Živnosti na Slovensku zanikajú alarmujúcim tempom. Podnikatelia doplácajú na vysoké odvody a dane

Podnikať na Slovensku sa stáva luxusom. Podľa údajov SuperFaktúry, v roku 2024 zaniklo viac živností než vzniklo. Alarmujúci trend sa netýka len veľkých miest – živnosti zanikajú naprieč celým Slovenskom, od kaviarní a kaderníctiev až po remeselníkov, IT špecialistov a stavebníkov.

Hlavné dôvody? Nízka kúpyschopnosť, vysoké odvody a zložité podmienky pre malé podnikanie. Mnohí mladí podnikatelia či rodičia na materskej to jednoducho finančne nezvládajú.

Hoci vládne vyhlásenia o podpore podnikania znejú optimisticky, realita je oveľa tvrdšia: živnostníci majú takmer rovnaké povinnosti ako veľké firmy, ale bez akejkoľvek ochrany či záchranných sietí. A najnovšie dáta túto skutočnosť len potvrdzujú – Slovensko postupne stráca jadro svojho podnikateľského ekosystému.

Čísla, ktoré bijú na poplach

Ako uvádza FinStat, v roku 2024 na Slovensku zaniklo viac než 54 000 živností, zatiaľ čo nových vzniklo niečo málo 50 000. Je to prvýkrát od roku 2016, keď počet zaniknutých živností prevýšil počet novovzniknutých, čo jasne poukazuje na zhoršujúce sa podmienky pre malých podnikateľov. V prvej polovici roka 2025 sa trend ešte zhoršil. Vzniklo len 20 949 živností, zatiaľ čo zaniklo 32 740.

Najčastejšie končia podnikatelia v sektore služieb, stavebníctva, gastro a remeselných činností. Pribúdajú však aj prípady ukončenia mikroživností v oblasti poradenstva, IT a kreatívneho priemyslu. Dôvodom je často kolísavý príjem, nedostatok klientov alebo neúmerne vysoké náklady spojené s administratívou a daňovým zaťažením.

zdroj: Archív Canva

Koľko ma stojí živnosť v roku 2025?

Jednou z hlavných otázok, ktorú si začínajúci podnikateľ kladie, je: oplatí sa mi vôbec živnosť? Odvody štátu môžu výrazne zaťažiť rozpočet, najmä ak živnostník nemá stabilné príjmy.

Ak si v prvom roku podnikania, sociálne odvody neplatíš. Povinné však zostávajú zdravotné odvody, ktoré sa aj v roku 2025 počítajú z minimálneho vymeriavacieho základu. Ten sa zvýšil v dôsledku rastu priemernej mzdy, teda minimálna výška zdravotných odvodov dosahuje približne 104 eur mesačne (nárast oproti 97,80 eura v roku 2024).

Podľa Podnikajte.sk, po prekročení príjmovej hranice (7 266 eur v roku 2024, 8 580 eur v roku 2025) vzniká živnostníkovi povinnosť platiť aj sociálne odvody. Minimálna výška sociálnych odvodov v roku 2025 predstavuje približne 239 eur mesačne. V súčte so zdravotným poistením, ktoré je približne 105 eur, tak živnostník po prekročení limitu zaplatí na odvodoch mesačne minimálne 344 eur.

Priemerný mesačný príjem živnostníka po odpočítaní všetkých nákladov a odvodov je podľa SZČO Kalkulačka často nižší ako 1 000 eur. V čase inflácie a rastúcich cien energií, potravín či bývania sa z takéhoto príjmu len ťažko udržiava domácnosť, nie ešte podnikanie. Na živnostníka sa navyše sťahuje aj transakčné daňové zaťaženie.

Na Slovensku pracuje až 125-tisíc cudzincov, väčšina manuálne. Odborníci idú radšej do Česka

Volia radšej zamestnanie

Až 70 % samostatne zárobkovo činných osôb si dnes platí len minimálne odvody. To znamená, že v budúcnosti budú čeliť minimálnym dávkam zo systému – od dôchodku cez nemocenské až po materské. Pre mnohých mladých podnikateľov je táto vyhliadka demotivačná a nahráva skôr návratu do zamestnaneckého pomeru. Zamestnanie ponúka väčšiu istotu a predvídateľnosť v sociálnych dávkach.

Pre porovnanie – priemerná hrubá mzda zamestnanca na Slovensku v roku 2025 dosahuje približne 1 518 eur. Po odrátaní daní a odvodov tak zamestnanec dostane v čistom približne 1 143 eur mesačne. Kým zamestnancovi sa odvody strhávajú automaticky a má nárok na platenú dovolenku, PN-ku či dávky v nezamestnanosti, podnikateľ so živnosťou si všetko hradí sám a z vlastného vrecka. Vrátane rizík spojených s chorobou, výpadkom príjmu či plánovaným rodičovstvom.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika