňa s tým, že z pohľadu práv je situácia porovnateľná s prípadmi zrušených letov pre nepriaznivé počasie – kompenzácia sa neposkytuje, no povinnosť postarať sa o cestujúceho zostáva.

EXKLUZÍVNE pre Startitup: „Noc bola stresujúca, počuli sme silné výbuchy,“ opisuje Michaela. Luxusný Dubaj zažil hodiny hrôzy

Na čo sa cestujúci pýtajú najčastejšie?

Olga Mareková hovorí, že aktuálne prevažujú predovšetkým praktické otázky spojené s okamžitou situáciou v zahraničí. „Ľudia riešia najmä to, kde budú spať, kto zaplatí hotel a ako sa dostanú domov,“ približuje.

Podľa nej je zodpovednosť za ubytovanie jednoznačne na strane dopravcu, ak je cestujúci nútený zostať v mieste odletu alebo prestupu cez noc či dlhší čas pre zrušený alebo výrazne meškajúci let. „Hotel má zabezpečiť letecká spoločnosť. Ak to neurobí a cestujúci si ho musí nájsť sám, mal by si odložiť všetky účty a následne žiadať ich preplatenie,“ vysvetľuje.

Rovnaký princíp platí aj pri strave. Cestujúci majú počas čakania nárok na primerané občerstvenie a základnú starostlivosť. Ak im nič nie je poskytnuté, Mareková odporúča uchovať si bločky a následne požiadať o refundáciu nákladov.

Častou otázkou je aj samotný návrat do cieľovej destinácie. „Dopravca je povinný zabezpečiť náhradnú prepravu čo najskôr. Informáciu o alternatívnom lete by mal cestujúci dostať bezodkladne po zrušení pôvodného spoja,“ dodáva.

Aj bez cestovky máš nárok na pomoc

Mnohí sa zároveň obávajú, že ak necestovali cez cestovnú kanceláriu, nemajú nárok na pomoc. „Práva voči dopravcovi platia aj pri individuálne zakúpených letenkách. Cestujúci sa má obrátiť priamo na leteckú spoločnosť,“ zdôrazňuje.

Podľa Marekovej je dnes najväčším problémom neistota a nedostatok informácií. „Mnohí si myslia, že keď nevzniká nárok na finančnú kompenzáciu, nemajú nárok na nič. To je omyl,“ uzatvára.

Rozhoduje smer letu aj dopravca

Praktický pohľad ponúka aj cestovateľská blogerka Janka Travel Hacker. Vo svojom príspevku na sociálnej sieti upozorňuje, že práva pasažierov vychádzajú z Nariadenia (ES) 261/2004.

Podľa jej slov je dôležité rozlišovať, kedy sa európske nariadenie uplatňuje. Pri letoch z EÚ do tretích krajín sa ochrana vzťahuje na všetkých cestujúcich bez ohľadu na dopravcu. Pri letoch z krajín mimo EÚ späť do Únie platí iba v prípade, že let prevádzkuje letecká spoločnosť so sídlom v EÚ. Ak ide o mimoeurópskeho dopravcu, nariadenie sa nemusí uplatniť.

Repatriačné lety z Jordánska a Ománu

Situáciu prakticky zhrnul aj Martin Hanzel z TourDeSvet, ktorý vyzýva Slovákov, aby sa registrovali v systéme ministerstva zahraničných vecí ( cez web alebo aplikáciu). 

Ministerstvo vnútra dnes poskytlo aktualizované údaje o repatriačných letoch na Blízky východ, prvý odlieta už v utorok.

Podľa kancelárie Ministerstva vnútra prvá rotácia odlieta z Bratislavy zajtra 3. 3. 2026 o 8.10 hod. miestneho času s cieľovou destináciou Ammán v Jordánsku. Odlet späť na Slovensko je plánovaný o 15.00 hod. miestneho času z letiska Queen Alia International Airport. Letecký útvar má aktuálne pripravené ďalšie dve rotácie a je v nepretržitej operatívnej pohotovosti.

Druhý let je plánovaný na stredu 4. 3. 2026 v ranných hodinách s cieľovou destináciou Ammán. Tretia rotácia je pripravená na štvrtok 5. 3. 2026 v ranných hodinách s cieľovou destináciou Maskat v Ománe.

Je vzdušný priestor nad Blízkym východom stále uzavretý?

Rozsiahly koridor vzdušného priestoru nad Blízkym východom zostáva aj v pondelok uzavretý. Štáty susediace s Iránom obmedzili alebo úplne zastavili lety do a z regiónu.

Ako píše CNN, obmedzenia sa týkajú Spojených arabských emirátov, Kataru, Kuvajtu, Izraela, Bahrajnu a Iraku. Mapy portálu Flightradar24 v pondelok ráno ukazovali nad týmito krajinami takmer prázdnu oblohu.

Blízky východ je sídlom viacerých významných leteckých spoločností, vrátane Emirates a Etihad so základňami v Dubaji a Abú Zabí, ako aj Qatar Airways so sídlom v katarskej Dauhe. Vplyv súčasnej situácie preto presahuje hranice regiónu. Dubaj, Abú Zabí a Dauha patria medzi kľúčové globálne prestupné uzly, cez ktoré každoročne prechádzajú milióny cestujúcich. Ide tak o globálny dopad na leteckú dopravu, nielen na lety smerujúce do alebo z Blízkeho východu. To znamená zrušenia a presmerovania spojení v Európe, Indii, na Bali či v ďalších častiach Ázie.

Podľa herečky a političky Doroty Nvotovej, ktorá je riaditeľkou cestovnej kancelárie, uviazli stovky Slovákov aj na Maldivách. 

Emirates dočasne  pozastavila všetku prevádzku do a z Dubaja do utorka 3. marca, 15:00 hod. miestneho času. V tejto obľúbenej destinácii ostalo vysieť aj niekoľko Slovákov.

Etihad pozastavila všetky lety do a zo svojich domovských letísk minimálne do pondelkového popoludnia miestneho času. Qatar Airways dočasne prerušila prevádzku na medzinárodnom letisku Hamad v Dauhe a z neho v dôsledku uzavretia katarského vzdušného priestoru.

Koľko letov bolo zrušených?

Podľa údajov portálu FlightAware.com boli počas nedele a pondelka zrušené tisíce medzinárodných letov, pričom ich počet naďalej rastie.

Dopady pociťujú aj letecké spoločnosti mimo regiónu, ktoré presmerovávajú trasy tak, aby sa vyhli konfliktnej zóne. Nemecká Lufthansa pozastavila lety do a z Dubaja do 4. marca. Zároveň prerušila spojenia do Tel Avivu, Bejrútu, Ammánu, Arbilu, Dammamu a Teheránu minimálne do 8. marca.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie