Život pri mori nie je len pekná predstava: Vedci potvrdili jeho vplyv na dlhovekosť. Jazerá a rieky majú opačný efekt

Bývanie pri mori je pre mnohých vysnívanou predstavou ideálneho života. Predstava ranného výhľadu na oceán, zvuku vĺn a večerov pri západe slnka vyvoláva pocit pokoja, slobody a harmónie.

No podľa vedcov z Ohio State University nejde len o romantickú fantáziu – bývanie v blízkosti oceánu môže mať skutočný, merateľný vplyv na naše zdravie a dĺžku života. A ako ukazuje najnovší výskum, nie je voda ako voda. To, či bývaš pri mori, jazere alebo rieke, môže rozhodovať o tom, ako dlho budeš žiť, píše denník Pravda.

Pobrežie ako elixír dlhovekosti?

Podľa novej rozsiahlej štúdie výskumníkov z Ohio State University má život v blízkosti oceánu alebo zálivu výrazne pozitívny vplyv na dĺžku ľudského života. Analýza viac ako 66-tisíc amerických lokalít ukázala, že obyvatelia pobrežných oblastí žijú v priemere o rok dlhšie ako tí, ktorí bývajú ďalej od oceánu.

„Zistili sme, že obyvatelia pobrežných oblastí pravdepodobne žijú dlhšie vďaka rôznym prepojeným faktorom,“ potvrdil hlavný autor výskumu Jianyong „Jamie“ Wu.

Zatiaľ čo priemerná dĺžka života v USA je približne 79 rokov, pri obyvateľoch pri oceáne sa očakáva vek o rok vyšší. V mestských oblastiach pri riekach či jazerách je to naopak – predpokladaná dĺžka života tam môže byť aj o rok kratšia.

Vedci tak prekvapene skonštatovali, že nie všetky „modré priestory“ – teda oblasti v blízkosti vodných plôch – majú rovnaký účinok na zdravie a život človeka.

Prečo oceán pomáha, ale jazero nie?

Výskumníci skúmali, prečo práve oceány prinášajú také výrazné výhody. Podľa ich analýzy sa za priaznivým účinkom skrýva kombinácia viacerých faktorov. „Miernejšie teploty, lepšia kvalita ovzdušia, viac príležitostí na rekreáciu, lepšia doprava, nižšia náchylnosť na sucho a vyššie príjmy – to všetko zrejme prispieva k lepším vyhliadkam pre obyvateľov pobrežných oblastí,“ vysvetlil Wu.

Dôležitým zistením štúdie bolo, že pobrežné oblasti majú výrazne menej extrémne horúcich dní a nižšie maximálne teploty. Tieto klimatické podmienky môžu podľa výskumníkov pomáhať najmä starším ľuďom, ktorí sú na teplotné výkyvy citlivejší.

Naopak, mestské oblasti pri jazerách či riekach majú podľa štúdie nielen vyššie teploty, ale často aj horšiu kvalitu ovzdušia, viac znečistenia a menej bezpečných možností pre fyzickú aktivitu.

„Je pravdepodobné, že rôzne sociálne determinanty zdravia, vrátane zložitých environmentálnych faktorov, chudoba, nedostatok bezpečných príležitostí na fyzickú aktivitu a zvýšené riziko povodní, prispievajú k zdravotným nerovnostiam a zohrávajú kľúčovú úlohu v rozdieloch, ktoré sme pozorovali,“ dodala postdoktorandka Yanni Cao, ktorá na štúdii spolupracovala.

Rieky a jazerá nepomáhajú každému

Jedným z najzaujímavejších zistení výskumu bolo, že výhody blízkosti k vode sa netýkajú všetkých rovnakou mierou. Kým život v blízkosti oceánu predlžuje život v mestách aj na vidieku, v prípade vnútrozemských vodných plôch to platí len pre vidiek.

Obyvatelia miest, ktoré sa nachádzajú pri jazerách alebo riekach väčších ako 10 km², mali podľa dát v priemere kratšiu dĺžku života ako tí, ktorí žijú ďalej od takejto vody.

Dôvody môžu byť rôzne – od vyššej miery urbanizácie, cez väčšiu premávku a znečistenie, až po nižšiu úroveň príjmov v týchto oblastiach. Navyše, riziko záplav v týchto regiónoch môže viesť k zhoršeniu životných podmienok, a tým aj k negatívnemu vplyvu na zdravie.

„Mysleli sme si, že každý typ ‘modrého priestoru’ môže mať priaznivé účinky, a boli sme prekvapení, že rozdiel medzi ľuďmi žijúcimi pri oceáne a tými pri vnútrozemských vodách bol taký výrazný a jasný,“dodal Wu.

Dôležité je tiež spomenúť, že zatiaľ čo zelené priestory, ako sú parky či lesy, už dlhodobo považujeme za prospešné pre psychické aj fyzické zdravie, rovnaký dôraz sa dnes začína klásť aj na „modré“ priestory. Výskumy ukazujú, že pohľad na vodu, či už priamo alebo aj cez digitálne obrazovky, znižuje stres, zlepšuje náladu a podporuje duševné zdravie.

Slováci pri oceáne? Iba v dovolenkových snoch

Z pohľadu Slovenska však tieto zistenia otvárajú otázku, nakoľko môžeme ako vnútrozemský štát čerpať z výhod bývania pri „modrej“ hranici. Slovensko nemá prístup k moru ani oceánu, a preto sú jeho obyvatelia odkázaní na jazerá a rieky.

Podľa štúdie uverejnenej v časopise Science Direct však práve tieto vnútrozemské vodné plochy – najmä v mestách – nedokážu prinášať rovnaké zdravotné výhody ako oceány.

Znamená to, že Slováci sú vo výraznej nevýhode? Nie nevyhnutne. Vedci upozorňujú, že niektoré výhody môžu vyplývať aj z celkového spôsobu života.

Viac pohybu, kvalitné životné prostredie, dostupné rekreačné zóny a dobrá zdravotná starostlivosť môžu pomôcť kompenzovať geografickú nevýhodu. Navyše, čoraz viac miest investuje do revitalizácie riek a vodných nádrží ako súčasť stratégie zdravšieho urbanizmu.

Aj keď štúdia jednoznačne ukazuje na pozitívne účinky bývania pri oceáne, výskumníci zdôrazňujú, že cieľom nie je ľudí masovo presťahovať k pobrežiu. Výsledky majú skôr poslúžiť ako argument pre mestské plánovanie a environmentálnu politiku, ktoré by mali zohľadniť vplyv modrých zón na zdravie.

„Tieto zistenia zdôrazňujú dôležitosť integrácie modrých priestorov do plánovania miest, výstavby bývania a návrhu zdravotníckej infraštruktúry, ak chceme predĺžiť dĺžku života a znížiť zdravotné nerovnosti,“ uzatvárajú autori výskumu.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy